Tudorovci

Tudorovci, pôvodne waleský rod Tewdur, pripomínaný už v 13. storočí, boli anglickou kráľovskou dynastiou od roku 1485 do roku 1603. Traja hlavní panovníci dynastie, Henrich VII., Henrich VIII. a Alžbeta I., sa zaslúžili o to, že sa z bojmi rozvráteného Anglicka stala renesančná mocnosť, ktorá v budúcich storočiach získa moc po celej planéte. Počas vlády dynastie prišlo k náboženskej reformácii a bola vytvorená anglikánska cirkev (angl. the Church of England).

Rod sa odvíjal od Owena Tudora, waleského grófa na dvore anglického kráľa Henricha V. Owen Tudor sa oženil s jeho vdovou, kráľovnou Katarínou z Valois, a mal s ňou päť detí. Ich najstarší syn, Edmund Tudor, si vzal Margarétu Beaufortovú. Margaréta bola potomkom Johna z Gauntu, zakladateľa rodu Lancasterovcov. Margaréta porodila vo veku 13 rokov, niekoľko mesiacov po manželovej smrti, syna, ktorý sa po Vojne ruží stal anglickým panovníkom ako Henrich VII.

Periodizácia

Ako tudorovské obdobie v anglických dejinách sa obvykle označuje doba od nástupu Henricha VII. na trón v roku 1485 po koniec vlády Márie I. v roku 1558. Vláda Alžbety I. 1558 – 1603 sa zvyčajne od tudorovského obdobia oddeľuje a nazýva sa podľa panovníčky alžbetínska doba.

Situácia pred vojnami ruží

Erb Owena Tudora

Tudorovci patrili k významným anglickým kráľovským dynastiám. Ako prvý z Walesu prišiel Owen Tudor – asi okolo roku 1425. Pôvod Tudorovcov siaha približne do 12. storočia. Erbovým znamením Owena Tudora – v kymerštine Owain ap Maredud ap Tudor jarl Henevettet – bol červený štít so striebornou krokvou posiatou hermelínom a tromi striebornými prilbami (2, 1). Neskoršie varianty znaku boli pomerne rozmanité. Owen v roku 1423 uzavrel manželstvo s vdovou po anglickom kráľovi Henrichovi V. († 1422) Katarínou Valois. Týmto sa stal príbuzným Lancasterovcov a zaradil sa medzi poprednú anglickú šľachtu.

15. storočie bolo pre Anglicko bohaté na radu významných udalostí – porážka v storočnej vojne s Francúzskom, vyhrotili sa mocenské spory medzi poslednými vetvami Plantagenetovcov, a to staršou odnožou vojvodu z Lancasteru – odznak červená ruža, a mladšou vetvou vojvodu z Yorku – odznak biela ruža. Vyvrcholením uvedených okolností potom bola tzv. Vojna ruží v roku 1453. Navyše sa po zemi potulovali zvyšky zúboženej anglickej armády, ktoré sa vrátili z Francúzska, viazol obchod a pod. K nejednote v Anglicku prispeli rozbroje medzi najmocnejšími aristokratickými rodmi – de la Pole vojvodu zo Suffolku, Mortimerovcami grófov z Marchu, Beaufortovcami vojvodu zo Somersetu, rodom de Neville, ktorí zdedili titul grófov z Warwicku, Courtenayovcov grófov z Devonu alebo Percyovcov vojvodu z Northhumberlandu. Výrazne stúpla moc a bohatstvo pôvodne drobnej vidieckej šľachty Woodvillovcov – Alžbeta Woodvillová sa stala manželkou kráľa Eduarda IV. a jej otec Richard bol v roku 1450 dekorovaný podväzkovým rádom a menovaný lordom Riversom.

Vzostup Tudorovcov

Prvý Tudor na anglickom tróne Henrich VII.

Owen sa logicky vo vojne ruží priklonil na stranu Lancasterovcov. V roku 1461 padol do zajatia Yorkovcov a bol popravený. Veľmi významnú úlohu zohrali až jeho synovia. Edmund, gróf z Richmondu, ktorému je už pripisovaný anglický štít – pole 1 a 4 modré, posiate zlatými ľaliami, 2 a 3 červené s tromi zlatými nad sebou kráčajúcimi levmi a modrým lemom, kde sa striedajú strieborné ľalie a merlety. Edmund sa oženil s Margarétou Beaufortovou a stal sa otcom prvého Tudora na anglickom tróne, Henricha VII. (1485 – 1509). Jeho brat Jasper, gróf z Pembroku (erb – štít modro-červeno polený s tromi striebornými levmi – 2,1) bol veľkým ochrancom a podporovateľom synovca Henricha. Anglicko sa stále zmietalo vo vojne, ktorú bolo potrebné skončiť. Medzníkom bola bitka pri Bosworthe, kde Tudorovci porazili Yorka Richarda III. Henrich sa oženil s Alžbetou z Yorku a stal sa prvým tudorovským anglickým kráľom. Výsledkom mocenských bitiek a sporov bolo doslovné vyvraždenie starej šľachty a koniec panovania Plantagenetovcov. Novú pozíciu získavali rody Howardovcov, Stanleyovcov, Arundelovcov a nižšia vidiecka šľachta – gentry.

Druhým Tudorovcom na anglickom tróne bol šesťkrát ženatý Henrich VIII. (1509 – 1547). Prvou manželkou bola španielska princezná Katarína Aragónska, vdova po jeho bratovi Arturovi, s ktorou mal dcéru Máriu. Aby sa s ňou mohol rozviesť, založil anglikánsku cirkev, za čo bol pápežom daný do kliatby. Druhý raz sa oženil s anglickou šľachtičnou Annou Boleynovou, ktorá porodila dcéru Alžbetu a mŕtveho syna. Henrich obvinil Annu z cudzoložstva a po zinscenovanom súdnom procese ju v roku 1536 dal popraviť. Treťou manželkou sa stala Jana Seymourová – tá porodila následníka Eduarda, ale sama ťažký pôrod neprežila. Štvrtou manželkou bola nemecká protestantská princezná Anna Klévska, ale i toto manželstvo skončilo rozvodom. Piatou manželkou sa stala Katarína Howardová, ktorá tiež skončila pre údajné cudzoložstvo na popravisku. Poslednou manželkou potom bola Katarína Parrová, ktorá ho prežila.

Henrich VIII. prejavil svoju krutosť pri popravách odporcov anglikánskej cirkvi, jednou z najznámejších obetí bol sir Thomas More, lord kancelár.

Posledný panovník z tudorovského rodu Alžbeta I.

Nasledujúcim Tudorovcom bol mladučký a chorľavý Eduard VI. (1547 – 1553). Po jeho smrti panovali jeho nevlastné sestry. Mária I. Krvavá (1553 – 1558) vnútila zemi opäť katolíctvo – nechala napr. počas jediného dňa upáliť 300 stúpencov anglikánskej cirkvi.

Posledným Tudorovcom potom bola Alžbeta (1533 – 1603). Anglicku vrátila anglikánske náboženstvo, mala vplyv na rozvoj renesancie – napr. divadla (William Shakespeare) – rozvoj moreplavby a kolonizácie Ameriky. Aj vďaka viceadmirálovi sirovi Francisovi Drakeovi oslabila vplyv Španielska v Novom svete. Voči svojim rivalom vedela byť nemilosrdná rovnako ako iní Tudorovci. Neoblomná bola voči svojej sokyni, škótskej kráľovnej Márii Stuartovej – bola to katolíčka dlho žijúca vo Francúzsku (jej matka bola princezná de Guise), mala dediča a s Tudorovcami bola v príbuzenskom vzťahu – a pretože Alžbeta bola slobodná, mala z nej obavy. Podľa anglickej tradície bola Mária Stuartová obvinená zo spojenectva s Francúzskom a cudzoložstva a popravená v roku 1587. Po smrti Alžbety na anglický trón nastúpil syn Márie Stuartovej Jakub I. Stuart.

Význam rodu

Vláda Tudorovcov bola krátka a v rade prípadov i drsná. Je pravda, že zastavili vojny kultúrneho diania, obchodu, vzdelanosti a moreplavby. Určitým pozitívnym prvkom bol ich anglosaský pôvod, Plantagenetovci boli cudzinci – pochádzali z Francúzska. Pôvod Tudorovcov bol asi veľmi starý, už v 12. storočí je spomínaný waleský knieža Owain.

Panovníci Anglicka z rodu Tudorovcov

Z rodu Tudorovcov pochádzalo šesť anglických panovníkov:

Henrich VII. Tudor (1485 – 1509)
Henrich VIII. Tudor (1509 – 1547), syn Henricha VII.
Eduard VI. Tudor (1547 – 1553), syn Henricha VIII.
Jana Greyová (1553), pravnučka Henricha VII., vládla 9 dní
Mária I. Tudorová, zvaná Krvavá (1553 – 1558), staršia dcéra Henricha VIII.
Alžbeta I. Tudorová (1558 – 1603), druhá dcéra Henricha VIII.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tudorovci

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tudorovci na českej Wikipédii.