Uherský Brod

	Uherský Brod
	mesto
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Zlínsky (CZ072)
Okres (LAU 1)	Uherské Hradiště (CZ0722)
Obec s rozš. pôs.	Uherský Brod
Poverená obec	Uherský Brod
Historická krajina	Morava
Rieka	Olšava
Nadmorská výška	251 m n. m.
Súradnice	49°01′32″S 17°39′01″V / 49,025556°S 17,650278°V
Rozloha	52,06 km² (5 206 ha)
Obyvateľstvo	16 720 (1. 1. 2014)
Hustota	321,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1140
Starosta	Patrik Kunčar
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	687 34, 688 01, 688 02
Miestne časti	5
Zákl. síd. jednotky	21
Katastrálne územie	5
LAU 2 (obec)	CZ0722 592731
Adresa mestského; úradu	Masarykovo nám. 100; Uherský Brod; 688 17 Uherský Brod
E-mailová adresa	posta@ub.cz
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Uherský Brod
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.ub.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 49°01′32″S 17°39′01″V / 49,025556°S 17,650278°V

Uherský Brod (nem. Ungarisch Brod) je mesto na Morave v Česku, v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji, v oblasti nazývanej Slovácko.

Poloha

Mesto sa nachádza na juhovýchodnej Morave, v regióne nazývanom Slovácko. Leží na južnom okraji Vizovickej vrchoviny, v údolí rieky Olšava, asi 12 km východne od Uherského Hradišťa a 22 km južne od Zlína. Mestom prechádza významná cestná spojnica Brna s Trenčínom, európska cesta E 50 (v trase cesty I/50), na ktorú sa v meste napája niekoľko regionálnych komunikácii. Železničnú dopravu zabezpečuje tzv. Vlárská dráha, vedúca z Kunovíc do Trenčianskej Teplej.

Časti mesta

Uherský Brod
Havřice
Maršov
Těšov
Újezdec

História

Prvé zmienky o osade Brod alebo Na brode pochádzajú z roku 1140 a jej názov pochádza od tunajšieho brodu cez rieku Olšava pri hraniciach vtedajšej Luckej provincie. V roku 1272 povýšil český kráľ Přemysl Otakar II. Brod na kráľovské mesto a udelil mu rad výsad, čím mu zaistil prosperitu. Počas husitských vojen bolo mesto oporným bodom pri ťažení na Slovensko. V roku 1509 kráľ Vladislav Jagelovský daroval mesto Jánovi z Kunovíc, čím Brod prestal byť kráľovským mestom. V 16. storočí zažilo mesto veľký rozvoj; bola postavená radnica a Panský dom. Obdobie rozkvetu skončilo na začiatku 17. storočia, kedy na mesto začali útočiť Maďari. Úpadok pokračoval i v dobe tridsaťročnej vojny, kedy bolo mesto značne zničené. Skazu znamenalo i vyhnanie protestantov, ktorí tvorili väčšinu obyvateľov.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie pri bývalom kláštore dominikánov bol do terajšej podoby prestavaný v rokoch 1636-1670. Tunajšia čierna madona - milostný obraz Panny Márie, je cieľom mnohých pútnikov - najmä počas Ružencovej púte v 1. októbrovú sobotu a nedeľu.^[2]

Po vojne sa mesto len veľmi zvoľna oživovalo. Prichádzali noví osídlenci; usadilo sa tu i veľa židovských a nemeckých obyvateľov, hovoriacich väčšinou po nemecky. V 18. storočí mali dominantný vplyv Nemci, ich zástupcovia taktiež ovládali mestskú radu. Až v druhej polovici 19. storočia sa začali viac presadzovať Slovania. Nemci tvorili v meste menšinu, boli však podporovaní aj židovskou komunitou. Nemecké hospodárenie však bolo katastrofálne a skončilo bankrotom. Od roku 1890 bola vláda v meste v slovanských rukách. Nasledujúce obdobie sa nieslo v znamení rozvoja priemyslu; k prvým významným počinom v slovanskom meste patrilo založenie pivovaru Janáček v roku 1894, nasledovali ďalšie firmy potravinárskeho a drevospracujúceho priemyslu.

Aj keď v samotnom meste bola výrazne zastúpená nemecká a židovská komunita, okolité dediny mali charakter takmer výhradne slovanský. V 19.storočí sa mesto sociálno-ekonomicky delilo na tri časti - mesto (centrum), židovské mesto a predmestie. V centre žili prevažne remeselníci, obchodníci, úradníci - slovanskej i nemeckej národnosti. Židovskú štvrť obývali prevažne občania židovského pôvodu. Predmestie malo slovanský a výrazne poľnohospodársky charakter. Okolo roku 1850 malo mesto celkom 3000 obyvateľov. V priebehu jedného storočia sa počet obyvateľov zdvojnásobil na 6000 v roku 1945 i napriek tomu, že v priebehu druhej svetovej vojny nemeckí okupanti zlikvidovali židovskú komunitu ( holocaust). Preživší židia sa väčšinou už do mesta nevrátili a usadili sa v zahraničí.

Významnou udalosťou pre rozvoj mesta bolo založenie firmy Česká zbrojovka v roku 1936. Pôvodne sa jednalo o pobočku firmy Česká zbrojovka Praha, pričom hlavná továreň sa nachádzala v Strakoniciach. V roku 1952 vznikol ďalší významný priemyselný podnik - Slovácké strojírny, čo bola prvá významná spoločnosť, pôsobiaca v oblasti ťažkého priemyslu na Uherskobrodsku. Rozvoj priemyselných odborov, ale aj stredne veľkých podnikov, sa výrazne prejavil v náraste počtu obyvateľov. V rokoch 1945-1990 sa ich počet strojnásobil a dosiahol 18 000. Tento nárast bol, okrem prirodzeného prírastku, spôsobený sťahovaním a čiastočne tiež pripojením Havříc, Maršova, Újezdca a Těšova k mestu.

Rast počtu obyvateľov znamenal aj možnosť kultúrneho rozvoja mesta. Vznikli rôzne kultúrne organizácie a spolky; už v roku 1951 bol z podnetu zamestnancov Slováckych strojární založený folklórny súbor Olšava. V roku 1960 bol zrušený Uherskobrodský okres, čo malo negatívny vplyv na význam a rozvoj mesta. Ďalším negatívnym impulzom bol zánik Česko-Slovenska na prelome rokov 1992/1993. Z Uherského Brodu sa tak opäť stalo pohraničné mesto.

Mapa okresných hajtmanstiev v roku 1900, okres Uherský Brod je pod č.28

História okresu Uherský Brod

Roku 1850 bol zriadený Uherskobrodsko okres, v tej dobe jeden z najväčších politických okresov na Morave. Rozkladal sa na veľkej časti Slovácka a Valašska, zahŕňal súdne okresy Uherský Brod, Valašské Klobouky a Vizovice. Postupne sa Uhersko brodsko okres zmenšoval; už v medzi vojnovej dobe bolo oddelené Vizovické a pripojené k novo vytvorenému politickému okresu Zlín. Po oddelení Valašsko kloboucka pozostával okres iba z Uherského Brodu, Bojkovice, Luhačovíc a okolitých obcí. V súvislosti súzemnú reformou v roku 1960 bol okres Uherský Brod zrušený. Uhersko brodsko a Bojkovicko sa stali súčasťou okresu Uherské Hradiště, luhačovická bolo pripojené k okresu Zlín.

Osobnosti

Uhorský Brod je jednou z troch možných miest narodenia Jána Amosa Komenského (1592–1670). V každom prípade tu prežil časť svojho detstva. Ďalšie možné rodiská su blízske Nivnice a Komňa. V Uhorskom Brode mu je postavený pomník a sú podľa neho pomenované múzeum a gymnázium.^[3]^[4]

Vodný režim

Rieka Olšava preteká štyrmi z piatich mestských častí. Najprv vteká do Újezdca, kde z pravej strany priteká riečka Šťávnice (preteká Luhačovicami). Sprava potom z újezdských vinohradov priteká potok Hořeňůšek, v Těšove potom zľava Bánovský potok. V Uherskom Brode nasleduje z pravej strany Vinohradský potok (preteká rybníkom na sídlisku Pod vinohradmi), ľavostranné prítoky Korečnice (Nivnická), Mlynský potok v časti Bajovec a Černý potok. Posledný je pravostranný Havřický potok, ktorý vteká v rovnomennej časti mesta.

Priemysel

Uherský Brod je priemyselné centrum regiónu. Sídli tu, okrem iného, firmy Česká zbrojovka Uherský Brod, Slovácké strojírny alebo Pivovar Janáček.

Obyvateľstvo

1. januára 2012 tu žilo 16 835 obyvateľov, z toho 8 317 mužov a 8 518 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,9 roka (muži 40,0 roka, ženy 43,7 roka).

Fotogaléria

Radnica
Panský dom
Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie
Kostol Majstra Jana Husa
Dominikánsky kláštor
Pivovar

Panoráma mesta od Králova

Referencie

↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
↑ http://www.ado.cz/poutni/uhersky_brod/uhersky_brod.htm
↑ Jan Amos Komenský ve Slovníku českých filosofů na stránkách Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne
↑ STULÁKOVÁ, Klára. Záhada rodiště Jana Amose Komenského. Uherský Brod, Nivnice, nebo Komňa?. Dějiny a současnost, čís. 7/2013.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uherský Brod

Externé odkazy

Oficiálna stránka mesta

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uherský Brod na českej Wikipédii.

		Mestá a obce okresu Uherské Hradiště (7+71)
Babice • Bánov • Bílovice • Bojkovice • Boršice • Boršice u Blatnice • Břestek • Březolupy • Březová • Buchlovice • Bystřice pod Lopeníkem • Částkov • Dolní Němčí • Drslavice • Hluk • Horní Němčí • Hostějov • Hostětín • Hradčovice • Huštěnovice • Jalubí • Jankovice • Kněžpole • Komňa • Korytná • Kostelany nad Moravou • Košíky • Kudlovice • Kunovice • Lopeník • Medlovice • Mistřice • Modrá • Nedachlebice • Nedakonice • Nezdenice • Nivnice • Ořechov • Ostrožská Lhota • Ostrožská Nová Ves • Osvětimany • Pašovice • Pitín • Podolí • Polešovice • Popovice • Prakšice • Rudice • Salaš • Slavkov • Staré Hutě • Staré Město • Starý Hrozenkov • Strání • Stříbrnice • Stupava • Suchá Loz • Sušice • Svárov • Šumice • Topolná • Traplice • Tučapy • Tupesy • Uherské Hradiště • Uherský Brod • Uherský Ostroh • Újezdec • Vápenice • Vážany • Velehrad • Veletiny • Vlčnov • Vyškovec • Záhorovice • Zlámanec • Zlechov • Žítková

[obyvatelstvo-cz-1] Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)

[2] ttp://www.ado.cz/poutni/uhersky_brod/uhersky_brod.htm

[3] Jan Amos Komenský ve Slovníku českých filosofů na stránkách Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne

[4] STULÁKOVÁ, Klára. Záhada rodiště Jana Amose Komenského. Uherský Brod, Nivnice, nebo Komňa?. Dějiny a současnost, čís. 7/2013.

[1]

[2]

[3]

[4]