Vladimír Brožík
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Prof. Vladimír Brožík DrSc. (* 3. december 1930, Přešín – † 9. júl 2008, Myjava) bol slovenský filozof, axiológ, estetik a vysokoškolský pedagóg.
| Vladimír Brožík | |
 slovenský filozof | |
| Narodenie | 3. december 1930 Přešín, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 9. júl 2008 (77 rokov) Myjava, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Vladimír Brožík |
Životopis
upraviťNarodil sa v západných Čechách, na lesnej samote v katastrálnom území obce Přešín, neďaleko mestečka Blovice (okres Plzeň-juh, Plzenský kraj). Predkovia z otcovej strany boli z okolia Plzne, z matkinej strany z Chodska. Otca poznal iba krátko, matka mu zomrela keď mal 8 rokov. Vychovávala ho babička, neskôr známa kustódka na Kozinovom statku v Újězdě u Domažlic. Meštiansku školu navštevoval v Bloviciach. Stredné vzdelanie získal na Obchodnej akadémii v Plzni a (po presťahovaní sa s babičkou do Štěchovíc) na Československej obchodnej akadémii v Prahe.
Po maturite v roku 1949 ho prijali na Fakultu spoločenských vied VŠPHV v Prahe. Absolvoval diplomovou prácou o Jozefovi Václavovi Sládkovi. Stal sa asistentom a neskôr vedeckým ašpirantom na FFUK v Prahe. Keďže na Slovensku v tej dobe nebol dostatok vysokoškolsky vzdelaných ľudí, dostal ponuku pracovať na VŠMU v Bratislave, kde prednášal filozofiu a estetiku. V tej dobe sa na Slovensku aj oženil a natrvalo usadil. V roku 1961 získal vedeckú hodnosť CSc. a v roku 1964 habilitoval. V rokoch 1961 – 1966 bol prodekanom Divadelnej fakulty a v rokoch 1966 – 1969 prorektorom VŠMU v Bratislave. V roku 1969 prestúpil na Katedru filozofie FFUK v Bratislave. Prednášal axiológiu a bádateľsky sa venoval najmä problematike estetických a umeleckých hodnôt. V rokoch 197 – 1972 bol prodekanom FFUK, neskôr, v rokoch 1972 – 1975 prorektorom UK pre vedu a výskum. V roku 1979 obhájil vedecký titul DrSc. O tri roky neskôr získal riadnu profesúru na Katedre estetiky a vied o umení FFUK, ktorú spolu s Doc. Eugenom Šimunkom spoluzakladal a v rokoch 1975 – 1985 viedol. Potom sa stal riaditeľom Literárnovedného ústavu SAV. Na tomto poste pôsobil až do politického prevratu v roku 1989, keď na riaditeľskú funkciu abdikoval a zostávajúci rok do dôchodku si odslúžil ako radový vedecký pracovník.
Po náročnej operácii srdca (4-násobný bypass) sa natrvalo utiahol do myjavských kopaníc, kde v lete roku 2008 zomrel. Pochovaný je v Slávičom údolí v Bratislave. Jeho vedecká erudícia a pedagogická skúsenosť sa ešte naposledy zúročila na pôde Katedry etiky a katechetiky FF UKF v Nitre, kde na sklonku života prednášal axiológiu a v rámci nej aplikovanú vedeckú disciplínu hodnotové orientácie.
Charakteristika
upraviťProf. Vladimír Brožík DrSc. sa od marxizmu cez axiológiu prepracoval až k filozofii ľudskej činnosti. Jeho hlavnou a celoživotnou vedeckou inšpiráciou bolo dielo zakladateľa slovenskej axiológie Mariana Várossa. Vychoval dve generácie hercov, umeleckých pracovníkov, estetikov a pedagógov. Jedným z jeho žiakov bol aj básnik Dano Hevier.
Bibliografia
upraviť- 1966 – Človek a krásno
- 1969 – Hodnoty, normy a projekty sveta
- 1973 – Záhady dejín
- 1976 – Marxistická teória hodnotenia
- 1978 – O užitočnosti krásy
- 1983 – Budúcnosť umenia
- 1985 – Hodnoty a významy
- 1987 – Vo vesmíre žijú ľudia
- 1987 – Estetika všedného dňa
- 1988 – Umenie v kultúrnom dianí spoločnosti
- 1988 – Dialektika umeleckej kultúry (spolu s J. Tazberíkom)
- 1997 – O hodnotách a ľuďoch
- 2000 – Hodnotové orientácie