Kultúra so západnou lineárnou keramikou
Kultúra so západnou lineárnou keramikou (iné názvy: kultúra s lineárnou keramikou v užšom zmysle, kultúra so zadunajskou lineárnou keramikou, staršie: kultúra s volútovou keramikou, volútová kultúra) bola neolitická kultúra v strednej Európe, súčasť kultúry s lineárnou keramikou v širšom zmysle. Datuje sa do cca 5700 pred Kr. – 5000 pred Kr. (resp. do 4700 pred Kr. vrátane želiezovskej skupiny) podľa novšieho datovania, resp. 5000 – 4200 pred Kr. (resp. do 3900 pred Kr. vrátane želiezovskej skupiny) podľa staršieho datovania. Pojem kultúra so zadunajskou linárnou keramikou sa v užšom zmysle vzťahuje len na oblasť Zadunajska a jej blízke okolie.
Charakteristika kultúry so západnou lineárnou keramikou
upraviťKultúra so západnou lineárnou keramikou bola spočiatku rozšíená v okolí západného Maďarska, nakoniec od severovýchodného Francúzska, cez Nemecko, južné Poľsko po Rakúsko, Maďarsko, Srbsko a Moldavsko (okrem územia kultúry s východnou lineárnou keramikou). Nadviazala na starčevsko-krišskú kultúru Veľkej dunajskej kotliny.
Jadro kultúry so západnou lineárnou keramikou tvoria dve fázy:
Kultúra so západnou lineárnou keramikou na Slovensku
upraviťKultúra so západnou lineárnou keramikou sa vyskytovala na západnom Slovensku (ku koncu aj na strednom Slovensku a na Spiši). Prenikala sem z juhu smerom proti povodiam Moravy, Hrona a Nitry.
Z prvého štádia kultúry (stará lineárna keramika, starý neolit) sa na západnom Slovensku našlo asi 50 osád roľníkov. Väčšinou pretrvali asi 300/400 rokov. Nachádzali sa na sprašových terasách pri tokoch (Morava, Dudváh, Hron, Nitra), menej často na hnedozemných pahorkoch alebo piesočných dunách veľkých nív riek. Z najstaršieho obdobia je keramika ešte veľmi zle vypálená, väčšinou hrubostenná, s drsným nezdobeným povrchom.
Z mladšieho štádia kultúry (mladá lineárna keramika, po novom 5300 – 5000, po starom 4600 – 4300 pred Kr., a želiezovská skupina, po novom 5000 – 4700, po starom 4300 – 3900/3800 pred Kr.), ktoré už máme doložené aj zo stredného Slovenska (Liptov, Zvolen) a zo Spiša, sa zachovalo už viac sídlisk – na rovinách juhozápadného Slovenska bolo asi 300 osád (prakticky po dve/tri v každom katastri dnešnej obce). Keramika je už často vyzdobená okrúhlymi jamkami na strete dvoch línií, ktoré postupne prerastajú do súvislého vrypu (tzv. notové hlavičky). V tomto období neolitickí roľníci kvôli získaniu polí odlesnili rozsiahle územia juhozápadného Slovenska a zdá sa, že sú to územia, na ktorých dodnes les nie je, namiesto neho sa tam vytvorila černozem. Významné sídliská sú Blatné, Čataj, Patince, Cífer-Pác a Bratislava-Mlynská dolina s typickými neolitickými dlhými (až 45 m) domami. Z tohto obdobia sa našli početné plastiky (hlavičky ženy, plastiky s rytím motívu rybej kosti na chrbte, aplikovaná plastika na nádobách, zoomorfná plastika).
Pozri aj
upraviťO želiezovskej skupine, považovanej buď za súčasť kultúry so západnou lineárnou keramikou alebo za samostatnú kultúru, pozri želiezovská skupina.