Vrabec poľný
Vrabec poľný[4] (Passer montanus) je vták z čeľade vrabcovité (Passeridae). Je jedným z najrozšírenejších vtákov Európy. Hniezdi aj zimuje na väčšine územia Slovenska, obýva najmä poľnohospodárske oblasti do 1 000 m n. m..[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vrabec poľný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, v Európe stavy v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.[1]
| Vrabec poľný | |
 Dospelý jedinec (Japonsko). | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Passer montanus Linnaeus, 1758[3] | |
| Synonymá | |
| Frigilla montana (Linnaeus 1748) Loxia Scandens (Hermann 1783) Passer arboreus (Foster 1783) | |
 Mapa rozšírenia vrabca poľného Hniezdiaci, výskyt v letnom období
Hniezdiaci, celoročný výskyt
Nehniezdiaci
Introdukovaný, celoročný výskyt
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
upraviťVrabec poľný má dĺžku približne 14 cm.[6][7][8] Od ostatných vtákov čeľade vrabcovité, napr. od vrabca domového ho možno spoľahlivo rozoznať podľa temena a záhlavia orechovohnedej farby a čiernej škvrny na bielych lícach. Má malý podbradník čiernej farby, na bokoch krku biely golier. Vrchná strana tela je hnedej farby s čiernymi škvrnami, trtáč žltkastohnedý, chvost i krídla hnedé (krídla s dvomi tenkými bielymi pásikmi). Spodná strana tela je belavá, chvosta okrová.[9] Obe pohlavia vrabca poľného sa podobajú; samica zvykne byť trochu svetlejšia.[8] Na jeseň vytvárajú vrabce početné kŕdle,[7] v ktorých prezimujú spolu s vrabcami domovými, pinkami, príp. inými druhmi.
Hlas
upraviťVrabec poľný sa ozýva vysokým volaním „čip-čip“, za letu „tek-tek“, spieva rýchlym čvirikaním.[6]
Rozšírenie
upraviťVrabec poľný prirodzene obýva väčšinu Európy a Ázie, okrem ich najsevernejších častí. Človekom však bol dovezený aj do Severnej Ameriky a Austrálie.[5]
V rámci oblasti vrabce poľné obývajú najmä mierne zalesnené a poľnohospodárske plochy – porasty medzi poľami, kroviny a lesíky alebo záhrady na okrajoch dedín.[7] Vrabce poľné sú prevažne stále vtáky, ale niektoré severské populácie zimujú na juhu.[6]
Výskyt a stav na Slovensku
upraviťJe to stály druh, mimo hniezdnej doby sa vo väčších kŕdľoch potuluje v širšom okolí hniezdiska. V zime sa takisto vyskytuje skoro na celom území Slovenska, len z najvyšších polôh sa stiahne dole.[5]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 300 000 – 600 000, zimujúcich jedincov 800 000 – 1 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[10] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[5]
Biotop
upraviťVrabec poľný žije v kultúrnej krajine, na okrajoch lesov a parkov, pozdĺž ciest, vo vetrolamoch a sadoch, v mestách obýva cintoríny.[5]
Hniezdenie
upraviťVrabce poľné hniezdia jednotlivo alebo v kolóniách, pričom hniezda (voľná hŕba stebiel s bočným vchodom, vystlané perím) si stavajú hlavne v dutinách a vtáčích búdkach. Vrabce hniezdia dvakrát ročne od apríla do júla. Samica znáša zväčša 5 – 6 vajec, z ktorých sa za 12 – 14 dní vyliahnu mláďatá. Jeden samec môže hniezdiť aj s viacerými samicami naraz a teda zháňať potravu pre viacero mláďat súčasne. Pár používa zvyčajne rovnakú dutinu, pričom v hniezde prespáva aj mimo obdobia hniezdenia.[7][13]
Potrava
upraviťŽiví sa hmyzom, ktorým kŕmi najmä mláďatá, semenami tráv, bylín, vyhľadávajú obilniny, konope, slnečnicu, konzumujú aj ovocie a prehľadávajú odpadky.[13]
Význam v prírode
upraviťVrabce poľné zastupujú významné miesto v ekosystéme krajiny. Sú likvidátormi nežiaduceho hmyzu, čím pomáhajú pestovateľom v ovocných sadoch a záhradách. Navyše sa vrabce poľné neživia ovocím, takže nehrozí poškodenie úrody. Na Slovensku sú už chránené, a taktiež v niektorých krajinách pripravujú opatrenia na ich zachovanie, pretože sa stav vrabčej populácie znížil po hromadnom používaní pesticídov v poľnohospodárskej výrobe.
Poddruhy
upraviť- Passer montanus montanus
- P. m. transcaucasicus
- P. m. dilutus
- P. m. tibetanus
- P. m. saturatus
- P. m. malaccensis
- P. m. hepaticus
- P. m. dybowskii
- P. m. kansuensis/
- P. m. obscuratus
Ochrana
upraviťJe zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[14]
Galéria
upraviť-
-
-
Vrabec poľný hniezdiaci v štrbine muriva -
S obľubou obsadzuje aj búdky -
Hniezdo v búdke, tesne po dostavaní, ešte pred znáškou -
Kolónia vrabcov poľných pri kŕmidle -
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie
upraviť- ↑ a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 11. marca 2022.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Linnaeus 1758, s. 183
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Vrabec poľný, s. 596 – 597.
- ↑ a b c Gosler 1994, s. 182
- ↑ a b c d Sauer 2003, s. 258
- ↑ a b Macgillivray 1837, s. 352
- ↑ Opis prevažne podľa: Gosler 1994, s. 182
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ a b {{Citácia knihy 1 | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | isbn = }}
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
Literatúra
upraviť- Gosler, Andrew, ed. (1994), „Passer montanus – vrabec poľný“, Atlas vtákov sveta, Bratislava: Príroda, str. 182, ISBN 8007006680
- Linnaeus, Carolus (1758), Systema Naturae per regna tria naturæ, secundum classes, ordines, genera, species, cum characteribus, differentiis, synonymis, locis, Tomus I. (2. vyd.), Holmiae: Impensis Direct. Laurentii Salvii, str. 183, doi:, http://biodiversitylibrary.org/page/727090
- Macgillivray, William (1837), A History of British Birds, Indigenous and Migratory, Vol. I., London: Scott, Webster, and Geary, str. 351 – 352, OCLC 727204920, http://books.google.sk/books?id=ZkUDAAAAQAAJ&pg=PA351
- Sauer, Frieder (2003), Vtáky lesov, lúk a polí (2. vyd.), Bratislava: Ikar, str. 258, ISBN 8055105081
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vrabec poľný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vrabec poľný
Externé odkazy
upraviť- Hlas vrabca poľného na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Passer montanus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Passer montanus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Feldsperling na nemeckej Wikipédii.