Zbraň hromadného ničenia
Zbraň hromadného ničenia (skrátene ZHN) je zbraň alebo bojový prostriedok, ktorý je schopný spôsobiť obrovské škody, hromadné straty a vyradenie ľudí (a ďalších foriem života), bojovej a dopravnej techniky, materiálu všetkých druhov, ochranných objektov a stavieb z činnosti. Mnohé zbrane hromadného ničenia môžu byť použité veľmi rýchlo a spôsobiť náhle rozsiahle škody na veľkom území. Rozsah termínu a jeho aplikácia sú často nejednoznačné.
Pôvod názvu
upraviťSpojenie zbrane hromadného ničenia po prvýkrát použil Cosmo Gordon Lang, Arcibiskup Canterburský, v roku 1937 pri popise bombardovania španielskeho mesta Guernica. Pre dovtedy používané chemické zbrane, hojne používané napríklad cez prvú svetovú vojnu, sa tento termín ešte nepoužíval. Po použití jadrových zbraní proti Cisárskemu Japonsku cez druhú svetovú vojnu, sa začali jadrové zbrane zaraďovať do skupiny, tzv. nekonvenčných zbraní. Do svetovej vojenskej terminológie sa dostal termín z ruštiny (oružie massovogo poraženia) počas studenej vojny.
Delenie
upraviťZbrane hromadného ničenia zahŕňajú:[1][2]
- jadrové zbrane (rádiologické a termonukleárne)
- chemické zbrane (otravné látky)
- biologické zbrane (bojové biologické prostriedky, hlavne bakteriologické zbrane)
- výbušné zbrane.
Vedecký a technický pokrok viedol k možnosti vytvorenia nových typov zbraní hromadného ničenia, založených na nových fyzikálnych princípoch: infrazvuk, ionizujúce, vysokofrekvenčné, genetické a iné. Okrem toho nadobudli mnohé konvenčné zbrane kvalitatívne nové prvky, ktoré môžu mnohonásobne zvýšiť ich účinok, čím môžu nadobudnúť vlastnosti zbraní hromadného ničenia.[3]
Spôsob použitia
upraviťCieľom úderov zbraňami hromadného ničenia sa môžu stať ľudia, výsledky ich práce, prírodné biotopy: rastliny, zvieratá, pôda, klimatické a geografické prvky. Účinky zbraní hromadného ničenia môžu začať pôsobiť ihneď po použití zbrane a často môžu pretrvávať na napadnutom území po dlhú dobu. Z tohto pohľadu sú za najnebezpečnejšie pre ľudstvo všeobecne považované jadrové zbrane, pretože majú najväčšie ničivé schopnosti a spôsobujú dlhodobé zamorenie územia (napr. radiáciou). Rozsah strát a devastácia po použití týchto zbraní má silný morálny a psychologický účinok na nepriateľa.[3] Napr. použite jadrových zbraní zo strany Spojených štátov na sklonku druhej svetovej vojny proti Japonsku výrazne narušilo ochotu Japonska pokračovať vo vojne.
Symboly nebezpečných materiálov
upraviť| Symbol | Unicode | Obrázok | |
|---|---|---|---|
| Symbol jedovatosti | ☠ | U+2620 | 
|
| Symbol rádioaktivity | ☢ | U+2622 | 
|
| Symbol biohazardu | ☣ | U+2623 | 
|
Referencie
upraviť- ↑ Lázna, J. a kol. Příručka pro poddůstojníky. Naše Vojsko, Praha, 1980, s. 297
- ↑ Frequently Asked Questions [online]. fbi.gov, [cit. 2011-05-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Oružie massovogo poraženia, Boľšaja enciklopedia Kirilla i Mefodia [online]. [Cit. 2011-05-15]. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zbraň hromadného ničenia