Židovská agentúra

Židovská agentúra, presnejšie Židovská agentúra pre Izrael (hebr. : הסוכנות היהודית לארץ ישראל, "ha-Sochnut ha-Jehudit le-Erec Jisrael", skratka סוכנות - "Sochnut", angl. : The Jewish Agency for Israel, skratka JAFI) je organizácia založená roku 1929. Pred vznikom štátu Izrael fungovala ako neoficiálna vláda pre židovské obyvateľstvo vo vtedajšej Britskej mandátnej Palestíne (rovnako ako Židovská národná rada fungovala ako neoficiálny židovský parlament). Keď Izrael dosiahol roku 1948 nezávislosť, Židovská agentúra sa zamerala na podporu židovského prisťahovalectva.

Sídlo Židovskej agentúry v Tel Avive

Dejiny do roku 1948

O vzniku Židovskej agentúry sa diskutovalo už na 13. sionistickom kongrese v Karlových Varoch v auguste 1923. V roku 1927 Chaim Weizmann podpísal dohodu so zástupcom amerických Židov Louisom Marshallom ohľadom vzniku takej agentúry. Vznik rozšírenej a posilnenej Agentúry, organizovanej podľa zámerov Chaima Weizmanna prijali i zahraniční židovskí a nesionistickí predáci, ale pod podmienkou, že najprv sa zorganizuje komisia, ktorá posúdi ekonomickú životaschopnosť usídľovania v Palestíne. Židovská agentúra bola definitívne ustanovená až rozhodnutím 16. sionistického kongresu 11. augusta 1929, ktorý sa konal v Zürichu. Malo sa tak v rámci britského mandátu nad Palestínou pokročiť smerom k budovaniu samosprávnych inštitúcií pre židovskú komunitu. Židovskú agentúru uznala britská správa za predstaviteľa tamojších Židov. Reprezentovala zároveň túto komunitu pred Spoločnosťou národov. Agentúra mala na starosti prideľovanie imigračných certifikátov, ktoré vydávali britské úrady, usadzovanie imigrantov a územné plánovanie, ekonomické plánovanie, budovanie školských a kultúrnych inštitúcií alebo zdravotníckych zariadení. Hlavným rysom novo ustanovenej Agentúry ale bol fakt, že sa na nej mali podieľať aj nesionistickí Židia z celého sveta. Na debate o jej založení sa v Zürichu napríklad zúčastnil Albert Einstein alebo Léon Blum.

V 2. polovici 30. rokov a počas 40. rokov bolo hlavnou aktivitou Agentúry rokovanie s Britmi o rozsahu povolenej židovskej imigrácii a boj proti nariadeniam, ktoré obmedzovali prisťahovalectvo (MacDonaldova biela kniha). V tom čase začala Židovská agentúra rokovať po prvý raz o možnosti rozdelenia Palestíny na židovský a arabský štát. Roku 1931 bola pod právomoc Židovskej agentúry postavená Hagana ako neoficiálna židovská armáda v Palestíne. Jej význam rástol v priebehu arabského povstania v Palestíne v rokoch 1936-1939. V roku 1938 založila Hagana organizáciu na ilegálnu imigráciu Mosad le-alija Bet. Agentúra uzavrela alianciu aj s židovskou odborovou centrálou Histadrut ohľadom verejných prác. V meste Rechovot zriadila Agentúra poľnohospodársku výskumnú stanicu (neskôr začlenenú do Hebrejskej univerzity).

Po roku 1945 predstavovala Židovská agentúra ústrednú organizáciu, ktorá dojednala vznik nezávislého židovského štátu a jeho obranu. V októbri 1945 podpísali z iniciatívy Agentúry hlavné židovské vojenské skupiny dohodu o spolupráci (Hagana, Irgun, Lechi). V roku 1946 boli úrady Židovskej agentúry prehľadané v rámci britskej razie počas takzvanej Operácia Agáta. Po hlasovaní Organizácie Spojených národov o rozdelení Palestíny v novembri 1947 vytvorila Agentúra zárodok budúcej vlády nezávislého štátu. Keď bola v máji 1948 vyhlásená samostatnosť Izraela, stal sa prvým premiérom nového štátu David Ben Gurion, dovtedajší predseda exekutívy Židovskej agentúry.

Dejiny po roku 1948

Natan Šaransky, predseda Židovskej agentúry od roku 2009

24. novembra 1952 prijal Kneset zákon, ktorým nanovo vymedzil pôsobnosť a právomoci Židovskej agentúry. Jej hlavným poľom pôsobnosti sa malo stať organizovanie a podpora prisťahovalectva, osídľovanie, práca so židovskou mládežou a zaisťovanie vzťahov medzi Izraelom a židovstvom v diaspóre. 26. júla 1954 v tomto duchu podpísala dohodu izraelská vláda so zástupcami Svetového sionistického kongresu. V tých rokoch Židovská agentúra organizačne zaisťovala presun státisícov Židov do Izraela. Podobné akcie realizovala aj neskôr, napríklad čiastočne utajovaný presun etiópskych Židov do Izraela v roku 1991 (operácia Šalamún). Od roku 1948 založila Židovská agentúra v Izraeli 480 nových dedín. Koncom 60. rokov 20. storočia tieto dediny generovali 70 % poľnohospodárskej výroby štátu.

Súčasnosť

K roku 2008 pôsobila Židovská agentúra v takmer 80 krajinách prostredníctvom viac než 450 emisárov. Jej rozpočet v tom roku dosiahol 314 760 000 dolárov. V júni 2009 sa predsedom Židovskej agentúry stal bývalý sovietsky disident a neskorší izraelský politik Natan Šaransky. Za hlavnú úlohu označil posilňovanie židovskej identity Židov v diaspóre. Nástupom Šaranského došlo k personálnemu oddeleniu funkcií predsedov Agentúry a Svetovej sionistickej organizácie.

Vzhľadom na finančné problémy požiadal Šaranský ešte v roku 2009 vládu Benjamina Netanjahua o podporu - po prvý raz v dejinách Agentúry. Dovtedy ju financovali židovské organizácie a dobrovoľní darcovia. Židovská agentúra čelila začiatkom 21. storočia kritike kvôli údajnej neefektivite. Napríklad pre organizovanie prisťahovalectva Židov zo Severnej Ameriky ju z veľkej časti nahradila súkromná organizácia Nefeš be-nefeš.

Pozri aj

• Britský mandát v Palestíne
• sionizmus

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Židovská agentúra

Externé odkazy

• Oficiálne stránky Židovskej agentúry (po hebrejsky) (po anglicky) (po rusky)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovská agentura na českej Wikipédii.