Adonizmus

Adonizmus je novopohanské náboženstvo založené v roku 1925 nemeckým okultistom Franzom Sättlerom (1884 – 1942), ktorý ho opísal ako „uctievanie Diabla [t.j. Adonisa] s erotickým pozadím“. Hoci tvrdil, že ide o pokračovanie starovekého pohanského náboženstva, akademici ho považujú za „výtvor jedného vysoko nadaného a vzdelaného muža“, pričom touto postavou je sám Sättler. Adonizmus je polyteistické náboženstvo založené na viere v existenciu piatich hlavných bohov: Belus, Biltis, Adonis, Dido a Molchos, pričom najvýznamnejší z nich je Adonis, ktorého Sättler prirovnal ku kresťanskému Satanovi. Molchos, v porovnaní s milostivým Adonisom, je adonistami považovaný za zlomyseľného a zodpovedného za zotročenie ľudstva monoteistickými náboženstvami, akými sú judaizmus, kresťanstvo a islam. Adonizmus je považovaný za „výrazne protikresťanský“.

Socha rímskeho boha Adonisa, ktorý je uctievaný ako primárne božstvo v adonizme.

Viera

Sättler mylne pokladal adonizmus za staroveké náboženstvo, ktoré vyznávali Chaldejci, Feničania, Peržania, Egypťania a Gréci.Tvrdil tiež, že sa z časti uchovalo medzi jezídmi na Blízkom východe a tiež medzi obyvateľmi Nuristanu (fiktívne miesto, ktoré podľa neho nesúviselo so skutočným Nuristanom v Afganistane). Práve o tomto poslednom meste tvrdil, že sa v ňom nachádza veľký chrám „Bit Nur“ (Dom svetla), kde bolo podľa neho uložené pôvodné staroveké adonistické písmo. Okrem Sättlerových tvrdení však neexistuje žiadny dôkaz, že Nuristan alebo Bit Nur niekedy existovali. Sättler tvrdil, že práve v tomto chráme sa prvýkrát dozvedel o adonizme a prijal tam meno Dr. Mussalam.

Adonizmus ako polyteistické náboženstvo uctieva viacero bohov, z toho päť hlavných božstiev. Adonisti veria, že prví dvaja z nich boli predhistorický boh Belus a jeho manželka Biltis a že sa vynorili z Chaosu. Podľa adonistického presvedčenia mali Belus a Biltis potomka, Molchosa, ktorý bol zlomyseľným božstvom a vytvoril svet obývaný zdeformovanými príšerami; kvôli hrôze z toho Belus a Biltis zničili tento svet a neskôr splodili ďalšie dve deti, dobrotivého syna Adonisa a dcéru Dido. Adonis následne stvoril náš svet, pričom ľudstvo stvoril na svoj obraz a na obraz svojej sestry. Molchos ale zo žiarlivosti zabil Adonisa a prevzal vládu nad svetom. Dido vzkriesila Adonisa a ten sa pokúsil ochrániť ľudstvo pred Molchosovými machináciami, napríklad povedal človeku, mužovi menom Noe, nech postaví drevenú archu, aby zachránil svoj i ostatné živočíšne druhy pred Veľkou potopou.

Molchos však so svojimi pokusmi ublížiť ľudstvu neskončil. Okrem toho, že naň zaútočil chorobami, zoslal k nim aj falošných prorokov ako Mojžiša, Zarathuštru, Ježiša a Mohameda, aby ľudí obrátili na monoteistické uctievanie jeho božstva pod menami ako Jehova, Ormuzd a Alah. Podľa adonistov v náboženstvách, ktoré uctievajú Molcha, ako sú zoroastrizmus, judaizmus, kresťanstvo a islam, bol Adonis, stvoriteľ a ochranca ľudstva, démonizovaný ako Satan, Ahriman či Iblis. Podľa presvedčenia adonistov si Molchos vďaka nadvláde týchto monoteistických náboženstiev udržal kontrolu nad svetom, ale v roku 2000 nl sa Adonis sa postaví proti Molchovi v záverečnej bitke, porazí ho a spôsobí Zlatý vek, ktorý potrvá, až kým sa vesmír znova nestane súčasťou Chaosu.

Adonis a Dido sú v adonizme primárne uctievaní cez zmyselný pôžitok zo sexuálneho styku, heterosexuálneho aj homosexuálneho. Sättler adonizmus stručne opísal ako „uctievanie Diabla [t.j. Adonisa] s erotickým pozadím“. Sättler bol popredným zástancom sexuálnej reformy v Nemecku na začiatku dvadsiateho storočia, zastával presvedčenia, ktoré boli neskôr zlegalizované v posledných desaťročiach toho storočia. Adonizmus sa tiež opiera o vieru v toleranciu k iným ľudským bytostiam, pričom Sättler uvádza, že „najdôležitejšou cnosťou adonistu je tolerancia a oblasť, v ktorej ju môže praktizovať, je bezhraničná,“ a tiež sa drží osobného maxima: „Pochopiť všetko znamená všetko odpustiť.“

Franz Sättler

Fotografia Franza Sättlera z dvadsiateho storočia

Sättler sa narodil 7. marca 1884 ako syn policajného strážnika v Moste, na území dnešného Česka, ktoré bolo vtedy súčasťou Rakúsko-Uhorska. Tam navštevoval základnú školu aj gymnázium. Vynikal v jazykoch – učil sa gréčtinu, hebrejčinu, arabčinu, starogréčtinu a latinčinu. Začal tiež písať do miestnych novín a navštevovať Karlovu univerzitu v Prahe, kde spočiatku študoval filológiu, neskôr prešiel na orientalistiku. Na univerzite sa stal obľúbeným študentom profesora Maxa Grünerta. Sättlerovi poskytol poznámky k perzsko-nemeckému slovníku, ktorý Dr. Jakob Polak zanechal nedokončený. Sättler ho dokončil a vytvoril tak vôbec prvý slovník týchto dvoch jazykov. V nasledujúcich rokoch Sättler podnikol cesty naprieč Európou i na Blízky východ. V čase vypuknutia prvej svetovej vojny sa nachádzal v Solúne. Francúzska armáda ho po dobití mesta zatkla ako občana Rakúsko-Uhorska a bol deportovaný do koncentračného tábora v Lurdoch, kde ho väznili do roku 1919. Sättler sa v tábore spriatelil s hlavným dozorcom, ktorý bol aktívnym členom ezoterického, okultného prúdu teozofie. Po mnohých rozhovoroch na túto tému dozorca priviezol do tábora knihy o okultizme, aby ich mohol Sättler čítať. Podľa Sättlera práve tieto knihy formovali intelektuálny základ pre jeho neskoršiu kariéru v okultizme. V roku 1919, po skončení vojny a prepustení z koncentračného tábora, Sättler pracoval pre novovzniknutý štát Česko-Slovensko ako agent tajnej služby pod prezývkou Dr. Erich Bauer. V roku 1922 sa však dostal do zajatia v Nemecku, kde ho uväznili na štyri roky. Vo väzení pokračoval v štúdiu kníh o okultizme.

Po návrate z nemeckého väzenia sa v roku 1926 usadil vo Viedni. Založil Adonistickú spoločnosť, predstavil doktrínu adonizmu, napísal hlavné tézy a začal šíriť adonistické princípy. Sättlerova Adonistická spoločnosť bola považovaná za tajný okultný spolok, ktorého členovia patrili k vysokým spoločenským vrstvám. Po policajnom vyšetrovaní členov a obvineniam zo sexuálnych orgií sa Sättler stiahol do Grécka, kde začal vydávať magazín Lucifer. V Nemecku po nástupe Hitlera k moci čelil adonistický okultný spolok nacistickým konšpiráciám, že je podobne ako ilumináti súčasťou tajnej židovsko-slobodomurárskej koalície s cieľom ovládnuť svet. Po roku 1935 sa Sättler usadil v Petržalke na Slovensku. Po vpáde nacistických vojsk na slovenské územie sa vytratili zmienky o Sättlerovom ďalšom živote. Nie je známe, ako zomrel, hoci existujú tvrdenia, že zomrel v nacistickom koncentračnom tábore Mauthausen, historikom sa však nepodarilo nájsť písomné záznamy, ktoré by to potvrdzovali.

Pozri aj

• Venus and Adonis
• Ilumináti

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adonism na anglickej Wikipédii.