Aero L-60 Brigadýr

	Aero L-60 Brigadýr
Typ	Úžitkové lietadlo
Výrobca	Aero Vodochody
Prvý let	24. decembra 1953
Zavedený	1955
Vyradený	1968 (v ČSSR – verzia K-60)
Hlavný používateľ	Česko-Slovensko
Vyrobených	273
	Letecký portál

Aero L-60 Brigadýr bolo malé vrtuľové česko-slovenské úžitkové lietadlo pre civilné a vojenské použitie pre krátke vzletové a pristávacie dráhy. Prvý let bol uskutočnený v roku 1955 a vyhotovenie lietadla malo veľkú podobnosť s Fieselerom Fi 156 vyrábaného v Československu počas a po druhej svetovej vojne a ktoré toto lietadlo malo plánované nahradiť. Na konci výroby v roku 1960, bolo vyrobených asi 400 kusov, tento počet zahŕňa aj vylepšené verzie L-160 s celokovovým chvostom.

Operačné nasadenie

Väčšina strojov L-60 slúžiacich v ČSSR bola v poľnohospodárskej verzii. Vojenská verzia, známa ako K-60 bola do roku 1962 sústredená väčšinou v Česku. V tom čase na nich lietala aj jediná ženská letka v Česko-Slovensku. Lietadlá L-60 sa väčšinou používali v spojovacej službe, doprave, pre prieskum, delostrelecké pozorovanie a v zdravotníckej službe. Po nástupe vrtuľníkov bola časť strojov predaná civilnému sektoru a časť po generálnej oprave odpredaná na Kubu. Zvyšok bol dislokovaný po jednotlivých letiskách a následne bez nahradenia odpísaný. Posledný stroj K-60 dolietal v roku 1968 v Kbeloch. Najdlhšie slúžil L-60 v Svazarme. Tam bol používaný ako výsadkový a vlečný. Jeho nástup výrazne sprístupnil športový parašutizmus a znamenal jeho rozmach. V roku 1976 používal jeden stroj L-60 aj výrobný závod Orličan Choceň a Štátna letecká inšpekcia. Najväčším zahraničným odberateľom bola NDR, ktorá zakúpila 79 strojov. Väčšina z nich bola v poľnohospodárskej verzii a prevádzkovala ich firma Interflug. Jeden kus skúšala aj branná organizácia GST, časť prevzala Národná ľudová armáda NDR. Väčšie zásielky išli do Egypta, Bulharska a Rumunska. Ďalšie stroje lietali v ZSSR, Poľsku, Maďarsku, Číne. Slúžili však aj v Švajčiarsku, Rakúsku, NSR, Sýrii, Argentíne a dokonca aj na Srí Lanke. Po vyradení zo stavov letectva ČSSR získala 20 strojov aj Kuba.

Verzie

XL-60 : Prototyp.
L-60 : Jednomotorové ľahké úžitkové lietadlo, vyhliadkové lietadlo.
L-60A : Spojovacia verzia. Oproti štandardnému vybaveniu bol doplnený umelým horizontom a rádiokompasom. Druhý člen posádky – rádiotelegrafista/pozorovateľ mal k dispozícii krátkovlnú vysielačku. Strelec sedel chrbtom k smeru letu. Pri streľbe bol ľahký guľomet upevnený na trubkovej lafete. Na bokoch trupu boli úchytky pre 4 schránky s nábojmi. Piaty zásobník zostával v zbrani. Bombové závesníky umožňovali zavesenie 2 bômb do hmotnosti 125 kg. Ich odhodenie bolo ovládané elektronicky, v prípade núdze aj mechanicky. Bombardovanie bolo len odhadom, zameriavač nebol montovaný. V podlahe kabíny bol otvor pre kameru, pod krídlom bol svetlomet. Neskôr boli stroje preberané ministerstvom národnej obrany v štvorsedadlovej úprave a bez výzbroje, len s vysielačkou a v niektorých prípadoch aj v civilných farbách. Bolo vyrobených 50 lietadiel pre vzdušné sily česko-slovenskej ľudovej armády. Tiež sú známe ako K-60.
L-60B : Poľnohospodárske práškovacie lietadlo. U nás mala názov Brigadýr, v zahraničí Agricolta. Bola jednomiestna s centrálnou nádržou v ťažisku. V niektorých verziách niesol nádrž s hmotnosťou až 400 kg. Inštalovaná výbava umožňovala 7 spôsobov, ktoré boli kombináciou troch základných: poprašovacia, olejový postrek, vodný postrek. Ich pohon zabezpečoval náhon od motora. Zadná časť kabíny bola vo väčšine prípadov zakrytá plechom s typickým kruhovým násypným otvorom. Rovnaké zariadenie bolo vyvinuté aj v NDR. Stroj mal odolnejšiu ochranu povrchu a spodné plechy boli potiahnuté plátnom. Charakteristické boli aj spätnými zrkadlami na vzperách a blatníkoch.
L-60C : Športová verzia pre Svazarm. Stroj bol vybavený všetkým príslušenstvom zdravotníckej, vlečnej a výsadkovej verzie. Prakticky sa menilo len usporiadanie sedadiel. Zmena na zdravotnícku verziu trvala len 10 minút. Na pravej strane bola inštalovaná stúpačka pre parašutizmus. Pri výsadkoch sa bežne lietalo bez dverí na pravej strane. Posádku tvorili pilot a 3 výsadkári. Vo vlečnej verzii bol schopný ťahať až 3 klzáky. Ako príslušenstvo bola inštalovaná núdzová sedačka a 2 nosidlá.
L-60D : Vlečné lietadlo. Písmenom "D" bola označená vlečná verzia s navijakom v trupe. Navíjanie lana s dĺžkou 65 m zabezpečovaná vzduchová turbínka, ktorá sa vysúvala pod trup.
L-60E : Zdravotnícke lietadlo. Slúžila na prevoz dvoch ranených. Nosidlá sa ukladali nad seba, diagonálne v kabíne pri odklopení zadnej časti trupu. Za pilotom sedel na núdzovej sedačke ošetrovateľ. Mal k dispozícii základné zdravotnícke vybavenie a kyslíkovú masku.
L-60F : Dopravné lietadlo. Bol charakteristický čalúnenou kabínou a pohodlnými sedadlami. Mal aj vybavenie pre lety v noci. Za príplatok sa montovalo aj vytápanie kabíny.
L-60S : Lietadlo doplnené od PZL stavaným 260-hp Ivčenko AI-14R hviezdicovým piestovým motorom.
L-60SF : Doplnené hviezdicovým piestovým motorom M-462RF.