Ahmed I.

	Ahmed I.; احمد اول
	14. sultán Osmanskej ríše
Panovanie
Dynastia	Osmanská dynastia
Panovanie	22. december 1603 - 22. november 1617
Korunovácia	23. december 1603
Predchodca	Mehmed III.
Nástupca	Mustafa I.
Biografické údaje
Narodenie	18. apríl 1590; Manisa, Osmanská ríša
Úmrtie	22. november 1617 (27 rokov); Konštantínopol, Osmanská ríša
Rodina
Manželka	Mahfiruz Hatun; Kösem Sultán
Potomstvo	Osman II.; Şehzade Mehmed; Murad IV.; Şehzade Bayezid; Şehzade Süleyman; Şehzade Selim; Şehzade Hüseyin; Şehzade Kasım; Ibrahim I.; Gevherhan Sultán; Ayşe Sultán; Hanzade Sultán; Atike Sultán
Otec	Mehmed III.
Matka	Handan Sultán
Odkazy
	Ahmed I.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Ahmed I. (osm. tur. احمد اول 'Aḥmed-i evvel'; mod. tur. I. Ahmed; * 18. apríl 1590, Manisa, Osmanská ríša – † 22. november 1617, Konštantinopol, Osmanská ríša) bol sultán Osmanskej ríše od roku 1603 až do jeho smrti v roku 1617. Ahmedové panovanie je pozoruhodné tým, že ukončil osmanskú tradíciu bratovraždenia; od tejto chvíle už osmanskí vládcovia po vstupe na trón nepopravovali svojich bratov.^[1] Je tiež známy výstavbou Modrej mešity, jednej z najslávnejších mešít v Turecku.

Mladosť

Ahmed sa narodil pravdepodobne v apríli 1590^[2]^[3] v paláci v Manise, kde bol jeho otec Şehzade Mehmed stále princom a guvernérom Manisy. Jeho matkou bola Handan Sultán. Po tom, čo jeho starý otec Murad III. v roku 1595 zomrel, jeho otec prišiel do Konštantínopola a nastúpil na trón ako Mehmed III. Mehmed nechal popraviť jeho devätnástich bratov a nevlastných bratov. Ahmedov starší brat Şehzade Mahmud bol 7. júna 1603 taktiež popravený na príkaz otca, predtým ako on sám zomrel 22. decembra 1603. Mahmud bol pochovaný spolu so svojou matkou v samostatnom mauzóleu postavenom Ahmedom v mešite Şehzade v Konštantínopole.

Vláda

Ahmed nastúpil na trón po smrti svojho otca v roku 1603, v trinástich rokoch, keď jeho mocná babička Safiye Sultán bola stále nažive. Jeho strýko Yahya nesúhlasil s jeho nástupom na trón a celý život strávil plánovaním stať sa sultánom. Ahmed prerušil dlhoročnú tradíciu popravovania súrodencov po nástupe na trón a nechal svojho mladšieho brata Mustafu žiť. Namiesto toho bol Mustafa poslaný žiť v starom paláci v Bayezite spolu s babičkou Safiye Sultán. Bolo to pravdepodobne kvôli Ahmedovmu mladému veku - nemal v tom čase po sebe žiadneho potomka a Mustafa bol tým pádom jediným kandidátom na osmanský trón. Poprava jeho brata by ohrozila dynastiu, a preto bol ušetrený.

Na začiatku jeho vlády ukázal rozhodnosť a ráznosť, ktoré boli jeho následným konaním zavádzajúce. Vojny v Uhorsku a Perzii, ktoré nasledovali po jeho nástupe, sa pre ríšu skončili nepriaznivo. Jeho prestíž bola ďalej zhoršená v Žitavskej zmluve podpísanej v roku 1606, ktorou sa zrušil ročný poplatok platený Rakúskom. Následná zdrvujúca porážka v osmansko-safíjovskej vojne (1603 - 1618) proti susedným rivalom Safíjovcom, vedený šáhom Abbásom I., spôsobila, že Gruzínsko, Azerbajdžan a ďalšie rozsiahle územia na Kaukaze boli v moci Perzie podľa zmluvy z roku 1612, čo boli územia, ktoré boli dočasne dobyté v období osmansko-safíjovskej vojny (1578 - 1590). Nové hranice boli nakreslené rovnakou čiarou, ako bolo potvrdené v Amasyjskom mieri z roku 1555.^[4]

Osmansko-safíjovská vojna: 1604 - 1606

Osmansko-safíjovská vojna sa začala krátko pred smrťou Ahmedovho otca Mehmeda III. Po nástupe na trón vymenoval Cigalazade Yusuf Sinana Pašu za veliteľa východnej armády. Armáda pochodovala z Konštantínopolu 15. júna 1604, čo bolo príliš neskoro, a kým sa 8. novembra 1604 dostala na východnú hranicu, safíjovská armáda sa zmocnila Jerevanu a vstúpila do Kars Eyaletu a mohla byť zastavená iba v Achalciche. Napriek priaznivým podmienkam sa Sinan Paša rozhodol zostať cez zimu vo Van, ale potom pochodoval do Erzurumu, aby zastavil prichádzajúci safavíjsky útok. To spôsobilo nepokoje v armáde a tento rok bol pre Osmanov prakticky zbytočným.^[5]

V roku 1605 tiahol Sinan Paša na Tabríz, ale jeho armáda bola ohrozená Köse Seferom Pašom, beylerbeyom z Erzurumu, ktorý tiahol nezávisle od Sinana Paša a následne bol Safíjovcami zajatý. Osmanská armáda mierila do Urmie a museli najprv utiecť do Vanu a potom do Diyarbakıru. Tu musel Sinan Paša zažať povstanie vykonané beylerbejom Aleppa, Canbulatoğlu Hüseyinom Pašom, ktorý prišiel poskytnúť pomoc, pod zámienkou, že prišiel príliš neskoro. Čoskoro zomrel [Sinan Paša] a Safíjovská armáda bola schopná zísakť územia Gəncə, Shirvan a Šamachi v Azerbajdžane.

Vojna s Habsburgovcami: 1604 - 1606

Dlhá turecká vojna medzi osmanmi a habsburskou monarchiou trvala v čase Ahmedovho nástupu na trón už viac ako desať rokov. Veľkovezír Malkoç Ali Paša tiahol na západný front z Konštantínopolu dňa 3. júna 1604 a dorazil do Belehradu, kde však zomrel, takže Lala Mehmed Paša bol zvolený veľkovezírom a veliteľom západnej armády. Pod Mehmedom Pašom znovu-dobyla západná armáda Pešť a Vácov, ale neúspešne dobýjala Ostrihom, pretože obliehanie bolo prerušené kvôli nepriaznivému počasiu a protestom vojakov. Medzitým knieža Sedmohradska, Štefan Bočkaj, ktorý bojoval za nezávislosť krajiny a predtým podporoval Habsburgovcov, poslal na portu žiadosť o pomoc. Po prísľube pomoci sa jeho vojsko pripojilo aj k osmanskému v Belehrade. Osmanská armáda s touto pomocou obliehala Ostrihom a dobyla ho 4. novembra 1605. Bočkaj s osmanskou pomocou dobyl Nové Zámky (Uyvar) a vojsko pod Tiryaki Hasanom Pašom získalo Vesprém a Várpalotu. Sarhoş İbrahim Paša, beylerbey z Veľkej Kanižy, zaútočil na Rakúsko z Istrie.

Kvôli vzburám janičiarov v Anatólii, ktoré boli nebezpečnejšie ako kedykoľvek predtým, a porážke na východnom fronte bol Mehmed Paša povolaný do Konštantínopolu. Mehmed Paša tam náhle zomrel, keď sa pripravoval na odchod späť do sídla ríše. Kuyucu Murad Paša potom rokoval v Žitavskom mieri, ktorým sa zrušilo zapletenie 30 000 dukátov zaplatených Rakúskom a oslovil habsburského cisára rovnako ako osmanského sultána. Janičiarske vzbury boli silným faktorom pri osmanskom akceptovaní ich podmienok. Toto signalizovalo koniec osmanského rastu v Európe.

Janičiarské vzbury

Rozhorčenie nad vojnou proti Habsburgom a vysoké dane, spolu vtedajšou vládou Ahmeda I. spôsobili zenit janičiarských vzbúr. Tavil Ahmed začal vzburu krátko po korunovácii Ahmeda I. a porazil Nasuha Pašu a beylerbea z Anatólie, Kecdehana Aliho Pašu. Tavil Ahmed získal v roku 1605 pozíciu beylerbeya Šahrizoru, na zastavenie jeho vzbury, ale čoskoro potom pokračoval v dobytí mesta Harput. Jeho syn Mehmed získal pozíciu guvernéra Bagdadu s falošným firmanom a porazil vojsko Nasuha Pašu, ktoré boli vyslaný, aby ho porazil.

Osobnosť

Ahmed I. ako mladý Şehzade.

Sultán Ahmed bol známy svojimi zručnosťami v šermovaní, poézii, jazde na koni a rozprávaní vo viacerých jazykoch.

Ahmed bol básnik, ktorý napísal niekoľko politických a lyrických diel pod menom Bahti. Aj keď podporoval poéziu, prejavoval averziu k umeniu a pokračoval v zanedbávaní miniatúrnemu maľovaniu jeho otca. Ahmed sponzoroval vedcov, kaligrafov a pobožných mužov. Preto poveril kaligrafov napísať knihu s názvom Kvintesencia histórie. Pokúsil sa tiež vynútiť súlad s islamskými zákonmi a tradíciami, obnoviť staré nariadenia, ktoré zakazovali alkohol, a pokúsil sa vynútiť účasť na piatkových modlitbách a primeraným spôsobom platiť chudobným.

Bol zodpovedný za zničenie hudobných hodín, ktoré poslala kráľovná Alžbeta I. z Anglicka za vlády svojho otca. Dôvodom mohol byť Ahmedov náboženský nesúhlas s figuratívnym umením.

Rodina

Manželky

Synovia

Sultán Osman II. (* 3. november 1604, palác Topkapı, Istanbul – † zavraždený janičiarmi a Kara Davudom Pašom; 20. máj 1622, palác Topkapı, Istanbul), syn Mahfiruz, sultán Osmanskej ríše;
Şehzade Mehmed (* 1605, palác Topkapı, Istanbul – † zavraždený Osmanom II.; 12. január 1621, palác Topkapı, Istanbul), syn Kösem;
Sultán Murad IV. (* 27. jún 1612, palác Topkapı, Istanbul – † 8. február 1640, palác Topkapı, Istanbul), syn Kösem, sultán Osmanskej ríše;
Şehzade Bayezid (* november 1612, palác Topkapı, Istanbul – † zavraždený Muradom IV.; 27. júl 1635, palác Topkapı, Istanbul), syn Gulbahar;
Şehzade Süleyman (* 1613, palác Topkapı, Istanbul – † zavraždený Muradom IV.; 27. júl 1635, palác Topkapı, Istanbul), syn Kösem;
Şehzade Selim (* 1613, palác Topkapı, Istanbul – † zavraždený Muradom IV.; 27. júl 1635, palác Topkapı, Istanbul), syn Kösem;
Şehzade Hüseyin (* november 1614, palác Topkapı, Istanbul – † po roku 1622, palác Topkapı, Istanbul), syn Mahfiruz;
Şehzade Kasım (* 1614, palác Topkapı, Istanbul – † zavraždený Murdom IV.; 17. február 1638, palác Topkapı, Istanbul), syn Kösem;
Sultán Ibrahim (* 5. november 1615, palác Topkapı, Istanbul – † zavraždený janičiarmi; 18. august 1648, palác Topkapı, Istanbul), syn Kösem, sultán Osmanskej ríše.

Dcéry

Gevherhan Sultán (* cca. 1605 – † po roku 1618), dcéra Kösem;
Ayşe Sultán (* 1605/08 – † 1656/67, Istanbul), dcéra Kösem;
Fatma Sultán (* cca. 1606 – † po roku 1667, Istanbul), dcéra Kösem;
Hanzade Sultán (* 1607 – † 23. september 1650, Istanbul), dcéra Kösem;
Atike Sultán (* 1615 – † 1674)

Smrť

Ahmed I. zomrel dňa 22. novembra 1617 na týfus a krvácanie zo žalúdka v paláci Topkapı v Istanbule. Bol pochovaný v Modrej mešite. Jeho nástupcom sa stal jeho mladší brat Şehzade Mustafa a stal sa z neho sultán Mustafa I. Neskôr nastúpili na trón Ahmedovi ďalší traja synovia: Osman II. (vládol 1618 - 1622), Murad IV. (vládol 1623 - 1640) a Ibrahim I. (vládol 1640 - 1648).

Dedičstvo

Dnes sa Ahmedovi I. priraďuje predovšetkým stavba mešity sultána Ahmeda (známa tiež ako Modrá mešita), jeden z majstrovských dielov islamskej architektúry. Oblasť okolo mešity sa dnes nazýva Sultanahmet. Zomrel v paláci Topkapı v Konštantínopole a je pochovaný v mauzóleu priamo za hradbami slávnej mešity.

V populárnej kultúre

V roku 2015 v televíznom seriály Muhteşem Yüzyıl: Kösem si Ahmeda I. zahral turecký herec Ekin Koç.

Referencie

↑ LESLIE P. PEIRCE. Imperial Harem. [s.l.] : Oxf. U. P. (N. Y.), 1993. Dostupné online.
↑ Börekçi, Günhan. İnkırâzın Eşiğinde Bir Hanedan: III. Mehmed, I. Ahmed, I. Mustafa ve 17. Yüzyıl Osmanlı Siyasî Krizi - A Dynasty at the Threshold of Extinction: Mehmed III, Ahmed I, Mustafa I and the 17th-Century Ottoman Political Crisis. pp. 81 n. 75.
↑ Börekçi, Günhan (2010). Factions And Favorites At The Courts Of Sultan Ahmed I (r. 1603-17) And His Immediate Predexessors. pp. 85 n. 17.
↑ A ́GOSTON, Ga ́bor; MASTERS, Bruce Alan. Encyclopedia of the Ottoman Empire. [s.l.] : Infobase Publishing, 2010-05-21. Google-Books-ID: QjzYdCxumFcC. Dostupné online. ISBN 978-1-4381-1025-7. (po anglicky)
↑ TDV İslâm Ansiklopedisi [online]. islamansiklopedisi.org.tr, [cit. 2020-01-27]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ahmed I na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Vladárske tituly
Ahmed I. Osmanská dynastia Narodenie: 18. apríl 1590 Úmrtie: 22. november 1617
Predchodca Mehmed III.	Sultán Osmanskej ríše 22. december 1603 – 22. november 1617	Nástupca Mustafa I.
Predchodca Mehmed III.	Kalif Osmanského kalifátu 22. december 1603 – 22. november 1617	Nástupca Mustafa I.

[1] LESLIE P. PEIRCE. Imperial Harem. [s.l.] : Oxf. U. P. (N. Y.), 1993. Dostupné online.

[2] Börekçi, Günhan. İnkırâzın Eşiğinde Bir Hanedan: III. Mehmed, I. Ahmed, I. Mustafa ve 17. Yüzyıl Osmanlı Siyasî Krizi - A Dynasty at the Threshold of Extinction: Mehmed III, Ahmed I, Mustafa I and the 17th-Century Ottoman Political Crisis. pp. 81 n. 75.

[3] Börekçi, Günhan (2010). Factions And Favorites At The Courts Of Sultan Ahmed I (r. 1603-17) And His Immediate Predexessors. pp. 85 n. 17.

[4] A ́GOSTON, Ga ́bor; MASTERS, Bruce Alan. Encyclopedia of the Ottoman Empire. [s.l.] : Infobase Publishing, 2010-05-21. Google-Books-ID: QjzYdCxumFcC. Dostupné online. ISBN 978-1-4381-1025-7. (po anglicky)

[5] TDV İslâm Ansiklopedisi [online]. islamansiklopedisi.org.tr, [cit. 2020-01-27]. Dostupné online. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]