Alois Jirásek
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Alois Jirásek (* 23. august 1851, Hronov – † 12. marec 1930, Praha) bol český prozaik a dramatik, autor mnohých historických románov a predstaviteľ realizmu v literatúre.
Alois Jirásek | |
český spisovateľ | |
Narodenie | 23. august 1851 Hronov |
---|---|
Úmrtie | 12. marec 1930 (78 rokov) Praha |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Alois Jirásek |
Život
upraviťAlois Jirásek sa narodil vo východočeskom Hronove pri Náchode. Pochádzal zo starého sedliackeho rodu. Otec bol pôvodne tkáčom, neskôr sa začal venovať pekárskemu remeslu.
Alois navštevoval nemecké piaristické gymnázium v Broumove, české gymnázium v Hradci Královom a na pražskej univerzite vyštudoval históriu. Po úspešnom ukončení štúdia žil štrnásť rokov v Litomyšli, kde pôsobil ako profesor dejepisu na miestnom gymnáziu.
Potom sa presťahoval do Prahy, pokračoval tu v pedagogickej práci i literárnej činnosti. Obnovil osobné styky s priateľmi zo študentských čias – maliarom Mikolášom Alešom, s ktorým zdieľal obdobné umelecké predstavy a plány, a so spisovateľmi lumírovského kruhu (J. V. Sládkom, Jaroslavom Vrchlickým a Josefom Thomayerom). Nadviazal blízke priateľstvo so Zikmundom Winterom a K. V. Raisom, trvalé kontakty mal tiež s mladšou generáciou (J. S. Macharom, Jaroslavom Kvapilom a Zdeňkom Nejedlým). Od roku 1909 bol na penzii a venoval sa výhradne literatúre. Z Prahy často cestoval do rodného Hronova, ale podnikal i študijné cesty do miest, kde umiestňoval dej svojich diel. Niekoľkokrát navštívil aj Slovensko, jeho sochu možno nájsť v Bardejove.
V zhode s charakterom svojho celoživotného diela, podpísal ako jeden z prvých v máji 1917 Manifest českých spisovatelů, významné prehlásenie podporujúce politické úsilie o štátnu samostatnosť českého národa.[1]
Predniesol uvítaciu reč, keď prezident Tomáš Garrigue Masaryk prišiel z emigrácie 21. decembra 1918 vlakom na Wilsonovo nádraží v Prahe.
Dielo
upraviťLiterárnu dráhu Jirásek začal veršovanou tvorbou v národnom a vlasteneckom duchu. Svoje prózy zasa spočiatku zameriaval na realitu súdobého vidieka. Začínal tvoriť v 70. rokoch 19. storočia, za čias tzv. Ruchovcov, a literárne činný bol až do konca života v roku 1930.
Celková charakteristika diela
upraviťVo svojich žánrovo rozmanitých prácach podáva prierez takmer celými českými dejinami, s dôrazom na tie ich úseky, z ktorých zobrazenia sa dá vyťažiť dôležité poznanie minulosti a jej odkaz na prítomnosť.
Vyrovnaný dojem dosahuje už tým, že jeho postavy väčšinou nepoznajú životnú krajnosť a že nám ich vykresľuje s umiernenou pozornosťou k ich zovňajšku i vnútru. Získavajú síce vlastné tváre ako jedinci, ale prinajmenšom rovnakou mierou sú predstaviteľmi svojej spoločenskej vrstvy a ľudského kolektívu. Popri búrlivosti ľudských osudov, vojnových víchric a chodov dejín sa u Jiráska vyskytuje pokoj a idyla, popri spoločenských rozporoch snaha o stmeľovanie ľudí do blízkeho spoločenstva, o názorovú znášanlivosť a ľudské porozumenie.
Jirásek sa stal nepochybne najpopulárnejším českým autorom historickej beletrie. Zároveň si získal pozoruhodný úspech i ako dramatik. Napísal 12 hier, ktorých premiéry boli skoro vždy uvádzané v pražskom Národnom divadle. V hlavných rolách jeho drám sprvoti často vystupoval Eduard Vojan, ktorý prispel k ich popularite i priaznivej odbornej kritike. Väčšina hier sa udržala v repertoári českých divadiel dodnes. Jeho historické romány a poviedky boli vnímané na pozadí súdobého boja o národnú i štátnu samostatnosť. Po Jiráskovi je pomenovaný najväčší festival českého amatérskeho divadla – Jiráskův Hronov.
Popri svojej činorodej tvorbe sa podieľal na redigovaní časopisu Zvon.
Najstaršie obdobie
upraviť- Staré pověsti české – súbor povestí od obdobia Praotca Čecha, cez dobu kniežat, husitstvo až po Bielu horu
Husitstvo
upraviť- Mezi proudy (1891) – tri zväzky, zobrazuje počiatky husitského hnutia, spory kráľa so šľachtou a duchovenstvom, vystupujú tu historické postavy – Hus, Žižka, Václav IV., arcibiskup
- Proti všem (1894) – opisuje vrchol husitského hnutia, stavbu Tábora, Žigmundovo ťaženie do Čiech, bitku na Vítkove
- Bratrstvo (1900-09) – trojdielny román o úpadku husitstva po bitke pri Lipanoch a odchod husitských vojsk na Slovensko pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa
- Husitský král (1920 – 1930) – hlavnou postavou je Jiří z Poděbrad, autor ho zobrazuje ako silného panovníka (2 diely – nedokončený)
Doba pobielohorská
upraviť- Temno (1915) – opisuje dobu najväčšieho útlaku českého národa v 1. polovici 18. storočia, keď duchovný život ovládla katolícka cirkev a jezuitský rád a protestantské vierovyznania boli zakázané. Protestanti sa schádzali tajne, čítali bibliu a iné zakázané knihy, za čo boli prenasledovaní jezuitmi. Počas prvej svetovej vojny sa stalo najobľúbenejšou českou knihou, pretože príbeh pripomínal pominuteľnosť moci, založenej na násilí.
- Psohlavci – román odohrávajúci sa v 17. storočí, juhočeskí Chodovia sa pod vedením Jana Sladkého-Kozinu usilujú o obnovenie niekdajších výsad, odboj je kruto potlačený a Kozina popravený
- Skaláci (1875)
- Skály (1887) (obe o vzbure sedliakov na Náchodsku v roku 1777)
- Na dvoře vévodském (1881)
- Poklad (1885)
- V cizích službách (1885)
Obrodenie
upraviť- F. L. Věk (1890 – 1907) – päťdielny román, hlavným hrdinom je František Věk – kupec z Dobrušky (reálnou predlohou bol národovec František Vladislav Hek), stúpenec osvietenských reforiem a vlastenec; cieľom bolo ukázať ako prebieha proces národného obrodenia v Prahe (prúd vedecký) a v Dobruške (prúd ľudový); okrem postavy Františka Vladislava Heka (1769 - 1847) sa v románe objavujú početné historické postavy českého osvientensko-obrodeneckého obdobia, ako boli dramatik Václav Thám alebo Václav Matěj Kramerius
- U nás (1897 – 1904) – štvordielna kronika odohrávajúca sa na Náchodsku, hlavným hrdinom je kňaz – buditeľ
- Filosofská historie (1878) – o živote študentov v Litomyšli a o bojoch v Prahe 1848
- Maryla (1887)
- Zahořanský hon (1889)
- Balada z rokoka (1905)
Poviedky
upraviť- Povídka z hor (1878)
- Z bouřlivých dob
- Vojenské povídky
Divadelné hry
upraviťHistorické drámy
upraviťĎalšie historické hry
upraviť- Kolébka – veselohra, odohráva sa v dobe Václava IV.
- M. D. Rettigová – veselohra venovaná pamiatke vlasteneckej autorky a kuchárky
- Gero – tragédia, hľadá príčiny záhuby polabských Slovanov
Iné hry
upraviť- Vojnarka (1891),
- Otec (1895)
- Lucerna (1905) – rozprávkovo ladená hra
Polemika o jeho diele
upraviťMáloktorý český spisovateľ sa stretol s tak nekritickým obdivom a zároveň i s tak opovržlivým odsúdením ako Alois Jirásek. Najväčšmi mu býva vyčítaná rozvláčnosť a idealizovanie histórie. Jeho dielo však bolo podložené usilovným štúdiom prameňov, hoci si z nich autor vyberal predovšetkým tie fakty, ktoré zapadali do jeho vlastenecky výchovných zámerov. Nemožno tiež uprieť, že obzvlášť v ťažkých dobách oboch svetových vojen mali Jiráskove romány veľký význam pre povzbudenie českého národa.
Politické pôsobenie
upraviťV novovzniknutej Česko-Slovenskej republike sa stal senátorom za Národnodemokratickú stranu a vo funkcii zotrval, až pokým mu choroba neznemožnila činnosť.
Smrť
upraviťZomrel 12. marca 1930 v Prahe, pochovaný však bol v rodnom Hronove.
Referencie
upraviť- ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alois Jirásek
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alois Jirásek
Externé odkazy
upraviť- JIRÁSEK, Alois. Staré pověsti české. Ilustrace Mikoláš Aleš. Praha : Cesty, 1999.[nefunkčný odkaz] – online dostupné dielo, ilustrácie Mikoláša Aleša