Antokyán

Antokyány alebo antokyaníny (z gréckych slov ἀνθός (ánthos) = kvet, κυανός (kyanos) = oceľovo modrý) sú vodou rozpustné pigmenty vo vakuolách niektorých buniek. Sú zodpovedné za červenú, fialovú a modrú farbu rôznych častí rastlín. Patria k flavonoidom, v rastlinách sa vyskytujú vo forme glykozidov a ich aglykonová (bezcukrová) časť sa označuje ako antokyanidín. Ako sacharid môže byť prítomná napríklad glukóza, galaktóza, ramnóza alebo iné cukry.

Pelargonín patrí medzi antokyány.

Antokyánové farbivo ako prírodný pH indikátor. Extrakt z červenej kapusty v roztokoch s rôznou aciditou – vľavo kyslé, vpravo zásadité. Hodnoty pH zľava cca: 1, 3, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 13.

Farba sa mení v závislosti od kyslosti (pH). Kyslé roztoky antokyánov bývajú červené, neutrálne fialové, a zásadité modré, zeleno-žlté až bezfarebné. Okrem pH a ich štruktúry je za farbu antokyanínov zodpovedný i komplex, ktorý v bunke tvoria s rôznymi kovmi, napr. železom či molybdénom.

Antokyány majú početné zastúpenie v prírode. Podieľajú sa napr. na modrom sfarbení kvetov fialiek, červenom sfarbení kvetov divých makov, či ruží. Sú obsiahnuté v mnohých plodoch, ako napríklad vtáčí zob, ríbezľa čierna. Ak sa nachádzajú v listoch, tak ich sfarbujú do modra, napríklad červená kapusta.^{[chýba zdroj]}

Zmena reakcie bunkovej šťavy spôsobuje u niektorých rastlín počas kvetného vývoja zmenu farby korunných listov. V prípade pľúcnika lekárskeho sú nerozvinuté kvety červené, pri rozkvete fialové a nakoniec, obvykle po opelení, sa sfarbia do modra. Modro sfarbené kvety už opeľovači nenavštevujú (farba kvetov tak môže signalizovať aj množstvo dostupného nektáru).^{[chýba zdroj]}

Využitie

Používajú sa ako potravinové farbivá s označením E163 (a – f). Ide o povolené prírodné aditíva.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antokyan na českej Wikipédii.

Chemický portál