Arthur Miller

Arthur Miller (* 17. október 1915, Harlem, New York, USA – † 10. február 2005, Roxbury, Connecticut, USA) bol americký dramatik a prozaik, filmový scenárista, publicista.

Arthur Miller
americký dramatik a prozaik
Narodenie	17. október 1915 Harlem, New York, USA
Úmrtie	10. február 2005 (89 rokov) Roxbury, Connecticut, USA
Podpis
Odkazy
Webstránka	ibiblio.org
Commons	Arthur Miller
Biografický portál

Bol pokračovateľ ibsenovského modelu drámy, spolu s T. Williamsom najvýznamnejší dramatik 40. až 60. rokov 20. storočia (Všetci moji synovia, Smrť obchodného cestujúceho, Skúška ohňom, Pohľad z mosta, Spomienka na dva pondelky, Po páde, Incident vo Vichy, Cena, Americké hodiny, Rozbité sklá), tiež prozaik (Ohniská nenávisti, Nepríťažlivé dievča, Už ťa viac nepotrebujem), scenárista (film Mustangy) a autor autobiografie (Zákruty času), manžel herečky Marilyn Monroe.

Život

Arthur Asher Miller sa narodil v Harleme, v New Yorku, 17. októbra 1915. Bol synom Isidora Millera -  majiteľa dámskej odevnej spoločnosti na Manhattane, a Augusty Barnett Miller. Počas veľkej hospodárskej krízy v roku 1929 rodina prišla o obchod a stratili takmer všetko. Boli nútení sa presťahovať do malého domčeka v Brooklyne.

Po skončení strednej školy Miller vystriedal viacero zamestnaní aby si zarobil na vysokú školu (pracoval v rádiu, ako vodič kamióna, pracovník v sklade s automobilovými dielmi). Keď si zarobil dostatok peňazí, absolvoval štúdium na Michiganskej univerzite. Už od svojich študentských rokov sa venoval literárnej činnosti, ako autor divadelných a rozhlasových hier, filmový scenárista a publicista. Na škole sa zúčastňoval kurzov, ktoré viedol dramatik, profesor Kenneth Rowe, muž, ktorý učil svojich študentov ako vytvoriť hru tak, aby sa dosiahol plánovaný účinok. Jeho ľavicové zmýšľanie mu umožnilo prísť do styku s intelektuálmi  umelcami podobných záujmov. V 1938 sa podieľal na práci Federálneho divadelného projektu. Projekt bol založený Franklinom D. Roosweltom v 1935, ako súčasť pokusu New Deal, boja proti kríze. Bola to snaha ponúknuť prácu divadelným profesionálom. Roku 1936 projekt zamestnával 5 385 ľudí. Už o 3 roky neskôr sa predstavení v meste zúčastnilo vyše 12 miliónov ľudí. Roku 1939 bola Millerovi ponúknutá spolupráca s Twentieth Century Fox, ktorú prijal bez výčitiek, pretože činnosť Federálneho divadelného projektu sa chýlila ku koncu.

Tvorba

Kvôli zraneniu zo školského futbalu sa nezúčastnil 2. svetovej vojny, avšak písal reportáže z vojenského prostredia, ktoré publikoval až v roku 1944 pod názvom Normálna situácia (Situation normal).

V 1940 napísal hru The Man Who Had All the Luck. Táto hra bola hraná na Broadwayi, nebola však úspešná, už po 4 predstaveniach ju zrušili.

Millerova nasledujúca hra Všetci moji synovia (All My Sons) mala premiéru 29. januára 1947, v réžii s Eliom Kazanom a s hereckým obsadením Ed Begley, Karl Malden, Arthur Cennedy. Hra vyhrala cenu o najlepšiu dramatickú hru roku 1947 Drama Critics´Circle Award. Svojou formou je hra verne ibsenovská. Knižne vyšla o rok neskôr. Je to rodinná, neobyčajne silná a napínavá dráma vracajúca sa k 2. sv. vojne, opisuje ľudské svedomie a zodpovednosť.

Roku 1948 nechal Miller postaviť malé štúdio v meste Roxbury, v Connecticute. A práve tu napísal za necelých 6 týždňov hru Smrť obchodného cestujúceho (Death of a Salesman), ktorá je označovaná za klasiku svetového divadla a kritikou americkej spoločnosti. Hra mala premiéru 10. februára 1949 a priniesla mu veľký úspech, mala 742 predstavení. Režíroval ju Millerov priateľ Elia Kazan, v hereckom obsadení účinkovali Lee J. Cobb ako Willy Loman,Mildred Dunnock ako Linda, Arthur Kennedy ako Biff, a Cameron Mitchell ako Happy. Za túto hru získal Pulitzerovu cenu za najlepšiu drámu, cenu Tony Award a New York Critics´Circle Award za najlepšiu hru. Bola to vôbec prvá hra, ktorá získala tieto tri ocenenia naraz. Spolu s The Man Who Had All the Luck a Všetci moji synovia tvoria tematicky hierarchickú trilógiu o ľúbostných trojuholníkoch zahŕňajúcich otcov a synov. Dráma rodiny je jadrom všetkých Millerových veľkých hier.

Čarodejky zo Salemu (aj pod názvom Skúška ohňom – The Crucible) bola prvýkrát hraná 21. januára 1953, nemala priaznivý ohlas v rade kritikov počas jej prvého vydania. Dnes je možné túto hru považovať za Millerove najprodukovanejšie dielo. Hra bola použitá aj v opere Roberta Warda, ktorá roku 1962 vyhrala Pulitzerovu cenu za hudbu. Dej sa odohráva v 17. storočí, v dedinke Salem, témou je hon na čarodejnice. Hra odkazuje ale k Millerovej súčasnosti, k protikomunistickej honbe, ktorej súčasťou bol aj sám autor.

V roku 1956 bol Miller odsúdený za pohŕdanie súdom, pretože odmietol prezradiť inštitútu House of Un-American Activities Committee (HUAC) členov, ktorých údajne videl na stretnutí komunistických spisovateľov roku 1946. Odvolal sa a uspel. Aj napriek naliehaniu HUAC-u aj jeho priateľa Elia Kazana, sa rozhodol neposkytnúť informácie o bývalých členoch Americkej komunistickej strany. Elia Kazan ale vypovedal a to malo za následok rozpad ich kamarátstva na ďalších desať rokov. Tým, že Miller odmietol pred HUAC-om vypovedať, tak ho Hollywood uviedol na čiernu listinu. Našťastie to Broadway odmietol akceptovať a jeho hry sa naďalej tešili popularite divákov.

Roku 1956 Miller opúšťa svoju vtedajšiu manželku Marry Grace Slatery aby sa mohol oženiť s famóznou Marilyn Monroe. Rozviedli sa v roku 1961 – rok pred jej smrťou. Ten rok sa Monroe objavila vo svojom poslednom filme Mustangy (The Misfits), ktorý je založený na pôvodnom diele Arthura Millera. Autor totiž tvrdil, že Mustangy nie sú ani písané ako scenár, divadelná hra, alebo román. Argumentoval tým, že len radil protagonistom čo majú robiť. V tomto diele autor poukazuje na spojitosť filmu s literatúrou. Spolu s Monroe tu hrali Clark Gable, Montgomery Clift, Eli Wallach a Thelma Ritter.

Po rozvode s Marilyn Monroe sa Miller oženil s Ingeborg Morath (pôvodom Rakúšanka, slávna fotografka), s ktorou bol ženatý až do svojej smrti. Hra z roku 1980, Americké hodiny (The American Clock) je nostalgická rodinná kronika z doby hospodárskej krízy.

Medzi jeho posledné hry patrí Posledný Yankee (The Last Yankee) z roku 1991, kde chce poukázať na záverečnú pointu hry, že aj zdanlivo odcudzený vzťah sa dá ešte napraviť a dlhoročné manželstvo nejde len tak vymazať zo života.

10. februára 2005, Roxbury v Connecticute, Arthur Miller zomiera.

Ďalšie diela

• Ohnisko nenávisti (Focus) 1945 (pre svoj výzor prenasledovaný Američan rasistickou protižidovskou organizáciou, muž sa najprv bráni, no neskôr rezignuje)
• Pohľad z mostu (A Wiew From the Bridge) 1955 (tragikomická hra, ktorá poukazuje na rodinné vzťahy, prisťahovalectvo, sebectvo a snahu pomáhať)
• Spomienka na dva pondelky (A Memory of Two Mondays) 1955 (hrdina po krachu jeho otca pracoval v sklade s náhradnými dielmi pre automobily)
• Veštba (The Propecy) 1961
• Po páde (After the Fall) 1964 (obsahuje autobiografické prvky, hrdina sa snaží prekonať životnú krízu, zaoberá sa otázkou viny a neviny, hra je o rozpade jeho manželstva s Marilyn Monroe)
• Incident vo Vichy (Incident at Vichy) 1964 (politická tematika, konfrontácia nacistov a ich obetí, zlo ako ľudskú vlastnosť)
• Cena (The Price) 1968
• Jankina prikrývka (Jane´s Blanket) 1972 (kniha pre deti a mládež)
• Arcibiskupov strop (The Archbishop´s ceiling) 1977 (dej sa odohráva v komunistickom Československu)
• Nepríťažlivé dievča: Príbeh jedného života (Plain Girl) 1992
• Zákruty času (Timebends: A Life) 1992

Ceny

• Avery Hopwood Award za písanie dramatických hier  na Michiganskej Univerzite
• Dvakrát ocenený New York Drama Critics´ Circle Award
• Dvakrát ocenený Emmy Awards
• Trikrát ocenený Tony Awards
• Cena Obie Award
• Cenu BBC Best Play Award za najlepšiu hru
• Cena Peabody Award
• Zlatá medaila za drámu,
• Literary Lion Award  ocenený Newyorskou verejnou knižnicou
• Ocenenie Johna F. Kennedyho za celoživotný prínos
• Cena Algur Meadows Award
• Jeruzalemská cena za slobodu jednotlivca v spoločnosti
• Čestný doktorát Oxfordskej Univerzity a Harvardovej univerzity
• Ocenenie Prix Moliere francúzskym divadlom
• Ocenenie za celoživotný prínos Dorothy a Lillian Gish
• Pulitzerova cena 

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arthur Miller

Externé odkazy

• http://www.biography.com/people/arthur-miller-9408335
• http://www.neh.gov/about/awards/jefferson-lecture/arthur-miller-biography
• http://www.spartacus.schoolnet.co.uk/USAmillerA.htm
• http://www.gradesaver.com/author/arthur-miller/
• http://www.arthurmiller.org/
• http://www.spisovatele.cz/arthur--miller