Aschov experiment

Aschov experiment je test konformity, ktorý uskutočnil Solomon Asch v roku 1951.

Príklady čiar použitých v experimente. Vľavo je "referenčná" čiara, vpravo porovnávané.

V tomto experimente Asch vyzval študentov, aby porovnávali veľkosti čiar na sérii kartičiek. Uviedol to ako test zraku, ale v skutočnosti to bol test posudzujúci konformitu. Účastník experimentu mal pred sebou vždy jednu čiaru ako vzor a porovnával ju s vedľajšími troma čo do výšky (X je väčšia/menšia/rovnako veľká). Svoj úsudok potom postupne vyslovili nahlas pred ostatnými.

Študenti-spolupracovníci boli vopred inštruovani, aby v niektorých prípadoch odpovedali jednotne (12x z 18 prípadov) a hlavne nesprávne. Posledný odpovedal študent, ktorý o ničom nevedel. Ostatní tiež nemali vyjadrovať žiadne zvláštne reakcie na odpovedi druhých. Len posledný bol evidentne nesvoj, potil sa a nadmerne gestikuloval.

Kým v pokusnej skupine, ktorá nepočula nesprávne odpovede a zodpovedala sama za seba v 35 ze 37 prípadoch žiaden z účastníkov pokusu nerobilo žiadnu chybu (95% testovaných odpovedalo vždy správne), pod vplyvom skupinového tlaku odpovedalo bezchybne len 25% účastníkov (47% urobilo aspoň jednu chybu (1-7) a 28% urobilo 8 a viac chýb (z 12)).

Hoci experiment vypovedá o veľkom vplyve konformity, účastníci sa takto chovali len v prípade, že ostatní odpovedali jednotne.

Konformita sa rapídne znížila, keď:

• mali Aschovi spolupracovníci povolené odpovedať aj správne,
• ak osamotený účastník mohol na výroky ostatných reagovať,
• či miesto verbálnej odpovede svoj úsudok písal na papier.

Väčšina zúčastnených neskôr v rozhovore s Aschom tvrdila, že neverili odpovediam spolupracovníkov, ale odpovedali tak preto, že nechceli byť považovaní za „čudných“. Len niekoľkí povedali, že verili skôr skupine.