Belorítka obyčajná
Belorítka obyčajná (iné názvy: belorítka domová[3], staršie: lastovička mestská[4]; ľudovo alebo zastarano: belorítka [varianty tohto názvu pozri v článku belorítka], lastovička[5] [varianty tohto názvu pozri v článku lastovička], jurík[4]; lat. Delichon urbicum) je malý vták z čeľade lastovičkovité, jediný druh z rodu belorítka (Delichon) vyskytujúci sa na Slovensku. Hniezdi v Európe, severozápadnej Afrike, Malej Ázii, južnej Sibíri až po Tichý oceán. Hniezdi v obciach a horských chatách na celom Slovensku.[6] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov belorítka obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá. V európskej populácii bol v rokoch 1980 – 2013 zaznamenaný mierny pokles.[1]
| Belorítka obyčajná | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Delichon urbicum Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| belorítka domová | |
 Mapa rozšírenia belorítky obyčajnej Hniezdiaca, výskyt v letnom období
Migrujúca
Nehniezdiaca
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
upraviťBelorítka obyčajná meria 16 – 18 cm s rozpätím krídel 12,5 cm[7] a váži 18 – 20,5 g.[8]
Samček i samička majú hlavu, chrbát, krídla a chvost modrastočiernej farby s výnimkou trtáča, ktorý je biely[9][7] Spodná časť tela je biela.[8] Chvost je vykrojený.[9] Mláďatá sú matné s hnedým nádychom na vrchnej i spodnej časti tela.[8]
Hlas
upraviťIch spev je príjemné švitorenie, menej melodické ako u lastovičky obyčajnej.[9] Varovný hlas znie ako ostré "čiip"[9], kontaktný hlas ako "pritt".[7]
Výskyt a stav na Slovensku
upraviťHniezdenie belorítok bolo na Slovensku dokázané v 94,6 % mapovacích kvadrátov. Najvyššie hniezdenie bolo zistené 1 410 m n. m. v Nízkych Tatrách. Najväčšie počty dosahuje na sídliskách z panelových domov.[6] Je sťahovavá, prilieta v polovici apríla a odlieta koncom augusta, začiatkom septembra.[8] Ak je teplá jeseň, ojedinele sa vyskytnú ešte v októbri. Belorítky zo Slovenska migrujú do Afriky cez Balkánsky polostrov.[6]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 500 000 - 1 000 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001 žiadny.[10] V roku 2014 NT* A2bc - takmer ohrozený.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenie S, vyhovujúci ochranársky status.[6]
Hniezdenie
upraviť
Belorítky si stavajú svoje hniezda z hliny. Samec i samička svorne stavajú hniezdo pomocou mokrej pôdy, ktorú zbierajú na okrajoch mlák a potokov. Hniezdo má tvar štvťgule s malým vletovým otvorom. Celá stavba je hotová asi za týždeň. Vajíčka sú biele, býva ich 4 - 5 a sedia na nich obaja rodičia asi 12 - 13 dní. Po vyliahnutí ich spoločne kŕmia. Za rok majú dve hniezdenia, začínajú v máji.[8]
Biotop
upraviťBelorítky žijú najmä v sídliskách miest a v obciach s murovanými domami. Často hniezdia aj v kolóniách.
Potrava
upraviťLovia lietajúcie hmyz, hlavne muchy. Reagujú na počasie a lovnú taktiku si prispôsobia, pri zlom počasí lovia tesne nad vodnou hladinou, pri inverzii lovia vo veľkých výškach na hrebeňoch hôr, napríklad v Malej Fatre až 1 711 m n. m. alebo sa zdržujú pri pasúcom sa dobytku.[8] Bola tiež pozorovaná pri love hmyzu v okolí hniezd bocianov.[13]
Ochrana
upraviť
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[14]. Belorítky negatívne ovplyvňuje nepriaznivé počasie a to nielen počas hniezdenia ale aj počas migrácie. Vrabec domový obsadzuje jej hniezda, čo môže viesť k opusteniu lokality. Na túto tému bola vykonaná štúdia v Poľsku.[15] Na budovách, kde nie sú prekážkou, je možné podporiť ich hniezdenie lištami. Pod existujúce hniezda, kde je znečisťovanie trusom problémom, je vhodné umiestniť pod tieto hniezda podložky.[6]
Galéria
upraviť-
Delichon urbicum
-
![Podľa svietivobieleho trtáča ich okamžite spoznáme.[7]](https//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1e/Huiszwaluw_Delichon_urbica_Jos_Zwarts_6.tif/lossy-page1-113px-Huiszwaluw_Delichon_urbica_Jos_Zwarts_6.tif.jpg)
Podľa svietivobieleho trtáča ich okamžite spoznáme.[7] -
Začiatkom septembra, pred odletom na zimoviská, často sadajú na elektrické drôty. Nikdy nesedia pritisknuté k sebe, vždy je medzi nimi medzera. -
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie
upraviť- ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 1. novembra 2021.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
- ↑ a b lastovička. In: Slovenský náučný slovník II 1932. S. 288-289
- ↑ FERIANC, O. Slovenčina prírodopisných učebníc. In: Slovenská reč 1934-35. S. 134 a nasl.
- ↑ a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Belorítka obyčajná, str. 428 – 430, Karaska, D.). ISBN 80-224-0714-3.
- ↑ a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b c d e f FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ a b c d PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ TRYJANOWSKI, Piotr; JANKOWIAK, Łukasz; MYCZKO, Łukasz. White stork Ciconia ciconia nests as an attractant to birds and bats. Journal of Ornithology, 2024-01-25. Dostupné online [cit. 2024-02-23]. ISSN 2193-7192. DOI: 10.1007/s10336-023-02143-y. (po anglicky)
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Butchart, S., Ekstrom, J. & Ashpole, J. Northern House Martin (Delichon urbicum) - BirdLife species factsheet [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2018-12-01]. Dostupné online. (En)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Belorítka obyčajná
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Belorítka obyčajná
Wikislovník ponúka heslo Belorítka obyčajná
Externé odkazy
upraviť- Hlas belorítky obyčajnej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Delichon urbicum na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Delichon urbicum na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)