Bernart de Ventadorn

	Bernart de Ventadorn
	okcitánsky trubadúr
	; Miniatúra zobrazujúca Bernarta de Ventadorna, Chansonnier provençal [Chansonnier K] (manuskript č. 12473), fol. 15v, 13. storočie, dnes Bibliothèque Nationale, Paríž
Osobné informácie
Narodenie	okolo 1145
	Ventadour
Úmrtie	okolo 1180/1195
	Dalon
Národnosť	okcitánska
Dielo
Žánre	ľúbostná lyrika
Obdobie	stredoveká literatúra
Témy	láska, života
Literárne hnutie	trubadúri
Odkazy
	Bernart de Ventadorn; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Toto je článok o okcitánskom trubadúrovi. O rovnomennom biskupovi z Puy pozri Bernard III. (puyský biskup).

Bernart de Ventadorn (iné mená pozri nižšie; * okolo 1145, Moustier-Ventadour, región Limousin – † okolo 1180^[1]/1195^[2], Dalon^[2]) bol jeden z najslávnejších okcitánskych trubadúrov^[3] a jeden z najpopulárnejších a najimitovanejších trubadúrov 12. storočia^[1]^[4].

Z jeho lyrickej tvorby sa zachovalo okolo 41 básní, pričom takmer všetky sú o láske.^[1]18 piesní sa dochovalo aj s ich hudbou. Bernart spieval v štýle trobar leu. Jeho tvorba je charakteristická melodickým jazykom, nostalgickým tónom, živou predstavivosťou a hudobnou virtuozitou. Úspech medzi jeho obdivovateľmi mu však priniesli najmä lyrická intenzita a emocionálny rozmer.^[1]

Mená

Bernart de Ventadorn (-po okcitánsky, slovenská výslovnosť: [bernár de vatadurn]^[5], zriedkavejšie po slovensky: Bernart z Ventadornu^[6]
franc. Bernard de Ventadour^[3], zriedkavejšie po slovensky: Bernard z Ventadouru^[7]
lat. Bernardus (d)e Ventator^[8], Bernardus de Ventadour^[9]

Život

Podľa trubadúra Uc de Saint Circa bol Bernart zrejme synom pekára na hrade Ventadour (Ventadorn) v dnešnej obci Moustier-Ventadour v departemente Corrèze . Podľa iného zdroja, satirickej básne mladšieho jeho súčasníka Peiro d'Alvernhy, bol synom sluhu, vojaka alebo pekára a jeho matka bola slúžka alebo tiež pekárka. Zo svedectva samotného Bernarta (báseň Lo temps vai e von e vire, tzv. vida – krátky prozaický životopis trubadúra napísaný v starej okcitánčine) vyplýva, že spevu a písaniu sa naučil od svojho protektora vikomta Ebleho z Ventadornu, hoci nie je isté, či druhého alebo tretieho toho mena.^[1] Svoju prvú báseň napísal pre jeho ženu Marguerite de Turenne.

Neskôr nasledoval Eleonóru Akvitánsku do Anglicka na dvor Henricha II. Plantageneta.^[6] Dôkazy o týchto cestách pochádzajú aj z jeho básní. Po návrate z Anglicka ho na istý čas zamestnal Raimond V. z Toulouse.^[4] Neskôr mal podľa jeho životopisu vstúpil do kláštora v Dalone^[1]^[4]. Zomrel niekedy okolo roku 1180^[1]/1195^[2].

Dielo

Pieseň

Tak mám srdce plné slasti!
Celý svet mi mení:
biely, žltý, červenkastý
kvet už zriem i v srieni,
s vetrom dážď ma kúpu v šťastí
šťastím premočený
spev môj stúpa do oblastí,
kde vždy výš sa cení.
Mám radosť a mám rád,
hruď cítim láskou pláť:
do kvetov mi halí ľad
a sneh do zelení.

Preklad: TURČÁNY, Viliam. Preklady. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1980. S. 140.

Partitúra piesne Be m'an Perduto lai enves Ventadorn

Bernart de Ventadorn bol prominentným trubadúrom klasickej éry trubadúrskej poézie. Jeho majstrovstvo a popularizácia trubadúrskeho štýlu prispeli k definícii žánru a vytvorili klasickú formu dvornej milostnej poézie. Z jeho umenia čerpali celé generácie jeho nasledovníkov a imitátorov. Z jeho diela sa zachovalo 45 básní, z toho 18 aj s pôvodnou hudbou.^[1] Tri dochované básne sú tensos, ostatné cansos.^[4]

Non es meravelha s'eu chan
Chantars no pot gaire valer
Ab joi mou lo vers e·l comens
Tant ai mo cor ple de joya
Ara no vei luzir solelh
Lancan folhon bosc e jarric
Can vei la flor, l'erba vert e la folha
E mainh genh se volv e's vira
Be m'an perdut lai enves Ventadorn
Pel doutz chan que·l rossinhols fai
Ges de chantar no·m pren talans
Amors, enquera.us preyara
Be·m cuidei de chantar sofrir
Anc no gardei sazo ni mes
Conortz, era sai eu be
A tantas bonas chansos
Lo gens tems de pascor
Pois preyatz me, senhor
Lonc tems a qu'eu no chantei mai
Can l'erba fresch' e·lh folha par
Per melhs cobrir lo mal pes e·l cossire
Can lo dous temps comensa
Lo rossinhols s'esbaudeya
Can par la flors josta·l vert folh
Era·m cosselhatz, senhor
Can la freid' aura venta
Amors, e que·us es vejaire
Amics Bernartz de Ventadorn
Lancan vei per mei la landa
Estat ai com om esperdutz
Can vei la lauzeta mover
Bernart de Ventadorn, del chan
Tuih cil que·m preyon qu'eu chan
La dousa votz ai auzida
Peirol, com avetz tan estat
Ja mos chantars no m'er onors
Gent estera que chantes
Lancan vei la folha
Bel m'es can eu vei la brolha
En cossirer et en esmai
Bel m'es qu'eu chan en aquel mes
Can lo boschatges es floritz
Can la verz folha s'espan
Lo tems vai e ven e vire

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ROSENSTEIN, Roy S. BERNART DE VENTADORN (fl. ca. 1145 – 1180). In: EMMERSON, Richard K. et al. (Ed.). Key Figures in Medieval Europe: An Encyclopedia. New York, London : Routledge, 2013. ISBN 978-1-136-77519-2.
↑ ^a ^b ^c Bernard de Ventadour. In: Encyclopaedia Britannica [online]. Britannica, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Tvorcovia svetových dejín: Od antiky po stredovek, od r. 1800 pred n.l. po r. 1492. Ed. Jankajová, Marta. Bratislava : Mladé letá, 2002. ISBN 80-06-01264-4. S. 220.
↑ ^a ^b ^c ^d POE, E. W. BERNART DE VENTADORN. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 2. AUGUSTINUS TRIUMPHUS – BYZANTINE LITERATURE. New York : Charles Scribner's Sons, 1983. ISBN 0-684-17022-1. S. 197.
↑ Bernart de Ventadorn. In: Universum: Všeobecná encyklopedie. 1. díl: A – B. Praha : Odeon, 2000. ISBN 80-207-1061-2. S. 524.
↑ ^a ^b TURČÁNY, Viliam. Podľa vôd a voľných polí. Bratislava : Smena, 1978. S. 82.
↑ OKÁLI, Daniel. Výboje a súboje. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983. S. 396.
↑ BOASE, Roger. The Origin and Meaning of Courtly Love: A Critical Study of European Scholarship. Manchester : Manchester University Press, 1977. ISBN 978-0-7190-0656-2. S. 5.
↑ Bernart [Bernardus] de Ventadour. In: Biographical Index of the Middle Ages. Vol. 1. A – L. München : K. G. Saur, Walter de Gruyter, 2011. ISBN 978-3-11-091416-0. S. 156.

Externé odkazy

Dielo Vernarta de Ventadorna. Texty, melódie
Bernard de Ventadorn: Can vei la Lauzet mover
Životopis Archivované 2016-11-25 na Wayback Machine (po anglicky)

[KFME-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ROSENSTEIN, Roy S. BERNART DE VENTADORN (fl. ca. 1145 – 1180). In: EMMERSON, Richard K. et al. (Ed.). Key Figures in Medieval Europe: An Encyclopedia. New York, London : Routledge, 2013. ISBN 978-1-136-77519-2.

[brit-2] Bernard de Ventadour. In: Encyclopaedia Britannica [online]. Britannica, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.

[TSD-3] Tvorcovia svetových dejín: Od antiky po stredovek, od r. 1800 pred n.l. po r. 1492. Ed. Jankajová, Marta. Bratislava : Mladé letá, 2002. ISBN 80-06-01264-4. S. 220.

[DoMA-4] POE, E. W. BERNART DE VENTADORN. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 2. AUGUSTINUS TRIUMPHUS – BYZANTINE LITERATURE. New York : Charles Scribner's Sons, 1983. ISBN 0-684-17022-1. S. 197.

[5] Bernart de Ventadorn. In: Universum: Všeobecná encyklopedie. 1. díl: A – B. Praha : Odeon, 2000. ISBN 80-207-1061-2. S. 524.

[PVVP-6] TURČÁNY, Viliam. Podľa vôd a voľných polí. Bratislava : Smena, 1978. S. 82.

[7] OKÁLI, Daniel. Výboje a súboje. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983. S. 396.

[8] BOASE, Roger. The Origin and Meaning of Courtly Love: A Critical Study of European Scholarship. Manchester : Manchester University Press, 1977. ISBN 978-0-7190-0656-2. S. 5.

[9] Bernart [Bernardus] de Ventadour. In: Biographical Index of the Middle Ages. Vol. 1. A – L. München : K. G. Saur, Walter de Gruyter, 2011. ISBN 978-3-11-091416-0. S. 156.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]