Bezstavovce

Bezstavovce (lat. Evertebrata, Invertebrata, Avertebrata) je súhrnné označenie pre všetky prvoky a živočíchy, ktoré nie sú stavovce, teda nemajú chrbticu. Zaviedol ho Jean Baptiste de Lamarck. Vyše 90 % živočíchov a všetky prvoky sú bezstavovce.

V užšom zmysle patria medzi bezstavovce len mnohobunkové živočíchy (Polycytozoa), teda nie jednobunkové organizmy prvoky. V ešte užšom zmysle sa sem nezaraďujú ani živočíchy, ktoré už majú chordu, ale nemajú ešte vyvinutú chrbticu. V tom prípade sa hovorí o bezchordátoch.

V súčasnej systematickej zoológii sa táto skupina nepovažuje za plnohodnotný taxón, keďže je to parafyletický taxón, ktorý navyše vznikol len na zostatkovom princípe - patria sem všetky druhy živočíchov, ktoré nemajú chrbticu.

Charakteristika

Bezstavovce sú veľmi rôznorodou skupinou zahŕňajúcou množstvo živočíšnych kmeňov. Naproti tomu všetky stavovce patria do jediného kmeňa. Medzi bezchordáty sa zaraďujú rôzne veľké a rôzne zložito stavané organizmy - od mikroskopických, voľným okom nepozorovateľných živočíchov až po niekoľko desiatok metrov dlhé červy, od extrémne jednoduchých plakulovcov a hubiek až po vyspelé hlavonožce s dobre rozvinutými zmyslovými orgánmi a inteligenciou dokonca porovnateľnou s cicavcami. Spája ich len neprítomnosť vnútornej kostry (endoskeletu), ktorú však už majú niektoré chordáty patriace medzi bezstavovce vyvinutú minimálne v larválnych štádiách, aj keď sa u nikdy nediferencuje na jednotlivé stavce. Dokonca aj u hlavonožcov, napriek tomu, že sa zaraďujú k mäkkýšom, klesá redukovaný zvyšok schránky dovnútra tela a vytvára u nich vnútornú oporu.

Všetky bezstavovce sú poikilotermné (studenokrvné), to znamená, že si nedokážu udržať stálu telesnú teplotu.

Stavba tela

Keďže im chýba vnútorná kostra, na ktorú by sa upínali svaly, musí byť opora tela (hlavne väčších druhov) zabezpečená iným spôsobom. U článkonožcov je to vonkajšia kostra (ektoskelet), ktorá ale nerastie spolu s telom, a preto ju musia zvliekať (patria teda medzi zvliekavce). Vodné skupiny majú pomerne pevný tvar zabezpečený vnútorným tlakom telových tekutín - hydroskelet. Iné druhy vylučujú anorganické látky tvoriace oporu a ochranu tela, napríklad spikuly u hubiek, alebo schránky u schránkovcov, ktoré sú ale z malej časti tvorené aj organickými látkami.

Niektorým bezstavovcom chýbajú celé orgánové sústavy známe u stavovcov, ako napríklad dýchacia, obehová, nervová či oporno-pohybová. Chýbajúce orgány a orgánové sústavy nemusia byť vždy nutne znakom primitívnosti danej skupiny, ale mohli ju stratiť aj druhotne, napríklad v dôsledku prispôsobenia sa parazitickému spôsobu života. Príkladom takejto druhotnej straty orgánovej sústavy je pásomnica, ktorá nemá tráviacu sústavu. Pásomnice síce pravdepodobne pochádzajú zo spoločného predka s ploskulicami, ale v dôsledku prispôsobenia sa na parazitický spôsob života tráviaca sústava pásomnice postupne zanikla ako nepotrebná.

Bezstavovce nemajú krv v pravom zmysle slova. Pokiaľ ju majú, ich krvné bunky nebývajú tak dobre diferencované na rozličné funkcie ako u stavovcov, a funkciu prenášania dýchacích plynov plnia len krvné farbivá rozpustené voľne v krvi. Krv vzdušnicovcov dokonca vôbec neplní funkciu zásobovania tkanív kyslíkom, túto funkciu zabezpečujú priamo ich dýchacie orgány - vzdušnice. Telové tekutiny nemusia byť v tele vôbec pumpované srdcom, u niektorých skupín na to postačujú pulzujúce cievy (obrúčkavce). Telové tekutiny sa väčšinou voľne rozlievajú v tele, len v menšine prípadov býva krv uzavretá v cievach, ako je to známe u stavovcov.

Imunita

Na rozdiel od stavovcov, bezstavovce sa bránia prieniku parazitických či patogénnych organizmov do ich tiel len pomocou vrodenej nešpecifickej imunity. Neexistuje u nich špecifická (získaná) imunita typická pre stavovce. Obranné mechanizmy sú rôzne: patrí sem napríklad kožná bariéra, kutikulárna bariéra, slizový obal, fagocytóza cudzích látok určitými na to prispôsobenými bunkami, enkapsulácia a enzymatický rozklad cudzorodých látok.

Systematika

Bezstavovce sa môžu deliť podľa rôznych kritérií. Základné delenie, v prípade, že tento taxón zahŕňa aj jednobunkové organizmy je na prvoky (Protozoa) a mnohobunkovce (Polycytozoa). Predpokladá sa, že druhá skupina sa vyvinula z prvej.

Mnohobunkové živočíchy možno rozdeliť na tri základné skupiny nazývané niekedy vývojové stupne alebo oddelenia (v tomto zmysle však oddelenia nie sú totožné s kmeňmi). Prvý vývojový stupeň, plakulovce (Placozoa) je zatiaľ zastúpený iba jediným druhom - Trichoplax adherens. Tento druh sa skladá z dvoch vrstiev obrvených buniek, priestor medzi nimi je vyplnený vretenovitými a hviezdicovitými bunkami. Nemá ešte nijaké orgánové sústavy.

Druhým vývojovým stupňom sú hubkovce (Parazoa), z ktorých je zatiaľ známych okolo 5 000 druhov. Nemajú nijaké pohybové orgány, nervovú ani obehovú sústavu, a žijú prisadnuto.

Tretie a najväčšie oddelenie tvoria živočíchy, ktoré majú dobre diferencované zárodočné listy, z ktorých vznikajú tkanivá v pravom zmysle slova. Nazývajú sa epitelovce (Eumatozoa). Všetky epitelovce okrem pŕhlivcov (Cnidaria) patria zároveň do skupiny dvojstranovcov (Bilateralia alebo Triploblastica), pretože v embryonálnom štádiu sa im zakladajú tri zárodočné listy: ektoderm, endoderm a mezoderm. Zároveň sú (až na výnimky) viacmenej dvojstranne súmerné, hoci druhotne môže táto súmernosť zanikať - príkladom sú ulitníky (Gastropoda). Pŕhlivce sú, až na výnimky, súmerné skôr radiálne, preto sa zaraďovali do podsekcie Radiata.

Mnohobunkové bezstavovce možno rozdeliť aj podľa toho, či ich ústny otvor vzniká v procese embryogenézy z prvotného telového otvoru - prvoústovce (Protostomia), alebo sa ústa tvoria až druhotne - druhoústovce (Deuterostomia).

Literatúra

BUCHAR, Jan; et al. Klíč k určování bezobratlých. Praha : Scientia, 1995. ISBN 80-85827-81-6

Pozri aj

Systém živých organizmov#Prvoky a
Systém živých organizmov#Živočíchy - od začiatku až po riadok kopijovce
bezchordáty