Biológia

Biológia (grec. bios, βιος – život; logos, λογος – veda) je náuka o živote. Toto všeobecné vyjadrenie zahŕňa viaceré skutočnosti:

• V užšom zmysle je biológia veda o živých organizmoch, takých, ako ich poznáme na planéte Zem. Ale určenie presnej hranice medzi živou a neživou prírodou je niekedy problematické (v prípade vírusov, viroidov a priónov). Preto presné vymedzenie predmetu biológie nie je jednoznačné.
• V širšom zmysle slova je biológia skupinou disciplín, klasických aj moderných, ktoré sa zaoberajú štruktúrou, funkciou a úrovňou organizácie (molekulárna, bunková, orgánová…) živých organizmov. Venuje sa aj vývojovým zmenám druhov – evolúcia. Na úrovni vzájomných vzťahov organizmov a ich vzťahov so životným prostredím študujú živú prírodu etológia a ekológia.
• Zaoberá sa tiež praktickým využitím živej prírody človekom (aplikácia poznatkov v poľnohospodárstve, medicíne, farmakológii a pod.).

Animalia –  Bos primigenius taurus

Planta – Triticum

Fungi – Morchella esculenta

Stramenopila/Chromista – Fucus serratus

Bacteria – Gemmatimonas aurantiaca (- = 1 mikrometer)

Archaea – Halobacteria

Virus – Gamma phage

Dejiny biológie

Biológiu ako vedu definovali nezávisle Gottfried Reinhold Treviranus (Biologie oder Philosophie der lebenden Natur, 1802) a Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet, rytier z Lamarcku (Hydrogéologie, 1802), ktorý ju uviedol takto:

„Všetko, čo vo všeobecnosti patrí medzi rastliny a živočíchy, ako aj všetky schopnosti vlastné každej z týchto bytostí bez výnimky, tvoria jedinečný a rozsiahly objekt samostatnej vedy, ktorá zatiaľ nebola založená, nemá ešte názov a ktorú ja pomenujem biológia.”

Zavedenie samotného slova biológia sa niekedy spája s menom Karl Friedrich Burdacha a rokom 1800, ale objavuje sa už v názve tretieho zväzku Philosophiae naturalis sive physicae dogmaticae: Geologia, biologia, phytologia generalis et dendrologia, publikovanom v roku 1766 Michael Christoph Hanovom.

Hlavné disciplíny

Vzhľadom na rozsiahly predmet záujmu biológie je nutné rozčleniť ju do jednotlivých disciplín. Organizmy môžeme pozorovať z rôznych hľadísk (času, miesta, morfológie) a triedenie je do značnej miery nejednotné.

Rozdelenie podľa typu organizmov

• Zoológia - štúdium živočíchov
• Botanika - štúdium rastlín
• Mikrobiológia - štúdium mikroorganizmov

Rozdelenie podľa úrovne organizácie živej hmoty

Úroveň štúdia	Príklad objektov	Disciplíny
molekulárna	biomolekuly: bielkoviny, DNA	organická chémia, biochémia, molekulárna biológia
mikroskopická	stavba bunky (organely)	cytológia
	jednobunkové organizmy	mikrobiológia
	orgány, tkanivá	fyziológia, histológia
makroskopická	organizmy, jednotlivci	anatómia, etológia
populačná	kolónie, populácie, metapopulácie	biológia populácií, genetika populácií
druhová	druh	fylogeografia
naddruhová	skupiny druhov, ekosystémy	fylogénia, ekológia

Medzi ďalšie disciplíny spojené s biológiou patrí genetika, náuka o dedičnosti. Jedným z kľúčových pojmov biológie je princíp evolúcie. Vývojom organizmov sa zaoberá fylogénia, paleontológia študuje fosílne organizmy za účelom objasnenia ich evolúcie. Všetky biologické disciplíny sa opierajú o taxonómiu (systematiku), ktorej objektom záujmu je pomenúvanie a klasifikácia živých organizmov.

Vybrané biologické a hraničné disciplíny

Algológia – Anatómia – Antropológia – Aplikovaná biológia – Astrobiológia – Bakteriológia – Behaviorálna biológia – Biofyzika – Biogeografia – Biochémia – Bioinformatika – Bionika – Biotechnológia – Botanika – Cytológia – Ekológia – Envirobiológia – Entomológia – Epidemiológia – Etológia – Evolučná biológia (s Ontogenézou a Fylogenézou) – Farmakobiológia – Fyziológia – Genetika a Epigenetika – Geobotanika – Histológia – Chronobiológia – Imunológia – Kryptobiológia – Lichenológia – Medicína – Mikrobiológia – Molekulárna biológia – Morfológia – Mykológia – Neurobiológia – Oológia – Paleontológia (s paleobotanikou a paleozoológiou) – Parazitológia – Protozoológia – Sociobiológia – teoretická taxonómia – Teoretická biológia – Virológia – Zoológia

Základné delenie organizmov

Jedno z častých delení v minulosti bolo delenie živých organizmov do piatich ríš:

• Monera – prokaryotické organizmy,
• Protista – jednobunkové eukaryotické organizmy žijúce samostatne alebo v kolóniách,
• huby
• rastliny
• živočíchy

Dnes je tento systém väčšinou nahradený novým delením na domény a ríše, zohľadňujúcim charakter bunkového jadra (prokaryotické a eukaryotické), bunkových membrán a bunkovej steny:

• Archaea – skupina prokaryotických organizmov, ktoré sa niektorými vlastnosťami podobajú baktériám, inými eukaryotickým organizmom
• eubaktérie – ostatné prokaryotické organizmy
• eukaryoty – jednobunkové alebo mnohobunkové eukaryotické organizmy
  • prvoky
  • Chromista
  • rastliny
  • huby
  • živočíchy

Existuje ale aj veľa iných delení.

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Biológia
• Wikislovník ponúka heslo biológia

Externé odkazy

Biologický portál

• DMOZ Archivované 2007-04-09 na Wayback Machine(po anglicky)