Biskupský vikár
Biskupský vikár (lat. Vicarius Episcopalis) je v rímskokatolíckej cirkvi zástupca diecézneho biskupa pre určitú oblasť. Jeho obdobou v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je synkel. Úrad biskupského vikára je zriadený aj v niektorých evanjelických cirkvách.
Tento cirkevný úrad bol zavedený Kódexom kánonického práva z roku 1983 (kánon 476). Biskupských vikárov môže byť v jednej diecéze i viac, na rozdiel od generálneho vikára však nemusí byť nutne v každej diecéze ustanovený. Biskupského vikára menuje slobodne diecézny biskup. Rovnako ako v prípade generálnych vikárov môže byť biskupským vikárom aj pomocný biskup. Funkcia biskupského vikára zaniká okamihom, keď sa biskupská stolica stane vakantnou (kánon 481).[1]
Biskupský vikár je tiež ordinárom a má rovnakú právomoc ako generálny vikár, ale len v určitej oblasti, napríklad:
- v určenej časti diecézy
- pre istý druh záležitostí
- pre veriacich určitého obradu
- pre určité spoločenstvo osôb
Referencie
upraviť- ↑ KBS. Kódex kánonického práva, DRUHÁ KNIHA, BOŹÍ ĽUD [online]. [Cit. 2014-07-20]. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťZdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Biskupský vikář na českej Wikipédii.