Bratislava – mestská časť Ružinov
Bratislava – mestská časť Ružinov[4] (iné názvy: Bratislava-Ružinov, Mestská časť Ružinov, Ružinov; nem. Rosenheim, maď. Főrév) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II, ktorá leží východne od centra. Svojou rozlohou 39,6 km² a počtom obyvateľov 72 173 a patrí k najväčším zo 17 mestských častí Bratislavy. Starostom mestskej časti je Martin Chren (nezávislý).
| Bratislava – mestská časť Ružinov | ||
| mestská časť Bratislavy | ||
 Miestny úrad Ružinov
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | |
| Okres | Bratislava II | |
| Región | Bratislava a okolie | |
| Nadmorská výška | 134 m n. m. | |
| Súradnice | 48°08′59″S 17°09′50″V / 48,149645°S 17,163989°V | |
| Rozloha | 39,7 km² (3 970 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 82 483 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 2 077,66 obyv./km² | |
| Starosta | Martin Chren[3] (TÍM RUŽINOV) | |
| PSČ | 82X XX | |
| ŠÚJ | 529320 | |
| EČV (do r. 2022) | BA, BL, BT | |
| Tel. predvoľba | +421-2 | |
| E-mailová adresa | ruzinov@ruzinov.sk | |
| Telefón | (02) 48 284 111, 43 331 276, 43 331 284, 43 335 684 | |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mestskej časti
| ||
| Wikimedia Commons: Ružinov | ||
| Webová stránka: ruzinov.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Geografia
upraviťPoloha
upraviťRužinov sa nachádza na východe Bratislavy. Leží na ľavom brehu Dunaja. Na západe hraničí s mestskými časťami Staré Mesto a Petržalka, na severozápade s Novým Mestom, na severe s Vajnorami, na východe s obcami Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave, a s mestskými časťami Vrakuňa a Podunajské Biskupice, s ktorými Ružinov susedí aj na juhu.
Členenie MČ
upraviťRužinov sa skladá z ôsmich častí – z bývalých samostatných obcí Trnávka a Prievoz, sídlisk Nivy, Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň a priemyselnej časti Vlčie hrdlo.
Mestská časť je rozdelená na 9 volebných obvodov – Nivy, Starý Ružinov, Ružová dolina, Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň, Prievoz a Trnávka.
Dejiny
upraviťVo východnej časti dnešného Ružinova sa ľudia usídlili približne pred 5 500 rokmi vo Vlčom hrdle (dnes je súčasťou areálu Slovnaftu). Prví známi obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom a ťažbou dreva.
V okolí Bratislavy sa cez Malý Dunaj dalo dostať cez dva brody. Pri hornom vznikla obec Prievoz, ktorá je dnes už časťou Ružinova. Erb Prievozu sa zároveň stal erbom mestskej časti.
Názov Ružinov sa objavil až začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (nem. Rosenheim).
Poľnohospodársky charakter Ružinova začal v 19. storočí miznúť a objavili sa tu továreň na káble, rafinéria Apollo, Cvernovka, Danubius. Rozvoj priemyslu priniesol aj vznik robotníckych kolónií na Nivách a v Trnávke. Po 2. svetovej vojne nastal v Ružinove veľký stavebný rozvoj. Prvým sídliskom bolo 500 bytov (50. roky 20. stor.), nasledoval obrovský obytný komplex Ružinov so sídliskami Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň (60. roky 20. stor.) a ako posledné vzniklo sídlisko Starý Ružinov (80. roky 20. stor.).
Samostatná mestská časť s vlastným vedením vznikla podľa zákona SNR číslo 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste SR a Štatúte hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa vytvorili v Bratislave mestské časti. Od roku 1996 v Ružinove vysiela lokálna „Televízia Ružinov“ (TVR).
Obyvateľstvo
upraviťZloženie obyvateľstva podľa častí (2022)
upraviť- Starý Ružinov – Západ – 3 361 (0,35 km2)
- Starý Ružinov – Východ – 4 897 (0,32 km2)
- Štrkovec – 9 380 (1,06 km2)
- Ostredky – 8 431 (1,02 km2)
- Trnávka – 7 980 (1,38 km2)
- Okolie Letiska M.R. Štefánika a Zlatých pieskov – 1 009 (11,52 km2)
- Nivy – 9 466 (0,90km2)
- Ružová dolina – 5 792 (0,63 km2)
- Trávniky – 10 799 (1,02 km2)
- Pošeň – 8 227 (0,84 km2)
- Plynárenské závody a Zimný prístav 1 184 (1,49 km2)
- Prievoz 9 375 (2,97 km2)
- Domové role, Nové Pálenisko a Prístav 901 (3,66 km2)
- Marína, Nové prístavisko a Vlčie hrdlo 1 466 (10,77 km2)
- Spolu – 82 268 (39,7 km2)
Národnostné zloženie
upraviť1991:
- Slováci – 66 766 (91,3%)
- Maďari – 2 960 (4,05%)
- Česi – 1 847 (2,53%)
- Ostatné/nezistená – 1 558 (2,13%)
- Spolu – 73 131 (100%)
2001:
- Slováci – 64 160 (91,65%)
- Maďari – 2 369 (3,38%)
- Česi – 1 429 (2,04%)
- Ostatné – 1 054 (1,51%)
- Nezistená – 992 (1,42%)
- Spolu – 70 004 (100%)
2011:
- Slováci – 61 871 (90,23%)
- Maďari – 2 150 (3,14%)
- Česi – 977 (1,42%)
- Ostatné – 1 408 (2,05%)
- Nezistená – 2 168 (3,16%)
- Spolu – 68 574 (100%)
Politika
upraviťSúčasným starostom Ružinova je Martin Chren (nezávislý). Obecné zastupiteľstvo má 25 členov a je volené spolu so starostom na 4 – ročné volebné obdobie. OZ má taktiež 8 komisií. [5]
Starostovia
upraviť- 1990 – 1994: Jozef Olejár (VPN)
- 1994 – 1998: Richard Volek (HZDS, SNS, KSÚ)
- 1998 – 2002: Pavol Kubovič (SDK)
- 2002 – 2006: Pavol Kubovič (SDKÚ, KDH, ANO, SMK-MKP)
- 2006 – 2010: Slavomír Drozd (SMER – SD, SMK-MKP, ĽS-HZDS)
- 2010 – 2014: Dušan Pekár (SDKÚ–DS, SaS, KDH, MOST – HÍD, OKS)
- 2014 – 2018: Dušan Pekár (KDH)
- 2018 – súčasnosť: Martin Chren (nezávislý)
Občianska vybavenosť
upraviťŠkolstvo
upraviťV Ružinove sa nachádza množstvo štátnych, cirkevných aj súkromných školských zariadení. Sídli tu súkromná Paneurópska vysoká škola a Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Na Koceľovej ulici v časti Nivy sa nachádza SOŠ s odborným učilišťom pre sluchovo postihnutých, ktoré je jediné svojho druhu na západnom Slovensku.
- Materské školy a ich elokované pracoviská: MŠ Bancíkovej 2, MŠ Exnárova 6, MŠ Miletičova 37 (elok. prac. Gemerská 4), MŠ Medzilaborecká 4 (elok. prac. Haburská 4), MŠ Piesočná 2 (elok. prac. Rádiová 52 a Vietnamská 13), MŠ Západná 2, MŠ Prešovská 28 (elok. prac. Palkovičova 11/A), MŠ Pivonková 9 (elok. prac. Astrová 5, Nevädzová 12 a Šalviová 5), Stálicová 2 (elok. prac. Haburská 6), MŠ Šťastná 26, MŠ Velehradská 24 (elok. prac. Budovateľská 10 a Tekovská 7, 9)
- Základné školy: ZŠ Borodáčova 2, ZŠ Pavla Marcelyho, Drieňová 16, ZŠ Kulíškova 8, ZŠ Medzilaborecká 11, ZŠ Mierová 46, ZŠ Nevädzová 2, ZŠ SNP, Ostredková 14, ZŠ Ružová dolina 29, ZŠ Vrútocká 58, ZŠ Košická 8, ZŠ Bachova 4
- Stredné školy: Gymnázium, Metodova 2; Gymnázium Jura Hronca, Novohradská 3; Gymnázium Ladislava Novomeského, Tomášikova 2; Gymnázium Ivana Horvátha, Ivana Horvátha 14; 1. súkromné gymnázium v Bratislave, Bajkalská 20; Spojená škola sv. Vincenta de Paul, Bachova 4; SUŠ scénického výtvarníctva, Sklenárova 7; SOŠ kaderníctva a vizážistiky, Svätoplukova 2; SOŠ technológií a remesiel, Ivanská cesta 21; Stredná zdravotnícka škola, Záhradnícka 44; Stredná športová škola, Ostredková 10; SOŠ dopravná, Kvačalova 20; SOŠ obchodu a služieb Samuela Jurkoviča, Sklenárova 1; SPŠ stavebná a geodetická, Drieňová 35; SOŠ chemická, Vlčie hrdlo 50; Spojená škola, Tokajícka 24; Obchodná akadémia, Nevädzová 3
Kultúra
upraviťObecná firma CULTUS Ružinov spravuje v mestskej časti štyri kultúrne domy – DK Ružinov, SD Nivy, SD Prievoz a SD Trávniky. V Ružinove existujú taktiež dve lokálne médiá, a to mesačník Ružinovské echo a televízny kanál TV Ružinov. Obe vlastní spoločnosť TVR & RE, ktorej 100% – ným akcionárom je MČ Ružinov.
Zdravotná starostlivosť
upraviťNa Ružinovskej ulici sa nachádza Nemocnica s poliklinikou Ružinov, ktorú dokončili v roku 1986. Na Záhradníckej ulici sídli Špecializovaná nemocnica pre ortopedickú protetiku (ŠNOP), a okrem nej v Ružinove pôsobí aj viacero súkromných lekárov a ambulancií.
Doprava
upraviťŽelezničná doprava
upraviťRužinovom prechádzajú železničné trate č. 131 Bratislava – Komárno a 132 Bratislava – Hegyeshalom. Na území Ružinova sa nachádza jediná železničná stanica, a to Bratislava – ÚNS (Ústredná nákladná stanica), v ktorej ale žiadne vlaky osobnej dopravy v súčasnosti nezastavujú. V júni 2021 vyhlásili Železnice SR verejnú súťaž na stavbu tzv, Terminálu integrovanej osobnej prepravy Ružinov, ktorý sa bude nachádzať pri obratisku električiek na Astronomickej ulici. [6]
Mestská hromadná doprava
upraviť- Astronomická
- Herlianska
- Chlumeckého
- Nemocnica Ružinov
- Líščie nivy (Slovanet)
- Súmračná
- Tomášikova
- Saleziáni (Záhradnícka)
Cestná doprava
upraviťNajdôležitejšími dopravnými tepnami Ružinova sú štvorprúdové ulice Ružinovská, Tomášikova, Bajkalská, Gagarinova a Prievozská. Južným a východným okrajom mestskej časti vedie diaľnica D1, na ktorej sa najmä v rannej a poobedňajšej špičke tvoria rozsiahle kolóny.
Lodná doprava
upraviťMedzi Mostom Apollo a Prístavným mostom sa nachádza Zimný prístav z konca 19. storočia, ktorý bol kedysi jedným z najväčších v Európe. Po bombardovaní rafinérie Apollo v roku 1944 bol značne poškodený, a tak jeho význam upadol. O niekoľko sto metrov nižšie pozdĺž toku Dunaja bol v rokoch 1975 – 1983 postavený novší prístav Pálenisko spolu s opravovňou lodí (Lodenicou).
Šport
upraviťRužinov ponúka mnoho priestorov na športovanie. Nachádzajú sa tu tri futbalové štadióny, a to na Sklenárovej (FC Ružinov Bratislava), Hrachovej (momentálne na ňom hrá ŠK Slovan Bratislava "B", v minulosti tu hral FK Rapid Bratislava) a na Nerudovej (SDM Domino).
Väčšinu športovísk prevádzkuje spoločnosť Ružinovský športový klub [7], ktorý spravuje Areál netradičných športov na Pivonkovej ulici [8], kde sa nachádzajú priestory na športy ako sú streetball, nohejbal či inline hokej. Okrem toho má v správe Zimný štadión Vladimíra Dzurillu na Ružinovskej ulici [9], Areál hier Radosť pri Štrkoveckom jazere [10] a viacero školských areálov, z ktorých niektoré sú prístupné pre verejnosť.
Na severovýchodnom konci mestskej časti sa nachádza obľúbené rekreačné stredisko Zlaté piesky.
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Starosta Ružinova | Ružinov [online]. Ružinov - oficiálna stránka mestskej časti, [cit. 2018-05-21]. Dostupné online.
- ↑ IMHD.SK. Železnice obstarávajú projektovú dokumentáciu pre novú zastávku Ružinov [online]. imhd.sk Bratislava, [cit. 2021-09-04]. Dostupné online.
- ↑ HTTPS://IBRATISLAVA.SK, iBratislava.sk,. RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. – príspevková organizácia [online]. rskruzinov.sk, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online.
- ↑ HTTPS://IBRATISLAVA.SK, iBratislava.sk,. Areál netradičných športov (ANŠ) – RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. [online]. rskruzinov.sk, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online. Archivované 2018-09-03 z originálu.
- ↑ Zimný štadión Vl. Dzurillu | Ružinov [online]. Ružinov - oficiálna stránka mestskej časti, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online. Archivované 2018-05-28 z originálu.
- ↑ HTTPS://IBRATISLAVA.SK, iBratislava.sk,. Areál hier Radosť Štrkovec (AHRŠ) – RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. [online]. rskruzinov.sk, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava – mestská časť Ružinov