Budapeštianske metro

Budapeštianske metro (maď. Budapesti Metró) je nosný dopravný systém budapeštianskej mestskej hromadnej dopravy. Metro v Budapešti bolo prvé metro postavené na európskej pevnine; a po metre v Londýne bolo druhé na svete. Otvorili ho v roku 1896. Spolu má štyri linky.

Celá sieť je od roku 2014 (od otvorenia štvrtej linky) dlhá 38,6 km a nachádza sa v nej 52 staníc, dovtedy mala sieť dĺžku 30,9 km a mala 42 staníc. V pracovný deň prepraví metro okolo 1,2 milióna cestujúcich. Linky , a sa pretínajú v jednej prestupnej stanici – Deák Ferenc tér. Linka má dva prestupné body na stanici Kálvin tér na linke a na stanici Keleti pályaudvar na linke .

Dejiny

Na prahu nového storočia

K vybudovaniu metra v Budapešti viedol obdobný dôvod, ktorý stál za vznikom ostatných podzemných dráh na svete, a to neúnosné preplnenie povrchovej dopravy. Andrássy út, jedna z najvýznamnejších dopravných tepien v meste, bola na sklonku 19. storočia preplnená. Jediným riešením bolo vybudovanie dnes druhej najstaršej podzemnej dráhy na svete vedúcej priamo popod Andrássy út. Linku postavila Budapeštianska železničná spoločnosť. Tá musela splniť podmienku miestnej radnice, že metro bude hotové do osláv tisíceho výročia osídlenia zeme Maďarmi v roku 1896.

Stavba prebiehala ohromne rýchlo – linku s desiatimi zástavkami o celkovej dĺžke 5 km otvorili iba po 20 mesiacoch stavby. Výstavbe napomohli vhodné geologické podmienky a pomerne nízke založenie celej trasy. Budapeštianska radnica kládla počas výstavby na železničnú spoločnosť ďalšie podmienky, ktoré sa týkali napr. stvárnenia jednotlivých staníc. Vďaka tomu má súčasná linka M1 obdivuhodnú secesnú výzdobu. Stanice sú obložené keramickými obkladačkami v bielej a hnedej farbe, vozovku podopierajú liatinové stĺpy s dekoratívnymi hlavicami.

Okrem posledného úseku pri stanici Széchényi fürdő bola trasa vybudovaná hĺbením, teda vznikla ako jeden výkop ulicami, ktorý bol dodatočne zakrytý. Výška trolejového vedenia nad koľajnicami bola iba 2,30 m. Na trase premávali upravené drevené vozne, ktoré boli pôvodne postavené ako električky.

Dvadsať vozidiel, ktoré v metre premávali každý deň, sa už koncom 20. rokov nachádzalo v zlom technickom stave. Ich rekonštrukcia alebo úplná výmena bola nevyhnutná, avšak vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu Maďarska po prvej svetovej vojne nebola uskutočniteľná. K úprave vozidiel však nakoniec došlo: motory boli vymenené za silnejšie a do vozidiel boli namontované nové dvere. Okrem iného sa zmenilo aj trakčné napätie.

Po druhej svetovej vojne

Po druhej svetovej vojne rozvíjajúca metropola už socialistického Maďarska potrebovala nové linky metra. Plány na výstavbu nových tratí existovali už z rokov, kedy bola otvorená linka prvá. Prvé plány dnešných dvoch nových liniek existovali už v roku 1942. S výstavbou za pomoci sovietskej techniky sa malo začať v roku 1950.

Nová linka, nazvaná M2, mala spojiť dve hlavné vlakové stanice, Keleti pályaudvar a Déli pályaudvar. Dokončená mala byť už v roku 1955. Avšak z finančných a ekonomických dôvodov výstavba ustala a opäť sa začalo stavať až v roku 1963. Prvý úsek so siedmimi stanicami otvorili 4. apríla 1970. Linka M2 je zároveň jedinou linkou budapeštianskeho metra, ktorá vedie popod Dunaj do Budína. So starým metrom sa stretáva v stanici Deák Ferenc tér.

V rokoch 1970 až 1973 prebehla rekonštrukcia prvej linky, ktorá zahŕňala aj výmenu vozidiel. V roku 1973 boli obe linky predĺžené: M1 o jednu stanicu do Méxikoi út a linka M2 o ďalšie štyri stanice. Obe linky dosiahli svoj súčasný počet staníc – jedenásť.

S výstavbou tretej linky sa začalo v roku 1970, pričom plány na jej výstavbu existovali už v roku 1963. Jej prvý úsek otvorili v roku 1976. V tom istom roku bolo zavedené aj farebné označenie jednotlivých liniek. Staré metro bolo žlté, druhá linka bola červená a tretia bola modrá. Pre prímestské vlaky HÉV sa začala používať zelená farba.

Južný úsek tretej linky dokončili v roku 1980, jej severný úsek sa dokončoval na etapy v rokoch 1981 až 1990.

Súčasnosť a výhľad do budúcnosti

Na linke prebiehala od roku 2004 rekonštrukcia. Stanice Blaha Lujza tér a Kossuth Lajos tér boli opravené v roku 2004. Ďalší rok nasledovali stanice Batthyány tér, Astoria a Keleti pályaudvar. V roku 2006 sa rekonštruovali stanice Déli pályaudvar, Széll Kálmán té a hlavná prestupná stanica Deák Ferenc tér.

Väčšina prác prebieha v letných mesiacoch. Vymieňané bývajú obklady staníc a eskalátory, ktoré majú už viac ako 20 rokov. Nakoniec budú zakúpené nové klimatizované vlaky.

28. marca 2014 bola po desiatich rokoch výstavby otvorená štvrtá linka. Linka , označená zelenou farbou, vedie z juhozápadnej časti mesta na severovýchod, obchádza tak historické centrum mesta. Prvýkrát tak pribudli ďalšie prestupné stanice: Keleti pályaudvar a Kálvin tér. Tieto stanice sa v súčasnosti radia medzi najmodernejšie v celej sieti budapeštianskej podzemnej dráhy. Už teraz existujú plány na jej predĺženie východným smerom do stanice Bosnyák tér a západným smerom do stanice Madárhegy.

Okrem toho sa uvažuje o výstavbe piatej linky a taktiež existujú plány na rozšírenie linky metra severným smerom a tiež aj na predĺženie juhovýchodného konca trasy na letisko Ferihegy.

Linky

Metro má štyri linky, prvé tri sa pretínajú v prestupnej stanici v centre mesta na Deák Ferenc tér.

Linka (5 km)

Bližšie informácie v hlavnom článku: M1 (linka budapeštianskeho metra)

Bola otvorená v roku 1896. Prvý úsek viedol medzi stanicami Vörösmarty tér v centre mesta a Széchényi fürdő. Dráha niesla meno „Millenniumi Földalatti Vasút“ (slov. Miléniová podzemná dráha). Po viac ako osemdesiatich rokoch, v roku 1973, bola linka rozšírená po Mexikói út. Táto linka je podstatne kratšia ako a . Je označená žltou farbou a má 11 staníc.

Linka (10 km)

Bližšie informácie v hlavnom článku: M2 (linka budapeštianskeho metra)

Smeruje z východu na západ, pričom spája dve hlavné budapeštianske železničné stanice: Déli pályaudvar a Keleti pályaudvar. Výstavba linky začala v 50. rokoch 20. storočia. Prvý úsek medzi Deák Ferenc tér a Örs vezér tere bol otvorený až v roku 1970. Zvyšok trasy medzi Deák Ferenc tér a Déli pályaudvar otvorili v roku 1972. Je označená červenou farbou a má 11 staníc.

Linka (18 km)

Bližšie informácie v hlavnom článku: M3 (linka budapeštianskeho metra)

Spája sever mesta s juhom na peštianskej časti mesta. Smerom z juhu, od stanice Kőbánya-Kispest, sú všetky stanice podzemné. Prvá časť trasy Deák Ferenc tér – Nagyvárad tér bola otvorená v roku 1976. V roku 1980 bola trasa rozšírená ďalej na juh do stanice Kőbánya-Kispest. Od 80. rokov 20. storočia sa linka predlžovala ďalej na sever: Lehel tér (1981), Göncz Árpád városközpont (1984) až po Újpest-központ v roku 1990. Je označená modrou farbou a má 20 staníc.

Linka (7 km)

Bližšie informácie v hlavnom článku: M4 (linka budapeštianskeho metra)

Spája budínsku časť mesta na juhozápade na stanici Kelenföld vasútállomás a peštiansku časť mesta na východe na prestupnej stanici Keleti pályaudvar. Otvorená bola 28. marec 2014. Druhú sekciu linky v smere Keleti pályaudvar – Bosnyák tér otvoria v roku 2017 spolu s treťou sekciou ďalej na budínskej strane mesta na stanicu Madárhegy. Na linke vznikli nové prestupné stanice Kálvin tér s linkou a Keleti pályaudvar s linkou . Označená je zelenou farbou a má 10 staníc.

Linka (? km - plánovaná)

Bližšie informácie v hlavnom článku: M5 (linka budapeštianskeho metra)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budapeštianske metro

Externé odkazy

Stránka budapeštianskeho centra pre dopravu (BKK) – maďarsky anglicky
Budapeštiansky dopravný podnik (BKV) – maďarsky Archivované 2006-04-24 na Wayback Machine anglicky Archivované 2006-05-08 na Wayback Machine
Fotografie z metra
Budapest Metro Gallery (obrázky staníc pred rekonštrukciou)
Stránky o novej trase M4 - maďarsky anglicky
Stránky o rekonštrukcii trasy M3 – maďarsky anglicky
METROS (po maďarsky)
Mapy verejnej dopravy v Budapešti (po anglicky)