Chalkopyrit

	Chalkopyrit
	CuFeS₂
Všeobecné informácie
Objaviteľ	Johann Friedrich Henckel; (1725)
Pôvod názvu	z starogr. chalkos + pyrites – meď + oheň
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	II/B.02 (8.vyd.); 2.CB.10a (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	2.CB.10a (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	2.9.1.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Tetragonálna sústava
Bodová grupa	42m
Priestorová grupa	I42d
Mriežkové param.	a = 5,289 Å; c = 10,423 Å; V = 291,57 Å3; Z = 4
Habitus	masívny, tetraédrické kryštály s plochami {112}, {112}
Zrasty	planárne zrasty podľa {112}, {012}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	opakný
Farba(y)	mosadzná, tmavožltá
Vryp	zelenočierny
Lesk	kovový
Tvrdosť (Mohs)	3,5 – 4
Hustota	4,1 – 4,3 kg.dm−3
Štiepateľnosť	nedokonalá podľa {112}
Lom	nepravidelný
Iné
Rozpustnosť	v kys. dusičnej
Vodivosť	vodivý
Odrody a variety
	odrody so zvýšeným obsahom Ag, Au, Sn, Zn
	Zoznam minerálov; Chalkopyrit na mindat.org; Chalkopyrit na Commons
	Portál vied o Zemi; Chemický portál

Chalkopyrit je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky sulfid meďnato-železnatý – CuFeS₂. Najbežnejší zdroj medi.

Charakteristika

Chalkopyrit vytvára pseudotetraédrické kryštály s ryhovanými a zväčša aj so zdvojčatenými plochami. Tento minerál však môže mať aj kompaktný, celistvý alebo obličkovitý habitus. Má mosadznožlté sfarbenie často s nábehovými farbami, a zelenočierny vryp. Je to nepriehľadný minerál s kovovým leskom.

Vznik

Tento minerál patrí k najdôležitejším medeným rudám. Vzniká na rudných ložiskách sírnikov, prevažne na hydrotermálnych žilách. Vyskytuje sa často s pyritom, galenitom, tetraedritom, kremeňom aj kalcitom. Vyskytuje sa aj na sekundárne premenených medených ložiskách.

Poznávanie

Chalkopyrit sa rozpúšťa v kyseline dusičnej a plameň sfarbuje do žltozelena.

Výskyt

Tvorí súčasť medenno porfýrových ložísk.^[1]

Lokality

Na Slovensku

Bežný hydrotermálny minerál. Banská Štiavnica (nádherné kryštály), Špania Dolina, Ľubietová, Smolník, Mlynky (Slovenské rudohorie), Malužiná (Nízke Tatry), a veľa menších výskytov na hydrotermálnych žilách v jadrových pohoriach neovulkanitoch a Slovenskom rudohorí.