Dagón

Dagón je poviedka amerického spisovateľa Howarda Phillipsa Lovecrafta, ktorú napísal v júli 1917. Prvýkrát bola publikovaná v novembri 1919, v 11. čísle magazínu The Vagrant.

Dagon a iné poviedky
Dagon
Autor	Howard Phillips Lovecraft
Pôvodný jazyk	angličtina
Krajina vydania	USA
Dátum 1. vydania originálu	november 1919 v The Vagrant
Literárny druh	poviedka
Literárny žáner	horor
Slovenské vydania knihy
Prvé vydanie knihy Dátum slovenského vydania 10. októbra 2023 Väzba Tvrdá Formát 12,5 x 20 Zväzok Volanie Cthulhu a iné hrôzostrašné príbehy Vydavateľstvo izkona Prekladateľ Xenia Vranská Ilustrátor Mgr. art. Michal Hajduk Autor obalu Mgr. art. Michal Hajduk Počet strán 224 ISBN ISBN 978-80-973238-7-5
Ďalšie odkazy
Odkaz na knihu	Elektronická verzia diela
Literárny portál

Na Slovensku poviedka vyšla pod názvom Dagón v knihe Volanie Cthulhu a iné hrôzostrašné príbehy vo vydavateľstve Sol Noctis v októbri 2023. V češtine je pravdepodobne prvé vydanie z roku 1990, s rovnakým názvom ako v angličtine.

Inšpirácia

Keď si v roku 1917 prečítal W. Paul Cook, editor časopisu pre začínajúcich spisovateľov The Vagrant, Lovecraftove prvotiny, povzbudzoval ho, aby v písaní pokračoval. V lete toho istého roku napísal Lovecraft dve poviedky: „The Tomb“ and „Dagon“.

Príbeh bol čiastočne inšpirovaný snom, ktorý mal. "Snívalo sa mi o tom príšernom plazení, a ešte teraz cítim to bahno, ktoré ma sťahovalo k zemi!" napísal neskôr.

Kritik William Fulwiler naznačuje, že Lovecraft mohol byť ovplyvnený poviedkou Irwina S. Cobba „Fishhead“ o zvláštnom, rybe podobnom človeku. Domnieva sa tiež, že Lovecraft prevzal hlavnú myšlienku poviedky o "prastarej predľudskej rase, ktorá jedného dňa znovu povstane aby si podmanila ľudstvo" z románu Edgara R. Burroughsa At the Earth's Core (1914).

V poviedke sa spomína tzv. piltdownský človek, ktorý bol v čase jej vzniku považovaný za predchodcu človeka a až neskôr sa zistilo, že sa jednalo o podvrh.

Dej

Poviedka je písaná ako rozlúčka či testament, autorom ktorého je bezmenný hlavný hrdina. Je prenasledovaný desivým zážitkom, ktorý ho tak poznamenal, že začal užívať morfium. Závislosť na ňom ho stála všetky peniaze, a keďže už nevidí iné východisko ako sa svojich nočných môr zbaviť, pripravuje sa na samovraždu skokom z okna.

Príbeh začína v prvých mesiacoch 1. svetovej vojny, kde hlavný hrdina slúži na poštovej lodi v odľahlej oblasti Pacifiku. Lode sa zmocnili nemeckí korzári, no jemu sa po piatich dňoch podarí utiecť v malom člne. Po mnohých dňoch na pustom oceáne sa zrazu ráno prebudí na čiernej bahnistej planine; zrejme vulkanická činnosť zdvihla nad hladinu mora rozsiahlu oblasť, ktorá bola milióny rokov morským dnom. („Úplná nehybnosť a jednotvárnosť krajiny ma ochromovali zvieravou hrôzou.“)
Na tretí deň bahnistá pôda dostatočne uschla a hlavný hrdina sa vydáva pešo smerom na západ - hľadať pobrežie a možnú záchranu. Po štyroch dňoch dorazil na úpätie osamelej vyvýšeniny, kde sa utáboril. Zlé sny ho však prebudili a tak sa rozhodol vystúpiť na jej vrchol. Za pahorkom sa ukrývalo titánska priepasť. („Pripadal som si ako na konci sveta - a hľadel som ponad okraj skalnatej rímsy do nepreniknuteľného chaosu večnej noci. V hrôze, ktorá sa ma zmocnila som si pripomínal Stratený raj a myslel na Satanov obludný vzostup cez nevábne kráľovstvo temnôt.“) Hnaný nevysvetliteľným nutkaním, zostúpil až k úpätiu priepasti, kde na protiľahlom svahu ležal obrovský kamenný monolit tvaru, ktorý naznačoval, že nie je prírodného pôvodu.
Od monolitu ho oddeľovala priepasť zaliata vodou, no Mesiac v splne a veľkosť stavby umožňovala bližší prieskum. Na jeho povrchu boli vytesané štylizované hieroglyfy morských živočíchov a výjavy. („Boli tak veľké, že aj ponad vodnú plochu bolo možné prezrieť si súbor basreliéfov, ktorých námet by vzbudil závisť i u samotného Dorého.“) Na výjavoch bol znázornený druh „ľudí“, ktorí zjavne žili pod vodou. Ich vzhľad bol groteskný a proporcie absurdné: „jedna z bytostí bola zachytená, ako zabíja veľrybu, ktorá bola len o málo väčšia ako ona sama.“ Hlavný hrdina reliéfy spočiatku považoval iba za znázornenie akéhosi prastarého božstva nejakého primitívneho národa, ktorý zanikol ešte pred nástupom predchodcov človeka.

Umelecká predstava výzoru Dagona

„

„A potom som to náhle uvidel. Len s nepatrným zvlnením hladiny sa tá vec vynorila z temných vôd. Obrovská ako Polyfémos, a práve tak obludná, sa ako nejaká šialená obluda zo zlého sna vrhla k monolitu, objala ho šupinatými ramenami, sklonila svoju odpornú hlavu a začala vydávať clivé zvuky. Myslím, že vtedy som sa pomiatol.“

“

Hlavný hrdina sa, šialený strachom, dal na bezhlavý útek späť k svojmu člnu. Ako sa k nemu dostal a čo bolo ďalej, si nepamätal. Z bezvedomia sa prebral až v nemocnici v San Franciscu, kam ho dopravil kapitán americkej lode, ktorá ho našla blúzniaceho v člne. O žiadnom zdvihnutí morského dna nikto nič nevedel a jeho rozprávanie bolo považované za predstavy blúznivca. Neskôr sa pokúsil o vysvetlenie svojho zážitku: „Neskôr som vyhľadal jedného slávneho etnológa a pobavil ho svojimi podivnými otázkami na starovekú filištínsku legendu a na Dagona, rybieho boha, avšak pochopil som, že je k uzúfaniu bez fantázie a radšej som naňho prestal naliehať.“

Prenasledovaný víziami obrovskej príšery, najmä v období Mesiaca v splne, pokúsil sa ich neúspešne potlačiť drogami. V svojich zápiskoch popisuje strach o budúcnosť ľudstva:

„

„Nedokážem pomyslieť na morské hlbiny bez toho, aby som sa otriasol pri spomienke na tie cudzie bytosti, ktoré sa možno práve v tejto chvíli hemžia a potápajú vo svojich slizkých jaskyniach, klaňajú sa pradávnym kamenným modlám a vytesávajú svoje podobizne do podmorských žulových obeliskov. Predstavujem si deň, kedy sa vynoria z vĺn, aby svojimi páchnucimi drápmi stiahli dole zvyšok toho neduživého, vojnou vyčerpaného ľudstva; deň, keď sa pevnina prepadne a temné dno oceánu bude vyzdvihnuté uprostred všeobecnej skazy.“

“

Posledné slová v jeho zápiskoch znejú:

„

„Koniec sa blíži. Počujem za dverami hluk, znie to, akoby na ne zvonka narážalo čiesi obrovské, klzké telo. Už ma tu nenájde. Bože, tá ruka! K oknu! K oknu!“

“

Existujú rôzne názory na to, čo sa vlastne na konci poviedky skutočne stalo. Joshi a Schultz v H. P. Lovecraft Encyclopedia (str. 58) popisujú ako "absurdnú" interpretáciu, že by podmorská kreatúra skutočne prišla do miestnosti hlavného hrdinu, aby ho zabila. Upozorňujú, že sám Lovecraft v liste Reinhartovi Kleinerovi z 27. augusta 1917 popisoval svoj príbeh ako "obsahujúci halucinácie toho najhoršieho druhu".

Mýtus Cthulhu

„Dagon“ sa často nepovažuje za poviedku patriacu do Lovecraftovho mýtusu Cthulhu, ale je to prvý z jeho príbehov, ktorý predstavuje súčasť tohto mýtusu — morské božstvo Dagon.

Netvor, ktorý sa v poviedke objavuje, je často stotožňovaný s bohom Dagonom. V príbehu však takto nie je priamo označený a skôr sa zdá, že sa jedná o typického jedinca svojho druhu - skôr uctievača než samotný objekt uctievania. Takisto nie je pravdepodobné, že Lovecraft mal v úmysle použiť slovo "Dagon" ako pomenovanie používané neľudskými uctievačmi pre svojho boha. Ako poukazuje Robert M. Price: „Keď chcel Lovecraft vyjadriť vlastné či skutočné meno jedného zo Starých (orig. the Old Ones), vytvoril nejakú nevysloviteľnú skomoleninu“.

Price sa domnieva, že čitatelia „The Shadow Over Innsmouth“ môžu byť pomýlení identitou "Dagona", uctievaného v tejto poviedke „Tými z hlbín“ (orig. the Deep Ones): v kontraste s cudzo znejúcimi menami Starých, „meno 'Dagon' je priamo požičané zo známych zdrojov a naznačuje, že Obed Marsh a jeho spoločníci si zvolili biblickú analógiu najbližšiu k skutočnému objektu uctievania 'Tých z hlbín', menovite Veľkého Cthulhu.“

Lin Carter, ktorý považuje poviedku „Dagon“ za „excelentný príbeh“, poznamenáva, že je „zaujímavou predzvesťou tém, ktoré sa neskôr objavili v Lovecraftových príbehoch o Cthulhu. Vulkanický zdvih, ktorý dočasne odhalí dlho skryté podmorské hrôzy, sa napríklad znovu objavuje v „The Call of Cthulhu“ (1926)“. Ďalšie paralely medzi týmito dvomi poviedkami zahrňujú hrôzostrašný príbeh rozprávaný zachráneným námorníkom; gigantické podmorské monštrum (v každom z príbehov porovnateľné s Polyfémom); apokalyptická vízia zničenia ľudstva z rúk prastarých neľudských inteligentných rás; a rozprávač, ktorý sa bojí o svoj život, pretože vedel viac, než mal. S. T. Joshi a David E. Schultz nazývajú druhú povedku „zrejmým a vyčerpávajúcim prepracovaním 'Dagona'“.

V „The Call of Cthulhu“ sa jeden z novinových výstrižkov, zozbieraných profesorom Angellom zmieňuje o samovražde vyskočením z okna, ktorá môže súvisieť so smrťou rozprávača z „Dagona“.

Film

Režisér Stuart Gordon a scenárista Dennis Paoli, ktorí spolu pracovali na filme Re-Animator, natočili v roku 2001 film s názvom Dagon. Hoci titulky filmu označujú ako predlohu obe Lovecraftove poviedky „Dagon“ a „The Shadow Over Innsmouth“, väčšia časť zápletky je (voľne) prebraná z druhého diela.

Ďalšie inšpirácie

• Zmienka o Dagonovi sa znovu objavuje v jednej z najznámejších poviedok H. P. Lovecrafta „The Shadow Over Innsmouth“ (1936). Príbeh hovorí o meste Innsmouth v Massachusetts, ktoré je pod nadvládou „Tých z hlbín“, rasy vodných humanoidov. Centrom ich moci je Ezoterický rád Dagona, zdanlivo podobný slobodomurárskemu bratstvu. Ostatné poviedky mýtusu Cthulhu odkazujú na bytosť menom Otec Dagon, popisujúc ho ako druha podobnej bytosti menom Matka Hydra.
• Spisovateľ Fred Chappell napísal novelu s názvom Dagon, ktorá sa pokúsila prerozprávať mýtus Cthulhu ako psychologicky realistický gotický román. Dielo bolo v roku 1972 ocenené ako Najlepší zahraničný román Francúzskou akadémiou.
• V seriáli Mahou Sentai Magiranger vodca pekelného panteónu (orig. The Infershia Pantheon) nesie meno Dagon, odvodené z diela H. P. Lovecrafta a filmu Netvor z Čiernej lagúny.
• V hre na hrdinov Dungeons & Dragons je Dagon meno, ktorým sa označuje princ démonov z Abyss aj vyhnaný diabol. Prvý z nich má podobný charakter ako Lovecraftova verzia.
• Pieseň symfonickej metalovej hudobnej skupiny Therion "Call of Dagon" je pravdepodobne založená na príbehoch H. P. Lovecrafta, čo naznačuje refrén chóru: „Call of Dagon!/The Deep One is calling you“.
• V humoristickom sci-fi románe Terryho Pratchetta Odvrátená strana slnka, sú Dagoni veľké, vodné, lastúrnikom podobné bytosti, na ktoré sa zameriava vidiecky rybolov.
• Románová séria Discworld Terryho Pratchetta obsahuje opakujúce sa odkazy na nevysvetliteľný a znepokojivý incident, ktorý sa stal v obchode s rybami pána Honga na Dagon Street. Osobitne je to spojené s „Dagonom“ v románe Jingo (česky Hrrr na ně!), ktoré sa týka náhleho znovu objavenia sa dlho zatopených a kyklopských ruín mimozemského Leshp-u.
• Experimentálna industriálna hudobná skupina Dead Man's Hill v roku 2005 vydala CD s názvom „Esoterica Orde De Dagon“.
• V roku 2008 Marvel Comics oživil svoju staršiu hororovú sériu Haunt of Horror vo formáte komiksu, tentokrát zameranú na práce H.P. Lovecrafta. Prvý zošit prezentoval ilustrovanú verziu poviedky Dagon, vrátane reprodukcie originálneho textu. Adaptácia bola napísaná a ilustrovaná Richardom Corbenom.
• Karl Sanders z death metalovej skupiny Nile vydal sólový album s názvom Saurian Meditation, ktorý má na zadnej strane obalu uvedený citát z fiktívnej knihy Unaussprechlichen Kulten. Tvoria ho prepracované posledné vety z poviedky „Dagon“.
• Death metalová skupina Nile spomenula Dagona v albume Those Whom the Gods Detest, kde sa nachádza pieseň s názvom „4th Arra of Dagon“.
• V počítačovej hre Castlevania: Portrait of Ruin je Dagon jašterici podobná kreatúra, ktorá, hoci bez zjavného vzťahu k Dagonovi H.P. Lovecrafta, má stále spojitosť s vodou.
• V románovej trilógii The Illuminatus! Trilogy, Lovecraft (ako románová postava) hovorí, že napísal príbeh potom, ako vykonal výskum ohľadne Dagona v knižnici Miskatonickej univerzity. Publikovanie príbehu naňho upriamilo pozornosť Iluminátov.
• Hlavný nepriateľ v počítačovej hre The Elder Scrolls IV: Oblivion je daedrický princ deštrukcie Mehrunes Dagon, démonický boh so štyrmi rukami a tvárou s rohmi. Je uctievaný tajnou spoločnosťou menom Mythic Dawn, ktorá má za cieľ koniec sveta v jeho súčasnej podobe.
• 32. číslo The Brave and the Bold je výrazne založené na Lovecraftovom diele a predstavuje scénu, kde stroskotaný námorník hľadá záchranu v čiernom blate, podobnom ako v poviedke „Dagon“.
• V počítačovej hre Call of Cthulhu: Dark Corners of the Earth sa Dagon vynára z hĺbky mora keď hlavný hrdina Jack Walters, cestuje s pobrežnou strážou na lodi USS Urania. Loď je Dagonom zničená a potopí sa, zatiaľčo Jack Walters je vyplavený na pobrežie blízko útesov s názvom Devil's Reef. Neďaleko ústi tunel vedúci do podvodného mesta Y'ha-nthlei, kde Walters narazí na samotný Chrám Dagona. Celý príbeh hry je výrazne ovplyvnený poviedkami „Dagon“, „The Shadow Over Innsmouth“ a „The Call of Cthulhu“.NOTENOUGHMANA. Call of Cthulhu: Dark Corners of the Earth - Dagon [online]. YouTube, [cit. 2011-02-01]. Dostupné online. (anglicky)
• V počítačovej hre Zaklínač sa vyskytuje morský boh Dagon i skupina jeho uctievačov známych ako „ryboľudia“, založený na rovnomennej poviedke H. P. Lovecrafta. Hlavný hrdina ho zaženie späť do mora.

Slovenské preklady

• „Dagón“, in Volanie Cthulhu a iné hrôzostrané príbehy, prel. Ivan Šebesta, Sol Noctis, Zvolen 2023.

Zdroje

Commons

Wikizdroje

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dagón
• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Dagón
• LOVECRAFT, Howard P. [1923]. Dagon and Other Macabre Tales. 9th corrected printing. vyd. Sauk City, WI : Arkham House, 1986. ISBN 0-87054-039-4. Kapitola Dagon.
• LOVECRAFT, Howard Phillips. Hrobka. Praha : nakladatelství Plus, 2010. ISBN 978-80-259-0051-2. Kapitola Dagon, s. 21-28. (česky)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dagon (short story) na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy

• "H. P. Lovecraft's 'Dagon'", The H. P. Lovecraft Archive; história vydaní.
• "Dagon" v Marvel Database Project Archivované 2008-09-06 na Wayback Machine, komiksová adaptácia od Marvel-u