Dietylamid kyseliny lysergovej
Dietylamid kyseliny lysergovej (skrátene LSD; z nem. Lysergsäure-diethylamid; slangové názvy: micro dots, dots, trip, twenty five, papier, známka, kyselina, acid, papierik, kámen, halušky), presnejšie dietylamid kyseliny D-lysergovej je polosyntetický alkaloid a halucinogén radiaci sa pod sérotonergické psychedeliká.
Dietylamid kyseliny lysergovej | |
Všeobecné vlastnosti | |
Sumárny vzorec | C20H25N3O |
Synonymá | LSD |
Fyzikálne vlastnosti | |
Molárna hmotnosť | 323.43 g/mol |
Teplota topenia | 80 - 85 °C |
Ďalšie informácie | |
Číslo CAS | 50-37-3 |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
História
upraviťSyntetizoval ho v roku 1938 švajčiarsky chemik Albert Hofmann vo firme Sandoz Laboratories v Bazileji (Švajčiarsko) ako súčasť veľkého výskumného programu na hľadanie medicínsky užitočných derivátov ergotových alkaloidov.
Využitie
upraviťV 50. rokoch 20. storočia sa začal masívny výskum účinkov LSD na ľudský organizmus. Priekopnícke práce v oblasti jej využitia publikoval anglický psychiater Humphry Osmond. Skúmal jej vplyv na schizofrenických pacientov a úspešne experimentoval s jej použitím pri liečbe alkoholizmu. V 60. rokoch sa začala užívať masovejšie ako podpora tvorivosti a na rozšírenie vedomia v mnohých pracovných odvetviach, hlavne umeleckých. LSD sa postupne stávalo drogou Hippies.
Užívanie
upraviťLSD sa užíva vo veľmi malých dávkach (20 – 200 mikrogramov), najčastejšie na tabletkách, na kockách cukru, vo forme drobných, pestrofarebných tabliet (micros) alebo sa kvapká na pijavé papieriky či kúsky vaty. Dávky 40 – 70 mikrogramov vyvolávajú poruchy vnímania. Intoxikácia sa prejavuje najskôr ľahkými závratmi, potom ospalosťou. Pri pravidelnom užívaní LSD sa zvyšuje tolerancia, ktorá pri abstinencii rýchlo klesá. Abstinenčné príznaky nie sú známe a LSD sa považuje za nenávykové.[1] Dlhodobé užívanie LSD spôsobuje apatiu, stratu záujmov o iné činnosti, neschopnosť plánovať budúcnosť, odmietanie spoločenských noriem, existuje tiež závažné riziko vzniku psychózy.[2]
Účinky
upraviťMechanizmus
upraviťÚčinky LSD sú sprostredkované pôsobením na väčšinu typov serotonínových receptorov, okrem 5-HT3 a 5-HT4. Ide predovšetkým o receptory 5-HT2A and 5-HT2C, spolu s dopamínovým receptorom D2.[3]
Fyzické účinky
upraviťFyzické účinky LSD sú oproti psychickým v podstate zanedbateľné. Dochádza však ku zvýšeniu krvného tlaku, srdcovej frekvencie, môže prísť k zvýšeniu telesnej teploty, prípadne k poteniu a suchu v ústach.[4]
Psychické účinky
upraviťLSD začína účinkovať 20 až 30 minút po použití. Účinok vrcholí približne po troch až štyroch hodinách od požitia a môže trvať až 12 hodín. Prejavuje sa vizuálnymi pseudohalucináciami a ilúziami, zmenami vnímania reality, priestoru a času. Môže sa vyskytnúť aj synestézia, tzn. prelínanie zmyslov.
Referencie
upraviť- ↑ Lüscher C, Ungless MA. The Mechanistic Classification of Addictive Drugs. PLoS Med., November 2006, s. e437. ["http://www.plosmedicine.org/article/info:doi/10.1371/journal.pmed.0030437" Dostupné online]. ISSN 1549-1277. DOI: 10.1371/journal.pmed.0030437. PMID 17105338. [nefunkčný odkaz] (po anglicky)
- ↑ Neuroveda o užívaní psychoaktívnyych látok a závislosti [online]. Svetová zdravotnícka organizácia, 2004, [cit. 2016-05-26]. Dostupné online. Archivované 2016-06-11 z originálu.
- ↑ NICHOLS, David E. Hallucinogens. Pharmacology & Therapeutics, 2004-02, roč. 101, čís. 2, s. 131–181. Dostupné online [cit. 2018-05-26]. ISSN 0163-7258. DOI: 10.1016/j.pharmthera.2003.11.002.
- ↑ C., Bigelow, Barbara. UXL encyclopedia of drugs & addictive substances. Detroit, Mich. : Thomson Gale, 2006. Dostupné online. ISBN 1414406193.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dietylamid kyseliny lysergovej