Draslík

Draslík; (kalium)
	draslík → vápnik
	Periodická tabuľka
	4. perióda, 1. skupina, blok s
	alkalické kovy, kovy
Vzhľad
	striebornosivý kov, na vzduchu rýchlo oxiduje
	; Emisné spektrum
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	39,0983 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Ar] 4s1
Atómový polomer	227 pm
Kovalentný polomer	203 pm
Kovový polomer	235 pm
Van der Waalsov pol.	275 pm
Iónový polomer; pre: K+	133 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	0,82 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 418,8 kJ.mol−1; 2: 3 052 kJ.mol−1; 3: 4 420 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	I
Št. potenciál; (K+/K)	−2,925 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	0,89 kg·dm−3
Hustota kvapaliny; (pri 336,53 K)	0,828 kg·dm−3
Teplota topenia	336,53 K (63,38 °C)
Teplota varu	1 032 K (758,85 °C)
Sk. teplo topenia	2,33 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	76,9 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	29,6 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava	kubická, priestorovo centrovaná
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	72 nΩ·m
Tep. rozťažnosť	83,3 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	2 000 m·s−1
Youngov modul	3,53 GPa
Pružnosť v šmyku	1,3 GPa
Objemová pružnosť	3,1 GPa
Tvrdosť (Mohs)	0,4
Tvrdosť (Brinell)	0,363 MPa
Reg. číslo CAS	7440-09-07
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému draslík.
	Chemický portál

Draslík (lat. kalium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku K a protónové číslo 19. Draslík patrí medzi alkalické kovy, je významne zastúpený v zemskej kôre, morskej vode i živých organizmoch. Je to mäkký, ľahký a striebrolesklý kov, ktorý veľmi prudko (až explozívne) reaguje s vodou a veľmi rýchlo oxiduje pri kontakte s kyslíkom. V prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reakcia draslíka s vodou je natoľko exotermická, že unikajúci vodík reakčným teplom samovoľne explozívne vzplanie.

Elementárny kovový draslík možno dlhodobo uchovávať iba tak, že zabránime jeho styku so vzduchom alebo vodnými parami. Zvyčajne sa preto prekrýva vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej alebo nafta, s ktorými nereaguje. Soli draslíka farbia plameň intenzívne do fialova. Objavil ho (rovnako ako sodík) v roku 1807 sir Humphry Davy.

Výskyt v prírode

Vďaka svojej vysokej reaktivite sa v prírode draslík vyskytuje len vo forme zlúčenín. Vo všetkých svojich zlúčeninách sa vyskytuje v mocenstve K⁺.

Draslík je bohato zastúpený na Zemi i vo vesmíre. Predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 2,0 – 2,4 % draslíka. Priemerný obsah v morskej vode činí približne 380 mg/l K. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt jedného atómu draslíka na približne 10 miliónov atómov vodíka. Okrem významného podielu draslíka v morskej soli sa nachádza aj takmer vo všetkých podzemných minerálnych vodách.

Z minerálov draslíka obsiahnutých v zemskej kôre je najznámejší sylvín, chemicky chlorid draselný, KCl. Významný je tiež dusičnan draselný KNO₃, nazývaný aj liadok draselný.

Draslík spolu so sodíkom patrí medzi biogénne prvky a pomer ich koncentrácií v bunkových tekutinách je významným faktorom pre zdravý vývoj organizmu. Zvyčajne sa zdôrazňuje významná úloha draslíka, naopak vysoká konzumácia sodných solí sa považuje za zdravie ohrozujúcu.

Elementárny draslík sa priemyselne vyrába elektrolýzou roztaveného chloridu alebo hydroxidu draselného. Materiálom katódy je bežne železo, anóda je grafitová .Ďalším produktom elektrolýzy je plynný chlór, ktorý sa zvyčajne ihneď ďalej použije na chemickú syntézu.

Vzhľadom na svoju mimoriadnu nestálosť a reaktivitu sa čistý kovový draslík prakticky využíva iba minimálne. Vo výnimočných prípadoch sa používa pri redukčných reakciách v organickej syntéze alebo analytickej chémii.

Zlúčeniny a ich využitie

V chemických zlúčeninách sa draslík vyskytuje iba ako kladne jednomocný K⁺. Medzi zlúčeniny zásadného významu patria tieto chemické látky:

Reakciou draslíka s kyslíkom vzniká silné oxidačné činidlo - superoxid draselný KO₂:

K + O₂ → KO₂

Reakcia draslíka s vodou vedie k vzniku mimoriadne silne zásaditej zlúčeniny – hydroxidu draselného (KOH). Je to bezfarebná hygroskopická silne leptavá látka, ktorá rozpúšťa i sklo a porcelán. Je veľmi dobre rozpustný vo vode, pri jeho rozpustení sa uvoľňuje značné množstvo tepla a vzniknutý roztok sa zahrieva. Využíva sa napr. pri výrobe mydla, liečiv, ale uplatňuje sa samozrejme i v laboratóriách.
Uhličitan draselný (K₂CO₃), starším názvom potaš, sa používa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle.
Dusičnan draselný (KNO₃, draselný liadok) je veľmi účinným draselným hnojivom a zároveň nachádza využitie v pyrotechnike ako silné oxidačné činidlo.

Použitie a význam

Technicky je zatiaľ takmer bezvýznamný. Používa sa len do fotoelektrických článkov a jeho zliatina so sodíkom, ktorá je tekutá sa uplatňuje pri syntéze organických zlúčenín napr. gumy. Draslík je tiež dôležitým biogénnym prvkom pri raste rastlín, najmä pri tvorbe listovej zelene. Je prvkom, ktorý má podstatný vplyv na úrodnosť pôdy. Rastom rastlín sa pôda ochudobňuje o draslík a hrozí "draslíkový hlad rastlín", ktorý znižuje výnosy. Preto je dôležité dodávať pôde draslík vo forme draselných hnojív. V živých organizmoch sa draslík hromadí v srdcovom svale a je dobrým močopudným činiteľom. Prírodný draslík obsahuje 0,0119% rádiodraslíka. Takže draslík sa javí ako prírodný rádioaktívny žiarič beta. Tento prírodný rádioizotop s polčasom premeny 1,3.109 rokov je najvýznamnejšou zložkou biosféry a litosféry, pretože je hlavným nositeľom rádioaktivity vôd morí a oceánov, ktorý svojim rozpadom dodáva pôde teplo. Jeho prítomnosťou sa tiež vysvetľuje rádioaktivita ľudského tela. Prírodné beta žiarenie draslíka využívajú baníci pri vyhľadávaní ložísk draselných solí a živcových surovín pre keramický priemysel. Trubicami beta, ktoré zachytávajú beta žiarenie draslíka sa stanovuje obsah draslíka v živcových surovinách a triedia sa živce podľa obsahu oxidu draselného na rôzne technické použitie. Táto metóda je veľmi rýchla a triedenie je automatizované.