Druhá libanonská vojna

	Tento článok je súčasťou série; Arabsko-izraelský konflikt
	Prvá arabsko-izraelská vojna; Suezská kríza; Šesťdňová vojna; Opotrebovávacia vojna; Jomkipurská vojna Intifáda: prvá \| druhá; Libanonská vojna (1982); Druhá libanonská vojna (2006); Útok Hamasu na Izrael (2023)

Druhá libanonská vojna (v Izraeli) alebo Júlová vojna (v Libanone) je označenie pre ozbrojený konflikt medzi izraelskou armádou a libanonským hnutím Hizballáh. Začal sa 12. júla 2006 a skončil predčasne prímerím 14. augusta 2006.

Počas vojny uvalil Izrael na libanonské prístavy námornú blokádu a letecky útočil na ciele v celom Libanone. Hizballáh naproti tomu ostreľoval sever Izraela raketami typu Kaťuša. V neskoršom štádiu bojov došlo aj k ozbrojeným potýčkam medzi izraelskými vojakmi a bojovníkmi Hizballáhu v južnom Libanone.

Libanonská vláda neschvaľovala útoky Hizballáhu na Izrael a obmedzila sa na protesty proti izraelským útokom. Požadovala rozmiestnenie medzinárodných mierových jednotiek, ktoré by ukončili konflikt. Libanonská armáda sa do bojov nezapojila.

Po schválení Rezolúcie OSN č. 1701 11. augusta 2006 obe strany súhlasili s prímerím, ktoré vstúpilo do platnosti 14. augusta o 7:00 SELČ. Námorná blokáda bola ukončená 8. septembra 2006. Od 1. októbra už v Libanone nie sú takmer žiadne izraelské jednotky (výnimku tvorí hraničná oblasť Ghadžar). V krajine boli rozmiestnené medzinárodné kontingenty UNIFIL (United Nations Interim Force in Lebanon).

Počas 34 dní trvajúceho konfliktu zahynulo asi 1500 ľudí, veľkú časť obetí tvorili libanonskí civilisti.

Dôvod vojny

Hizballáh chcel zrejme podporiť Palestínčanov, ktorí 25. júna v reakcii na zatknutie dvoch aktivistov Hamasu deň predtým uniesli v pásme Gazy izraelského vojaka Gilada Šalita a zabili dvoch ďalších vojakov. To z izraelskej strany vyprovokovalo operáciu Letný dážď a po necelom roku aj obnovenie izraelskej vojenskej prítomnosti v Gaze, ktoré trvalo do novembra 2006.

Prepuknutie vojny

Konflikt sa začal 12 . júla 2006 o deviatej hodine ráno. Hizballáh vystrelil Kaťuše a mínomety na izraelské vojenské pozície a dediny Zar'it a Šlomi v hraničnej oblasti, aby odlákal pozornosť od inej jednotky Hizballáhu, ktorá v tom istom čase prekročila hranicu, uniesla dvoch izraelských vojakov (Ehuda Goldwassera a Eldada Regeva) a troch ďalších zabila.

Záchranný tím sa vydal po stopách teroristov, ale izraelský tank Merkava našiel na mínu a vybuchol. Zahynuli ďalší 4 vojaci. Na ďalší deň Ehud Olmert označil čin Hizballáhu za akt vojny a odmietol prepustiť zadržiavaných členov Hizballáhu.

Priebeh vojny

Nasledujúci mesiac sa Izraelčania a Libanonci stretávali na pohraničných zrážkach až do ukončenia vojny rezolúciou BR OSN.

Straty vo vojne

Hizballáh stratil údajne 500 - 700 bojovníkov, Izrael zaznamenal 119 mŕtvych vojakov. O život prišlo aj 1 191 libanonských civilov a 44 izraelských.