Enola Gay
Enola Gay je prezývka amerického bombardéra Boeing B-29 Superfortress (model B-29-45-MO, výrobné číslo 44-86292, trupové číslo 82[1]) v špeciálnej úprave Silverplate, pomenovaného po Enole Gay Tibbetsovej, matke pilota a veliteľa lietadla, plukovníka Paula W. Tibbetsa. Lietadlo vyrobili v továrni firmy Glenn L. Martin Company na vojenskom letisku Offutt Field v Bellevue v Nebraske.[2][3][4] Ešte na montážnej linke si ho 9. mája 1945 osobne vybral plukovník Tibbets, veliteľ 509. zmiešanej skupiny. Dňa 18. mája bolo odovzdané Armádnym vzdušným silám Spojených štátov a pridelené 393. bombardovacej letke 509. zmiešanej skupiny. Bombardér prevzala posádka, ktorej velil kapitán Robert A. Lewis, a 14. júna s ním odletela z Omahy na základňu 509. skupiny, ktorou bolo armádne vojenské letisko Wendover v Utahu.[5] Dňa 6. augusta 1945, počas záverečnej fázy druhej svetovej vojny, sa bombardér Enola Gay stal prvým lietadlom, ktoré zhodilo atómovú bombu v boji. Bomba s krycím názvom „Little Boy“ bola zvrhnutá na mesto Hirošima v Japonsku a zničila približne tri štvrtiny mesta. Enola Gay letela aj 9. augusta na druhý jadrový útok na Japonsko v úlohe prieskumného lietadla pre primárny cieľ Kokura. Mraky a dym nad primárnym cieľom však spôsobili, že namiesto neho bol bombardovaný sekundárny cieľ, mesto Nagasaki.
Po vojne sa bombardér vrátil do Spojených štátov, kde lietal z armádneho vojenského letiska Roswell v Novom Mexiku. V máji 1946 priletel na ostrov Kwajalein k jadrovým testom v Tichomorí v rámci operácie Crossroads, ale na skúšobné zhodenie bomby na atol Bikini ho nakoniec nevybrali. Neskôr v tom istom roku ho previezli do Smithsonian Institution a mnoho rokov strávil na leteckých základniach, kde bol vystavený poveternostným vplyvom a lovcom suvenírov, než ho v roku 1961 rozobrali a uskladnili v Smithsonovom zariadení v Suitlande v štáte Maryland.
V 80. rokoch 20. storočia sa skupiny veteránov zapojili do výzvy, aby Smithsonian lietadlo vystavil, čo viedlo k ostrej diskusii o vystavovaní bombardéra bez náležitého historického kontextu. Kokpit a predná časť lietadla boli v roku 1995 pri príležitosti 50. výročia bombardovania Hirošimy a Nagasaki vystavené v National Air and Space Museum v parku National Mall blízko centra Washingtonu, D. C. a vyvolali kontroverziu. Od roku 2003 je celý zreštaurovaný B-29 Enola Gay vystavený v Steven F. Udvar-Hazy Center, ktoré je pobočkou National Air and Space Museum. Posledný preživší člen posádky z náletu na Hirošimu, Theodore Van Kirk, zomrel 28. júla 2014 vo veku 93 rokov.
Posádky
upraviťBombardovanie Hirošimy
upraviťPosádku lietadla Enola Gay tvorilo pri nálete na Hirošimu 6. augusta 1945 12 mužov.[6][7] Posádku tvorili:[8]
- Col. Paul W. Tibbets, Jr. – pilot a veliteľ lietadla
- Cpt. Robert A. Lewis – kopilot; regulárny veliteľ lietadla*
- Maj. Thomas Ferebee – bombometčík
- Cpt. Theodore „Dutch“ Van Kirk – navigátor
- Cpt. William S. „Deak“ Parsons – námorný expert na výbušniny a veliteľ misie
- 1st Lt. Jacob Beser – obsluha rušičky radaru (bol tiež jediným mužom, ktorý letel na oboch atómových bombardovacích lietadlách)
- 2nd Lt. Morris R. Jeppson – kontrolór elektronických obvodov bomby
- S/Sgt. Robert „Bob“ Caron – zadný strelec*
- S/Sgt. Wyatt E. Duzenbury – letový inžinier*
- Sgt. Joe S. Stiborik – obsluha radaru*
- Sgt. Robert H. Shumard – pomocník letového inžiniera*
- Pfc. Richard H. Nelson – obsluha rádia VHF*
Hviezdičky označujú regulárnych členov posádky lietadla Enola Gay.
O veliteľovi misie Parsonsovi sa hovorilo: „Nikto nie je viac zodpovedný za to, aby sa táto bomba dostala z laboratória do podoby použiteľnej pre bojové operácie, ako kapitán Parsons, vďaka svojej genialite v oblasti munície.“
Bombardovanie Nagasaki
upraviťK náletu na Nagasaki 9. augusta 1945 letela Enola Gay s posádkou B-10, ktorá bola zvyčajne pridelená lietadlu Up An’ Atom:
- Cpt. George W. Marquardt – veliteľ lietadla
- 2nd Lt. James M. Anderson – kopilot
- 2nd Lt. Russell Gackenbach – navigátor
- Cpt. James W. Strudwick – bombometčík
- T/Sgt. James R. Corliss – letový inžinier
- Sgt. Warren L. Coble – obsluha rádia
- Sgt. Joseph M. DiJulio – obsluha radaru
- Sgt. Melvin H. Bierman – zadný strelec
- Sgt. Anthony D. Capua, Jr. – pomocník letového inžiniera/strelec
Zdroj: Campbell, 2005, s. 134, 191 – 192.
Enola Gay v Steven F. Udvar-Hazy Center
upraviť
Referencie
upraviť- ↑ Mann 2004, s. 100.
- ↑ Campbell 2005, s. 14 – 15.
- ↑ March, Peter R. „Enola Gay Restored“. Aircraft Illustrated, október 2003.
- ↑ EXPLORER, Aviation. BOEING B-29 ENOLA GAY SUPERFORTRESS BOMBER AIRCRAFT HISTORY, FACTS AND PICTURES (THE AIRCRAFT THAT DROPPED THE FIRST NUKE ON JAPAN) [online]. aviationexplorer.com, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online. Archivované 2021-04-22 z originálu.
- ↑ Campbell 2005, s. 191 – 192.
- ↑ Photo - 509th - Enola Gay Crew - Air & Ground [online]. mphpa.org, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online. Archivované 2011-03-22 z originálu.
- ↑ Atom Bomber Crew From Eight States [online]. newspapers.com, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online. Archivované 2017-09-24 z originálu.
- ↑ Campbell, 2005, s. 30.
Literatúra
upraviť- CAMPBELL, Richard H. The Silverplate Bombers (A History and Registry of the Enola Gay and Other B-29s Configured to Carry Atomic Bombs). Jefferson, Severná Karolína : McFarland, Incorporated, 2005. 235 s. ISBN 978-0-7864-2139-8.
- MANN, Robert A. The B-29 Superfortress (A Comprehensive Registry of the Planes and Their Missions). Jefferson, Severná Karolína : McFarland, 2004. 276 s. ISBN 978-0-7864-1787-2.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Enola Gay
