Eufrosyné (Charitka)

Eufrosyné alebo Eufrosyna (starogr. Εὐφροσύνη – Eufrosyné) je v gréckej mytológii dcéra najvyššieho boha Dia a oceanidy Eurynomé (avšak podľa inej verzie boha slnka Hélia a najády Aigly.

Bola jednou z Charitiek, bohýň pôvabu a krásy.

Najznámejšie boli tri:

Aglaia bola najmladšia, nazývaná "Skvejúca sa" alebo "Žiariaca krásou". Niektoré zdroje uvádzajú, že bola

Asklépiovou dcérou a neskôr manželkou Hefaista.

Eufrosyné – "Potešujúca srdce", bola bohyňou radosti, stelesnením pôvabu a krásy.
Thaleia – "Kvetonosná", bola bohyňou hostín a slávností, v tej súvislosti označovaná ako "bohatá" alebo "hojná, výdatná"

Menej známe boli ďalšie ich sestry Charis, Pasithea, Kléta, Faenna, Thalló, Auxó a Hégemoné.

Charitky boli pôvabné a milé, láskavé k ľuďom i k bohom, ľuďom poskytovali mnohé dobrodenia. Takmer vždy boli v spoločnosti iných bohov, ochraňovali priebeh slávností a hostín. Obzvlášť však dbali o krásu umenia. Boli ctené ako ostatné bohyne, mali aj svoje chrámy, boli zobrazované ako pôvabné a tancujúce dievčatá, s touto krásnou symbolikou:

Vždy v trojici – sú tri druhy dobrodenia (dať, prijať, vrátiť)
Držia sa vždy za ruky – dobrodenia ako reťaz prechádzajú z ruky do ruky
Vyjadrujú radosť – tou sa teší ten, kto dáva aj ten, kto prijíma
Sú mladé – spomienka na dobrodenie nesmie zostarnúť
Majú priesvitné rúcha – dobrodenie sa nebojí pohľadu

Odraz v umení

Podoba Charitek sa zachovala na veľkom počte umeleckých diel – sochách, reliéfoch, vázových maľbách:

Súsošie Tri Grácie je rímska kópia z 3. až 2. stor. pred Kr., je vo Vatikánskom múzeu.
Najznámejšie staroveké súsošie Charitiek stálo pri vchode do Aténskej Akropoly, podľa Pausania vraj bolo dielom filozofa Sokrata, ktorý bol pôvodne povolaním sochár, toto dielo sa však nezachovalo.

Zdroje

ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eufrosyné na českej Wikipédii.