Führer

Führer (v doslovnom preklade z nemčiny „vodca“), bol v dobách vlády nacistickej strany NSDAP v Nemecku titul pre Adolfa Hitlera, ktorý v podstate vládol ako diktátor. Der Führer bol označenie Hitlera, bez toho aby bolo potrebné uviesť jeho meno. Podobne sa vtedy v Nemecku zaužívali Führerpartei (vedúca úloha strany NSDAP) a Führerkult (kult osobnosti Hitlera).

Nacistické tituly

Hitler ako vodca štátu a strany

Führer bol titul, ktorý si kancelár Hitler udelil zákonom po smrti posledného ríšskeho prezidenta Weimarskej republiky Paula von Hindenburga 2. augusta 1934. Nová pozícia s plným názvom Führer und Reichskanzler (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a formálne urobila Hitlera nemeckou hlavou štátu a aj najvyšším predstaviteľom vlády.

Nacistické Nemecko zaviedlo tzv. Führerprinzip (vodcovský princíp) a Hitler bol všeobecne nazývaný ako der Führer („Vodca“). Jeden z najčastejšie opakovaných nacistických sloganov znel Ein Volk, ein Reich, ein Führer - 'jeden ľud, jedna ríša, jeden vodca'.

Vo vojenských záležitostiach užíval Hitler titul Führer und Oberster Befehlshaber der Wehrmacht ('Vodca a najvyšší veliteľ Wehrmachtu') až do mája 1942, kedy bol tento prídavok výnosom Hitlera zrušený. V zahraničných záležitostiach užíval titul Führer und Reichskanzler (Vodca a ríšsky kancelár) do 28. júla 1942, kedy bol titul zmenený na Führer des Großdeutschen Reichs (Vodca Veľkonemeckej ríše).

(Polo) vojenské použitie slova Führer

Führer bol v Nemecku užívaný ako vojenský titul prinajmenšom do 18. storočia. Kontext použitia slova na označenie Adolfa Hitlera ako najvyššieho vládcu Nemecka sa javí ironickým v porovnaní s tým, že v rámci vojenskej podjednotky nemeckej armády sa termín "Führer" vzťahoval na veliteľa postrádajúceho kvalifikáciu pre trvalé velenie. Napríklad veliaci dôstojník roty bol nazývaný Kompaniechef, ak však nemal dostatočnú hodnosť alebo skúsenosti alebo mu bolo velenie zverené iba dočasne, bol oficiálne titulovaný ako Kompanieführer.

Operačné príkazy rôznych stupňov vojenského velenia sa zvyčajne sprevádzali titulom odvodených od názvu jednotky nasledované titulom Führer s prihliadnutím na taktické zásady nemeckej armády používané v rôznych druhoch misií.

Výraz Führer bol používaný aj na nižších úrovniach hierarchie nezávisle na skúsenosti alebo hodnosti; napríklad Gruppenführer bol veliteľom pechotnej čaty (9 alebo 10 mužov). Okrem obvyklého významu bol Gruppenführer tiež oficiálnou generálskou hodnosťou vo Waffen-SS (SS-Gruppenführer), ktorá bola treťou najvyššou hodnosťou a dnes zodpovedá hodnosti Generálmajor.

Slovo Truppenführer sa všeobecne užívalo na označenie akéhokoľvek veliteľa alebo vodcu jednotky alebo jednotiek a mohlo sa týkať dôstojníkov mnohých rôznych úrovní velenia.

Za nacistov sa titul Führer užíval tiež v polovojenských tituloch. Takmer všetky nacistické polovojenskej organizácie, hlavne SS a SA mali polovojenské hodnosti postavené na titule Führer.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Führer na českej Wikipédii.