Fermáta (iné názvy: koruna, korunka)[1] je značka v notovom zápise nad (výnimočne pod) notou alebo pomlčkou, ktorá predpisuje, že zahraná nota alebo pomlčka má trvať dlhšie, než je jej normálne trvanie podľa zápisu.

Značka fermáty
Použitie fermáty v Beethovenovom 3. klavírnom koncerte c mol Prehrať Play

Toto predĺženie fermátou nie je presne určené, ale malo by byť primerané charakteru skladby (piesne), tempu, nálade; prípadne závisí od vkusu interpreta. Spravidla sa predĺženie noty rovná dvojnásobku jej pôvodnej hodnoty.[2] Skladateľ môže fermátu do istej miery špecifikovať tým, že ku nej pripojí označenie lunga (dlhá) alebo brevis (krátka).[3]

Referencie

upraviť
  1. Slovenské slovníky
  2. DROPPOVÁ, Antónia. Elementárna hudobná teória [online]. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. Pedagogická fakulta, 1998. Dostupné online.
  3. SUCHOŇ, Eugen; FILIP, Miroslav. Stručná náuka o hudbe. 3. vyd. [s.l.] : Supraphon, 1970. Dostupné online. S. 76.

Iné projekty

upraviť
  NODES