Futurológia

Futurológia je veda o budúcnosti zaoberajúca sa vytváraním scenárov možného budúceho vývoja ekonomiky, spoločnosti a civilizácie. Futurológia kladie dôraz na identifikáciu budúcich možných príležitostí a ohrození.

Veda o budúcnosti

Futurológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom a skúmaním budúcnosti. Vytvára transdisciplinárny priestor, ktorý umožňuje konštruovanie alternatívnych scenárov možného budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie. Umožňuje zároveň prekročenie obmedzení daných špecializáciou jednotlivých vedných odborov a integráciu poznatkov rôznych vedných odborov navzájom, ako i ich rozšírenie o dimenzie filozofie, umenia, kultúry, náboženstva, spirituality, prípadne iných pohľadov týkajúcich sa budúceho vývoja človeka, spoločnosti a civilizácie.

High-tech spoločenských vied

Futurológia disponuje rozsiahlou metodológiou skúmania budúcnosti a možno ju považovať za high-tech spoločenských vied. Boom futurológie je spojený s nástupom civilizačnej transformácie industriálnej spoločnosti na informačnú spoločnosť, a tiež s rastom nestability v ekonomike i spoločnosti i s prehlbovaním sa civilizačnej krízy. Futurológia dnes zahŕňa štúdia budúcnosti, výskum budúcnosti, prognostiku, technologické a sociálne predvídanie, globálne modely, vytváranie alternatívnych scenárov, konštruovanie indikátorov budúceho vývoja.

Vznik futurológie

Futurológia ako veda o budúcnosti vznikla v štyridsiatich rokoch dvadsiatého storočia. Pojem futurológia ako i návrh jej konceptu vytvoril Ossip K. Flechtheim v dvoch článkoch Futurology - A New Science? a Futurology - A Science of Probability, ktoré boli publikované v roku 1943 v amerických časopisoch Forum a Midwest Journal. V týchto článkoch uviedol prvýkrát pojem futuroloógia a načrtol základné charakteristiky futurológie ako vedy o budúcnosti. Obidva články boli v roku 1966 znovu opublikované vo Flechtheimovej knihe History and Futurology . Pojem futurológia vznikol spojením latinského slova futurum, čo znamená budúce, a gréckeho slova logos, čo znamená veda.

Protiváha ideológie

Flechtheim naprojektoval futurológiu ako protiváhu ideológie. Tvrdí, že ideológia je ospravedlňovaním a oslavovaním existujúceho spoločenského poriadku. Futurológia naopak zdôrazňuje tvorivú funkciu radikálneho kriticizmu, zameraného proti status quo. Jej vízia budúceho sveta je vždy otvorená, mnohotvárna a rozporná, plná možností a cieľov.

Predstavitelia futurológie a futurologické koncepty

Medzi najznámejších futurológov patria Alvin Toffler, John Naisbitt, Yoneji Masuda, Ossip K. Flechtheim, Buckminster Fuller, Hazel Hendersonová, Jerome C. Glenn, Theodore Gordon,Olaf Helmer, Herman Kahn, Robert Jungk, Peter Drucker, Daniel Bell, Joseph Coates, Don Beck, Barbara Marx Hubbardová a ďalší, ktorí sú zároveň tvorcami množstva teoretických konceptov budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie, napr. postindustriálnej spoločnosti, informačnej spoločnosti, znalostnej spoločnosti, civilizácie Tretej vlny, Win-Win World, špirálovitej dynamiky, synergetiky, megatrendov, megavýziev, holistických prístupov, integrálnych prístupov atď.

Futurologické konferencie

Prvá medzinárodná konferencia o výskume budúcnosti bola usporiadaná v roku 1967 v nórskom Oslo. Oficiálny názov konferencie bol First International Future Research Conference - The Future of Mankind: Peace and Development 1970-2000. Konferenciu usporiadali viedenský Institute fur Zukuntsfragen, nórsky Internationale Peace Research Institute a londýnska skupina Mankind 2000.

Druhá medzinárodná konferencia o výskume budúcnosti - Second International Future Research Conference bola usporiadaná londýnskou skupinou Mankind 2000 v japonskom Kjóte v roku 1970.

Základné postuláty futurológie

Pri vytváraní konceptu futurológie Flechtheim vychádzal z nasledovných postulátov:

Svet je dynamický, mení sa vo svojich základných štruktúrach a produkuje nové.
Určité základné štruktúry zmien možno aspoň čiastočne poznať.
Smer a tempo zmien môže byť niekde v hrubých rysoch predvídané.
Taktiež rozporné prognózy a projekcie majú svoju cenu - môžu prispieť k objasneniu problémov a kríz a môžu byť aj čiastočne správne (špecifikácie týkajúce sa času, priestoru, skupiny atď. alebo stup a pravdepodobnosti).
V tomto rámci spočíva sloboda voľby a možnosť realizácie.
Poznaním nutného, možného a žiadúceho sa utvára budúcnosť.

Disciplíny futurológie

Za futurológiu ako vedu o budúcnosti môžeme považovať všetky oblasti vedy zaoberajúce sa šúdiom, výskumom a spodobovaním budúcnosti. V súčasnosti je najrožširenejšie označenie pre futurológiu ako vedu o budúcnosti používané Futures Studies čiže štúdie budúcnosti. Týmto je umožnené na výskume budúcnosti participovať aj ľuďom, ktorí by prípadne mali k zaradeniu medzi futurológiu výhrady.

Môžeme tiež právom hovoriť o rastúcej diverzite vied o budúcnosti, nakoľko existuje mnoho označení a názvov pre vedy skúmajúce budúcnosť. Často je odlišnosť daná civilizačnými, spoločenskými alebo kultúrnymi jedinečnosťami a táto skutočnosť je plne v súlade s trendmi vytvárajúcej sa civilizácie Tretej vlny prejavujúcimi sa práve v diverzifikácií rôznych oblastí života spoločnosti. Medzi označeniami vied o budúcnosti nájdeme pojmy ako futurology, future studies, future research, forecasting, foresighting, futuring, visioning, prognosis, prognostica, prospective, prevision, prediction, projection, anticipation, futuribles, future thinking, speculations about future a mnohé ďalšie.

Futures Studies

Futures Studies - štúdie budúcnosti - pokrýva celú škálu vied o budúcnosti, v súčasnej dobe najrozšírenejšie - World Future Society, World Futures Studies Federation, The Millennium Project of AC/UNU, Futures

Future Research

Future Research - výskum budúcnosti - pokrýva vedecké a výskumné aktivity spojené s budúcnosťou - The Millennium Project of AC/UNU

Futurology

Futurology - futurológia - pokrýva celú škálu vied o budúcnosti - Ossip K. Flechtheim

Forecasting

Forecasting - predvídanie - technokratický orientovaná vetva futures studies, používa najmä modelovanie - Erich Jantsch

Prognosis

Prognosis - prognózy - prognózovanie sa používalo najmä v období komunizmu - Fred Polak, Nemecko, stredná a východná Európa

Prospective

Prospective - prospektíva - francúzska vetva futures studies - Gaston Berger, Michel Godet

Prevision

Prevision - prevízia - francúzska vetva futures studies - Bertrand de Jouvenel

Prediction

Prediction - predikcia - technokraticky orientovaná vetva futures studies - Erich Jantsch

Projection

Projection - projekcie - projektovanie trendov najmä v ekonomike a v demografii - všeobecne rozšírené

Anticipation

Anticipation - anticipácia - predvídanie budúceho vývoja - Hasan Ozbekhan

Futuribles

Futuribles - možné budúcnosti - francúzsky orientovaná vetva futures studies - Bertrand de Jouvenel

Future Thinking

Future thinking - premýšľanie o budúcnosti - úvahy o budúcom vývoji - Herman Kahn

Futures Field

Futures Field – názov pre futurológiu presadzovaný americkým futurológom Royom Amarom

Metódy výskumu budúcnosti

Extrapolácia trendov

Klasická prognostická metóda, používa sa pri dlhodobej stabilite vývoja skúmaných procesov alebo systémov, predpokladá sa ustálený priebeh vývoja, ktorý možno vyjadriť určitou spojitou vývojovou krivkou, doterajší vývoj je možné extrapolovať do budúcnosti podľa časového horizontu

Vytváranie scenárov

Metóda vyvinutá Hermanom Kahnom v RAND Corporation, predstavuje vytváranie alternatívnych charakteristík časových postupností základných prognózovaných procesov, má literárny alebo popisný charakter, je postavená na vytipovaní, výbere a kombinácii určujúcich faktorov budúceho vývoja

Vytváranie vízií

Vytváranie určitých podôb možných budúcnosti, vízie môžu byť alternatívne, predstavujú budúcu podobu prognózovaného systému, javu, procesu, spoločnosti, môžu byť optimistické i katastrofické, vytvárajú sa na globálnej, národnej, regionálnej alebo podnikovej úrovni

Vytváranie stratégií

Vytváranie dlhodobých stratégií vývoja, zahrňuje stanovenie strategických cieľov a ciest potrebných k dosiahnutiu týchto strategických cieľov

Historická analógia

Metóda využívajúca pre prognózovanie vývoja určitých procesov alebo systémov podobný vývoj iných procesov alebo systémov v minulosti

Metóda Delphi

Delphi Method - vytvorená Helmerom, Dalkeyom a Gordonom v RAND Corporation, využíva odborné znalosti a intuíciu odborníkov, ktorí posudzujú a odhadujú budúci vývoj, trendy, príležitosti a ohrozenia, robí sa prostredníctvom dotazníkovej metódy v niekoľkých kolách, využíva počítače a Internet

Strom významnosti

Hľadá najvýhodnejšie cesty k dosiahnutiu vytýčených cieľov

Brainstorming Vznikla v tridsiatich rokoch 20.storočia, je to metóda búrenia mozgov, hľadanie vhodných riešení skupinou účastníkov formou rýchlej diskusie, porady, vytvárania a prezentácie nápadov, myšlienok, riešení

Simulácia a počítačové modelovanie Metóda simulácie, simulačných hier, simulujú sa rozličné varianty vývoja budúcej situácie, využívajú sa moderné technológie, počítače, má interaktívny charakter

Krížovo-impaktová metóda Používa sa na prognózovanie určitých procesov na základe rozboru vzájomných dopadov a interakcií v rámci vybraných prognózovaných oblastí

Teória hier

Využíva princípy teórie hier, ide o modelovanie budúcich možných situácií prostredníctvom simulácie dôsledkov konania jednotlivých hráčov

Prognostické modely a modelovanie

Používa vytváranie určitých modelov skúmanej reality, ktoré túto realitu zastupujú, model redukuje zložitosť reality, využíva limitovaný počet parametrov resp. premenných, umožňuje modelovať alternatívny vývoj

Environmentálny scanning

Sledovanie vybraných parametrov vývoja vzťahujúcich sa k zmenám prostredia s možným vplyvom na budúcnosť

Intuitívne metódy

Založené na intuícií a expertných odhadoch vybraných expertov zaoberajúcich sa danou oblasťou skúmaného budúceho vývoja

Alternatívne ukazovatele

Vytváranie alternatívnych indikátorov umožňujúcich sledovať a modelovať budúci vývoj v dlhodobých časových horizontoch

Ďalšie metódy

Bibliografia

Knihy

Bell, Wendell: Foundations of Futures Studies. Human Science for a New Era Volume 1: History, Purposes, and Knowledge. Transaction Publishers, New Brunswick, London 1998
Bell, Wendell: Foundations of Futures Studies. Human Science for a New Era Volume 2: Values, Objectivity, and the Good Society. Transaction Publishers, New Brunswick, London 1998
Cornish, Edward: Futuring. The Exploration of the Future. World Future Society, Bethesda 2004
Glenn, Jerome C. (editor): Futures Research Methodology. Version 1.0. The Millennium Project Of American Council for the United Nations University, Washington, D.C. 1999
Flechtheim, Karl Ossip: History and Futurology. A.Hein. Meisenheim am Glan 1966
Flechtheim, Karl Ossip: Futurologie. Der Kampf um die Zukunft. VerlaG Wissenschafte und Politik, Koln 1971
Fowles, Jib (editor): Handbook of Futures Research. Greenwood Press, Westport, Connecticut, London, England 1978
Coates, Joseph F., Jarrat, Jennifer: What Futurists Believe. World Future Society, Bethesda, Maryland 1989
Lempert, Robert J., Popper, Steven, Bankes, Steven C.: Shaping the Next One Hundred Years. New Methods for Quantitative, Long-Term Policy Analysis. RAND, Santa Monica, CA 2003
ManyWorlds: Grasping the Future. Comparing Scenarios to other Techniques. ManyWorlds, Inc., Houston, Texas
Masini, Eleonora Barbieri: Why Futures Studies ? Great Seal, London 1993
Polak, Fred L.: The Image of the Future. Enlightening the Past, Orienting the Present, Forecasting the Future. 2 volumes. Oceana Publications, New York 1961
Polak, Fred L.: The Image of the Future. An abridged version by Elise Boulding. Elsevier / Jossey – Bass, San Francisco 1973

Publikácie

Amara, Roy: Some Methods of Futures Research. Working Paper WP-23. Institute for the Future. Menlo Park, California 1975
Davies, Simon, Bolland, Ben, Fisk, Kirsty, Purvis, Mike: Strategic Futures Thinking: meta-analysis of published material on Drivers and Trends. DERA, Hampshire 2001
Skumanich, Marina, Silbernagel, Michelle: Foresighting Around the World: A Review of Seven Best-In-Kind Programs. Prepared for Robert Vallario, Office of Energy Research U.S. Department of Energy. Battelle Seattle Research Center, January 1997
Technology Futures, Inc.: Five Views of the FutureTM Strategic Analysis Framework. Technology Futures Inc., Austin, Texas 2000, 2002
Vanston, John H.: Better Forecasts, Better Plans, Better Results. A description of Technology Futures, Inc.´s Five Views of the FutureTM Strategic Analysis Framework. Technology Futures Inc., Austin, Texas 2003

Publikácie v slovenskom jazyku

Klinec, Ivan: Využitie futurologických metód pre politické rozhodovanie. Working Papers 27. Ekonomický ústav SAV, Bratislava, 2010, ISSN 1337-5598 (elektronická verzia), 103 str.

Publikácie v českom jazyku

Potůček, Martin (editor): Manuál prognostických metod. SLON Sociologické nakladatelství, Praha 2006, ISBN 80-86429-55-5
Zeman, Miloš: Futurologický zborník I. Futurologická společnost, Praha 1968
Zeman, Miloš: Futurologický zborník II. Futurologická společnost, Praha 1969

Kapitoly v knihách

Glenn, Jerome C.: Introduction to Futures Research Methodology Series. In: Glenn, Jerome C. (editor): Futures Research Methodology. Version 1.0. The Millennium Project Of American Council for the United Nations University, Washington, D.C. 1999

Články

Amara, Roy C.: The Futures Field: Searching for Definitions and Boundaries. Futurist, February 1981
Amara, Roy C.: The Futures Field: How to Tell Good Work from Bad. Futurist, April 1981
Amara, Roy C.: The Futures Field: Which Direction Now ? Futurist, June 1981
Bishop, Peter C.: An Itroduction to Visioning: Part I. Actuarial Futures. June 1996
Bishop, Peter C.: An Itroduction to Visioning: Part II. Actuarial Futures. January 1998
Bishop, Peter: Thinking Like a Futurist. 15 Questions to Stretch Your Mind. The Futurist June - July 1998
Flechtheim, Karl Ossip: Futurology - A New Science ? Forum, 1943
Flechtheim, Karl Ossip: Futurology - A Science of Probability. Midwest Journal, 1943
London, Simon: Futurology. Thinking ahead is just the easy part. Financial Times. Tuesday July 15 2003
London, Simon: From Mysticism to Multinational: How Some of the Largest Corporations Began to Think the Unthinkable. Financial Times. Tuesday July 15 2003

Články v českom jazyku

Petrášek, František: Je prognostika zvláštní profesí ? Prognostika č.1 / 1987 Studijní texty a aktuální informace pro potřeby odborné sekce prognostiky MV Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS Praha a pro učastníky jejích akcí. Odborná sekce pro prognostiku Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS, Praha 1987 str. 3-8
Petrášek, František: Zpusob myšlení a prognózování. Prognostika č.3 / 1987 Studijní texty a aktuální informace pro potřeby odborné sekce prognostiky MV Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS Praha a pro učastníky jejích akcí. Odborná sekce pro prognostiku Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS, Praha 1987 str. 24-30
Petrášek, František: Kde jsou základy prognostického umění ? Prognostika č.6 / 1989 Studijní texty a aktuální informace pro potřeby odborné sekce prognostiky MV Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS Praha a pro učastníky jejích akcí. Odborná sekce pro prognostiku Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS, Praha 1989 str. 30-36
Zeman, Miloš: Futurologie v přítomnosti. In: Sociologický časopis č.1 / 1969

Pozri aj

prognostika