Giovanni Battista Tiepolo
Giovanni Battista Tiepolo, tiež Giambattista Tiepolo, (* 5. marec 1696, Benátky – † 27. marec 1770, Madrid) bol taliansky neskorobarokový maliar, významný predstaviteľ benátskej výtvarnej školy, jeden z najväčších maliarov 18. storočia.
| Giovanni Battista Tiepolo | |
 Giovanni Battista Tiepolo, Apoteóza kniežaťa-biskupa Karola Filipa von Greiffenklau, 1750 - 1753, freska, Würzburská rezidencia, Würzburg, detail s autoportrétom | |
| Narodenie | 5. marec 1696 Benátky, Benátska republika |
|---|---|
| Úmrtie | 27. marec 1770 (74 rokov) Madrid, Španielsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Giovanni Battista Tiepolo |
Počas svojho umelecky mimoriadne plodného života obohatil európske výtvarné umenie o stovky alegorických, religióznych a portrétnych diel. Mnohé jeho freskové maľby sú dodnes klenotmi interiérovej výzdoby sakrálnych ale i profánnych stavieb v Taliansku (v Benátkach, Miláne, Udine, Bergame a vo Vicenze), v Španielsku (Kráľovský palác v Madride) a v bavorskom Würzburgu (Würzburská rezidencia).
Mladosť a rané obdobie tvorby
upraviťPochádzal z pomerne zabezpečenej rodiny (otec bol obchodníkom). Už v mladom veku sa uňho prejavilo umelecké nadanie. Jeho prvým majstrom bol Gregorio Lazzarini, maliar historických a mytologických námetov. Tiepolo ako devätnásťročný vytvoril prvé samostatné dielo – olejomaľbu Obetovanie Izáka pre benátsky kostol Santa Maria dell'Ospedaletto. Z roku 1717 pochádza zápis s Tiepolovým menom ako členom maliarskeho cechu.
Jeho rané práce sa spájajú s rodným mestom, čím sa postupne stával známym a vyhľadávaným umelcom. Svedčí o tom množstvo ponúk, ktoré však často pre zaneprázdnenosť nemohol prijať.
V rokoch 1725 – 1730 vytvoril súbor pláten pre benátsky Palazzo Dolfin, dnes však rozptýlených na rôznych miestach.
V roku 1726 prijal zákazku cirkevného bratstva z Udine na výzdobu kaplnky v miestnej katedrále. Súčasne v Udine až do roku 1728 pracoval na freskovej výzdobe Arcibiskupského paláca – diela Pád pyšných anjelov a osem monochrómnych malieb so starozákonnými námetmi.
Benátky a Miláno
upraviť
V roku 1731 vznikol krásny freskový cyklus paláca Archinto v Miláne. Fresky s mytologickou tematikou, napr. Perseus a Andromeda, Junona, Fortuna a Venuša, pokrývajú stropy hlavnej a štyroch ďalších sál paláca. Z toho istého roku pochádza freskový cyklus v milánskom paláci Dugnani.
Ešte počas milánskeho pobytu dostal poverenie na freskovú výzdobu stien kaplnky Colleoniovcov v Bergame, ktorú ešte v roku 1475 vybudoval v renesančnom slohu Giovanni Antonio Amadeo ako mauzóleum rodiny Colleoniovcov. V rokoch 1732 – 1733 tu v dvoch etapách vznikol cyklus malieb s náboženskou (fresky Svätý Marek, Umučenie svätého Bartolomeja, Krst Krista, Sťatie Jána Krstiteľa a ďalšie) a alegorickou tematikou (alegórie Cností).
V roku 1734 gróf Loschi u Tiepola objednal výzdobu hlavného schodiska a hlavnej siene svojej vily vo Vicenze. Tiepolo tu po sebe zanechal freskový cyklus s alegorickými námetmi, ktorých ideovou myšlienkou je triumf dobrých vlastností nad zlými – Čas odhaľujúci Pravdu, Pracovitosť víťazí nad Lenivosťou, Nevinnosť odháňajúca Neresť, Skromnosť zapudzujúca Pýchu, Odvaha venčená Slávou. Tento alegorický súbor, vyplňujúci neveľké priestory, sa vyznačuje vysokou výtvarnou hodnotou, najmä vďaka farebnému prevedeniu, pripomínajúceho javiskové dekorácie.
V roku 1736 bol Tiepolo nútený odmietnuť ponuku švédskeho kráľa Fridricha I. na výzdobu Kráľovského paláca v Štokholme.
V nasledujúcom roku vytvoril tri fresky v milánskej Bazilike Sant'Ambrogio.
V roku 1737 uzavrel Tiepolo zmluvu na výzdobu dominikánskeho kostola Santa Maria dei Gesuati v Benátkach. Práce v tomto kostole trvali od mája 1737 do októbra 1739. Vznikli tu tri veľké fresky Oslava svätého Dominika, Madona odovzdávajúca svätému Dominikovi ruženec a Panna Mária sa zjavuje svätému Dominikovi. Počas prác v tomto kostole vytvoril v benátskom kostole Sant'Alvise triptych na tému Utrpenie Pána – Korunovanie tŕním, Nesenie kríža a Bičovanie.
Už od roku 1739 prebiehali medzi umelcom a vedením benátskej Scuola Grande dei Carmini rokovania o výmaľbe interiérov. Kvôli prácam v Miláne musel túto zákazku načas odložiť; práce dokončil v roku 1743. Vznikol ju majstrovský freskový náboženský a alegorický cyklus v hlavnej sále – Panna Mária Karmelská sa zjavuje blahoslavenému Šimonovi Stockovi, Anjel ukazuje škapuliar dušiam v očistci, Anjel zachraňuje robotníka uctievajúceho Pannu Máriu, Anjel so zvitkami a puttovia nesúci školskú kroniku a ďalšie.
Ďalšou Tiepolovou umeleckou „zastávkou“ bolo neveľké mesto Montecchio Maggiore neďaleko Vicenzy, kde v tunajšej vile Cordellina vytvoril v roku 1743 alegorický freskový súbor v hlavnej sále vily (napr. Triumf Statočnosti a Odvahy). Ešte v tom istom roku dokončil šesť monochrómnych fresiek v kostole San Francesco della Vigna v Benátkach.
V rokoch 1747 – 1750 vytvoril Tiepolo nádherný freskový súbor v Palazzo Labio v Benátkach. Cyklus s tematikou antických dejín a mytológie je priamou oslavou patricijského rodu Labiovcov. Spomedzi malieb na strope hlavnej sály a stien zaujmú fresky Stretnutie Antonia s Kleopatrou a Kleopatrina hostina, ktoré umelec umiestnil do bohatých iluzívnych architektonických rámov.
Pre benátskeho dóžu Pietra Grimaniho vytvoril v rokoch 1748 – 1750 plátno Neptún obdarováva Benátky, oslavnú alegóriu Benátok (dnes v Dóžovom paláci).
Würzburg
upraviť
K jedným z najvýznamnejších umelcových prác patrí fresková výzdoba stien a stropov hlavného schodiska a Cisárskej sály kniežacieho sídla a zámockej kaplnky v bavorskom Würzburgu z rokov 1751 – 1753. V alegorických a apoteóznych maľbách tu mal Tiepolo ako zrelý umelec možnosť naplno prejaviť svoju obrazotvornosť a výrečnosť výtvarného prejavu. Možno povedať, že v tejto kniežacej rezidencii podal Giambattista Tiepolo svoj vrcholný výkon. Naplno sa oddal svojím predstavám stvárňovania apoteóz mocných tohto sveta. Tento ideovo rozsiahly freskový súbor predstavuje jedinečný príklad celistvosti, farebnej nádhery a sily iluzívneho prevedenia.
Počas würzburgského pôsobenia vytvoril fresky Apolón privádza Barbarossovi nevestu Beatrice Bourbonskú, Investitúra biskupa Harolda, Barbarossova svadba (v Cisárskej sále) a Apoteóza kniežaťa-biskupa Karola Filipa von Greiffenklau, Olymp a alegórie štyroch svetadielov – Európy, Afriky, Ameriky a Ázie – na strope hlavného schodiska. Pre zámockú kaplnku namaľoval obrazy Pád pyšných anjelov a Nanebovzatie Panny Márie. Okrem toho z tohto obdobia pochádza niekoľko obrazov, napr.: Klaňanie troch kráľov, pôvodne určený pre benediktínsky kostol v Schwarzachu či obrazy s mytologickým námetom Rinaldo a Armida a Rinaldo opúšťa Armidu (dnes obe diela v mníchovskej Alte Pinakothek).
Návrat do Benátok
upraviťOd roku 1753 kedy sa vrátil do rodných Benátok ho môžeme považovať za zrelého a skúseného umelca s vyhraneným umeleckým prejavom.
Hneď v júni nasledujúceho roku začal s prácami na súbore fresiek pre kostol della Pietà, jedného zo skvostov benátskej neskorobarokovej architektúry. Veľkolepá freska Triumf Viery zdobí strop hlavnej chrámovej lode.
Od roku 1757 pracoval spolu so synom Domenicom na výzdobe vily Valmarana na okraji Vicenzy. Vznikol tu jedinečný freskový cyklus s mytologickými námetmi.
Zo šesťdesiatych rokoch 18. storočia pochádza jedno z vrcholných Tiepolových diel – fresková výmaľba vily Pisani, architektonického skvostu mestečka Stra neďaleko Benátok. Strop hlavnej sály zdobí impozantná freska Apoteóza rodu Pisaniovcov, zasadená do maľovaného architektonického rámu. Fresku vypĺňa množstvo postáv – mužských i ženských satyrov, mytologických a alegorických bytostí no umiestnil tu aj postavy príslušníkov rodu.
Madrid
upraviť
V roku 1762 prijal ponuku španielskeho kráľa Karola III. na stropnú výzdobu sál Kráľovského paláca v Madride. V tomto roku sa vysťahoval do Španielska, ktoré sa stalo jeho domovom až do sklonku života. Pôvodne vyhotovil iba jednu fresku v Trónnej sále, ktorá sa však kráľovskej rodine páčila natoľko, že mu ponúkli výmaľbu ešte dvoch miestností. Spolu so svojimi symni, v ktorých mal kvalitných pomocníkov, tu vytvoril grandiózne dielo znamenajúce akúsi rekapituláciu jeho dovtedajšej umeleckej dráhy. Výzdoba Kráľovského paláca pozostáva z fresiek Sláva Španielska v Trónnej sále, venovanej oslave španielskej kráľovskej dynastie (na freske defilujú alegorické postavy stelesňujúce vlastnosti kráľa Karola III., charakteristické produkty zastupujú niektoré španielske provincie a predstavitelia domorodých kmeňov Ameriku, predstavujú sa tu i historické postavy, napr. Kolumbus), Apoteóza španielskej monarchie na strope miestnosti zvanej Salónik so zobrazenými mytologickými postavami a Apoteóza Aeney, symbolizujúca nehynúcu slávu Aenea, zakladateľa rímskej moci, zahŕňajúcej aj španielsku monarchiu, ktorá sa od počiatku považovala za dedičku rímskej ríše.
Viacerí odborníci považujú fresky v Madride za menej výrazové než würzburgské práce, kde absentuje pre Tiepola tak charakteristická farebnosť a obrazotvornosť. Súčasne to však vysvetľujú pre autora zmenenými životnými podmienkami – vysoký vek, melanchólia a chlad cudzieho prostredia. Napriek tomu sú madridské fresky Tiepolovým dôstojným umeleckým vyvrcholením.
Okrem freskovej výmaľby kráľovského sídla počas madridského pobytu vytvoril i niekoľko religióznych obrazov pre kostol San Pascuale v Aranjueze.
Osobný život
upraviťV novembri 1719 sa oženil s Cecíliou Guardiovou, pochádzajúcou z benátskej maliarskej rodiny (jej traja bratia – Gianantonio, Francesco a Nicola – boli významnými benátskymi umelcami), ktorá pri ňom stála až do jeho smrti. Spolu sa im narodilo desať detí, z ktorých sa sedem dožilo dospelosti. Spomedzi všetkých sú najznámejší jeho dvaja synovia – Giovanni Domenico a Lorenzo Baldissera, ktorí pokračovali v otcových stopách ako maliari.
Giovanni Battista Tiepolo umrel 27. marca 1770 v Madride. Pochovali ho v miestnom kostole San Martino.
Dielo
upraviťGiovanni Battista Tiepolo bol nielen významným predstaviteľom benátskej maliarskej školy, ale predovšetkým znamenitým talianskym freskárom. Jeho dielo, osobité, monumentálne, plné farebnej živosti, vnieslo do výtvarného prejavu prvky iluzionizmu; krajina kombinovaná s iluzívnou architektúrou a otvárajúca sa do oblačného a nekonečného neba je v jedinečnej symbióze prepojená s organickou zložkou, tvorenou množstvom dokonale vyprofilovaných postáv.
Už jeho raná tvorba dokazuje, že bol umelcom mimoriadne vyspelým a predčasne vyzrelým, kvôli čomu sa tešil ochotnému a vrelému porozumeniu v svetských i cirkevných kruhoch.
Úplne výstižne Tiepolovu tvorbu charakterizovala kritika, ktorá sa objavila v roku 1730, považujúc ho za „priekopníka moderného vkusu, obdivujúc jeho bohaté nadanie, nápaditosť a neobvyklosť myšlienok.“
Giovanni Battista Tiepolo patrí k umelcom, ktorí si svoju slávu užívali už počas života. Jeho dielo je mimoriadne rozsiahle; okrem bezpečne datovaných prác sa mu pripisuje množstvo diel vytvorených v spolupráci i inými umelcami.
Prvotní bádatelia a znalci Tiepolovho diela ho považovali za Veroneseho nasledovníka.
Významné miesta s Tiepolovými dielami
upraviťTabuľka udáva významnejšie miesta „maliarových umeleckých zastavení“
Výber z tvorby
upraviťVzhľadom k rozsiahlosti Tiepolovej tvorby (pripisuje sa mu autorstvo viac ako tristo prác) bolo spočiatku obťažné vytvoriť akýsi ucelený súbor obsahujúci zoznam jeho prác. Tiepolovo autorstvo u množstva diel bolo dokázané až časom; na mnohých dielach sa podieľal ako spoluautor. Za veľmi vierohodný sa považuje katalóg maliarových prác vytvorený v roku 1962 znalcom Tiepolovho umenia A. Morassim.
- Kristus uzdravuje ochrnutého, 1720, olej na plátne, Galleria dell'Accademia, Benátky
- Výchova Panny Márie, 1720 – 1722, olej na plátne, Múzeum krásnych umení, Dijon
- Zvestovanie, 1720 – 1722, olej na plátne, Wawelská katedrála, Krakov
- Únos Sabiniek, 1722 – 1723, olej na plátne, Ermitáž, Sankt Peterburg
- Apoteóza svätej Terézie, 1724 – 1725, freska, Kostol Santa Maria di Nazareth, Benátky
- Pokušenie svätého Antona, 1725 – 1726, olej na plátne, Pinacoteca di Brera, Miláno
- Svätý Dominik v sláve, 1725 – 1727, olej na plátne, Galleria dell'Accademia, Benátky
- Abrahámov sen, 1726, freska, Katedrála Santa Maria Maggiore, Udine
- Hanibal pozoruje hlavu Hasdrubala 1725 – 1730, olej na plátne Umeleckohistorické múzeum, Viedeň
- Scipionov triumf, 1725 – 1730, olej na plátne, Palazzo Dolfin, Benátky
- Anjel sa zjavuje Sáre 1726 – 1728, freska, Arcibiskupský palác, Udine
- Abrahám a anjeli 1732, olej na plátne, Scuola di San Rocco, Benátky
- Svätý Jozef s Dieťaťom a štyrmi svätcami, 1734, olej na plátne, Galleria dell'Accademia, Benátky
- Vztýčenie sochy cisárovi, 1734 – 1735, olej na plátne, Galleria degli Uffizi, Florencia
- Madona so svätými Antonom Padovským, Františkom a Ľudovítom, ?, olej na plátne, Puškinovo múzeum, Moskva
- Madona s Dieťaťom s štyrmi svätcami, 1735, olej na plátne, Národná galéria, Londýn
- Nájdenie Mojžiša, 1740, olej na plátne, Škótska národná galéria, Edinburgh
- Amfitrítin triumf, 1740, olej na plátne, Galéria starých majstrov, Drážďany
- Nájdenie svätého Kríža, 1744 – 1745, olej na plátne, Galleria dell'Accademia, Benátky
- Svätá Katarína Sienská, 1745, olej na plátne Umeleckohistorické múzeum, Viedeň
- Telemachos a Mentor, 1750, olej na plátne Rijksmuseum, Amsterdam
- Podobizeň starca, 1755, olej na plátne, Národná galéria, Praha
- Ecce homo, 1760, olej na plátne, Louvre, Paríž
Galéria diel
upraviť-
Panna Mária Karmelská sa zjavuje blahoslavenému Šimonovi Stockovi, 1740 – 1744, freska, Scuola Grande dei Carmini, Benátky -
Jazda slnečného voza, 1740, freska, Palazzo Clerici, Miláno -
Pápež Klement I. vzýva najsvätejšiu Trojicu, 1737 – 1738, olej na plátne, Národná galéria, Londýn -
Eteoklés a Polyneikés, 1725 – 1730, olej na plátne, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň -
Dievča s papagájom, 1758 – 1760, olej na plátne, Ashmolean Museum, Oxford -
Neptún obdarováva Benátky, 1748 – 1750, olej na plátne, Dóžov palác, Benátky -
Martýrium svätej Agáty, 1750, olej na plátne, Berlínske štátne múzeá, Berlín -
Portrét Antonia Riccobona, 1745, olej na plátne, Accademia dei Concordi, Rovigo -
Anjel sa zjavuje Sáre, 1726 – 1728, Arcibiskupský palác, Udine -
Výchova Panny Márie, 1732, olej na plátne, Kostol Santa Maria della Fava, Benátky -
Ukrižovanie, 1745 – 1750, Múzeum umenia, St. Louis -
Kleopatrina hostina, 1743 – 1744, olej na plátne, National Gallery of Victoria, Melbourne -
Apoteóza rodu Pisaniovcov, 1760 – 1762, freska, Villa Pisani, Stra -
Svätý Gaetán, 1730, olej na plátne, Národné múzeum krásnych umení, Rio de Janeiro -
Nepoškvrnené počatie, 1767 – 1768, olej na plátne, Museo del Prado, Madrid -
Apoteóza španielskej monarchie, 1762 – 1766, freska, Kráľovský palác, Madrid
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giovanni Battista Tiepolo
Zdroje
upraviť- G. Piovene, A. Pallucchiniová, Giambattista Tiepolo, Odeon, Praha, 1987
- Giambattista Tiepolo na www.wga.hu