Harry Saltzman
Herschel „Harry“ Saltzman (* 27. október 1915, Sherbrooke, Quebec, Kanada – † 28. september 1994, Paríž, Francúzsko) bol kanadský divadelný a filmový producent. Najznámejší vďaka koprodukcii prvej deviatky filmov zo série o Jamesovi Bondovi s Albertom R. Broccolim.[1] Väčšinu svojho života prežil v Buckinghamshire v Anglicku.
| Harry Saltzman | |
| kanadský producent | |
| Rod. meno | Herschel Saltzman |
|---|---|
| Štát pôsob. |  USA Spojené kráľovstvo |
| Narodenie | 27. október 1915 Sherbrooke, Quebec, Kanada |
| Úmrtie | 28. september 1994 (78 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Národnosť | kanadská |
| Známy vďaka | producent filmov Jamesa Bonda |
| Profesia | producent |
| Aktívne roky | 1956 – 1994 |
| Manželka | Tanya Morris, Jacqueline Colin, Adriana Ghinsberg |
| Deti | 3 |
Životopis
upraviťMladosť
upraviťSaltzman sa narodil v nemocnici v Sherbrooke v Quebecu.[2] Bol synom židovských prisťahovalcov Abrahama Saltzmana a Dory Horsteinovej.[3] Prvých sedem rokov svojho života vyrastal v Saint John v štáte New Brunswick. Jeho otec bol záhradník a emigroval do USA v roku 1905 z Kozienice v Poľsku. V roku 1909 sa Abraham oženil s Dorou. Pár sa presťahoval v roku 1910 do Kanady, kde sa im narodili štyri deti (Minnie, Florence, Harry a Isadore). Rodina sa potom presťahovala do Clevelandu v štáte Ohio, kde sa narodil ich najmladší syn David. Harry utiekol z domu vo veku 15 rokov. Saltzman mal 30 rokov, keď sa dozvedel, kde sa vlastne narodil.
Franšíza Jamesa Bonda
upraviťZačiatkom roku 1961, nadšený čítaním románu Jamesa Bonda Goldfinger, urobil ponuku na získanie filmových práv na túto postavu. Saltzman spoluzakladateľ Danjaq, SA s Albertom R. Broccoli v roku 1962. Bola to holdingová spoločnosť zodpovedná za autorské práva a ochranné známky Jamesa Bonda na obrazovke a materská spoločnosť Eon Productions, ktorú založili aj ako filmovú produkčnú spoločnosť pre bondovky.[4]
Podľa rozhodnutia súdu z roku 1978 sa Saltzman a Broccoli údajne dohodli na rozpustení spoločnosti Danjaq, SA v roku 1972, ale Broccoli neskôr údajne odmietol dohodu dodržať.[5] Saltzman sa neúspešne pokúsil o zrušenie spoločnosti švajčiarskymi súdmi. Na jeseň toho roku bola Saltzmanova finančná situácia zúfalá. V marci 1974 Los Angeles Times informovali, že Saltzman sa pokúšal predať Paramount Pictures svoj 50% podiel na franšíze bondoviek.[6] Kvôli nedostatku peňazí nakoniec po deviatich bondovkách musel Saltzman predať svoje práva na sériu Bond čím sa producentom stal iba Broccoli.
Filmografia
upraviťBondovky
upraviť- 1962: Dr. No
- 1963: Srdečné pozdravy z Ruska
- 1964: Goldfinger
- 1965: Thunderball
- 1967: Žiješ len dvakrát
- 1969: V tajnej službe Jej veličenstva
- 1971: Diamanty sú večné
- 1973: Žiť a nechať zomrieť
- 1974: Muž so zlatou zbraňou
Iné filmy (výber)
upraviťReferencie
upraviť- ↑ LOVE, From Sweden with. In Memoriam of film producer Harry Saltzman (1915-1994) [online]. jamesbond007.se, [cit. 2024-08-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SHEFFY, Pearl. The Man who got the Bond Going. Calgary Herald, January 29, 1966. Dostupné online.
- ↑ The Greatest Ever Jewish Films: Oy Oy Seven!. Jewish Telegraph. Dostupné online [cit. 2017-02-26].
- ↑ KAMP, David. The Secret Spy Life of James Bond Producer Harry Saltzman [online]. Vanity Fair, 2012-09-18, [cit. 2024-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Reuter. Movie Producer Loses Lawsuit. Ottawa Citizen, April 25, 1978, s. 66. Dostupné online.
- ↑ HABER, Joyce. Falling Out Among Multimillionaires?. Los Angeles Times, March 5, 1974, s. C6.
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Harry Saltzman na anglickej Wikipédii.