Hildegarda z Bingenu
Svätá Hildegarda z Bingenu (nem. Hildegard von Bingen; * 16. september 1098, Bermersheim vor der Höhe – † 17. september 1179, kláštor Rupertsberg, Bingen am Rhein) bola nemecká mystička, prírodovedkyňa, lekárka, spisovateľka, botanička a skladateľka. S jej dielom sú spojené počiatky vlastnej nemeckej filozofie, tzv. Frauenmystik. Mníška benediktínskeho rádu a zakladateľka kláštora na Rupertsbergu pri Bingene.
| Hildegarda z Bingenu | |
| nemecká mystička, prírodovedkyňa, lekárka, spisovateľka, botanička a hudobná skladateľka | |
 | |
| Narodenie | 16. september 1098 Bermersheim vor der Höhe, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 17. september 1179 (81 rokov) kláštor Rupertsberg, Bingen am Rhein, Nemecko |
| Rodičia | Hildebert, Mechtild |
| Odkazy | |
| Commons |  Hildegarda z Bingenu |
V Katolíckej cirkvi je považovaná za svätú neformálne už od jej smrti. Koncom 16. storočia bola zapísaná do oficiálneho zoznamu svätých. 10. mája 2012 pápež Benedikt XVI. rozšíril liturgický kult úcty svätej Hildegardy na celú Cirkev; pristúpil k tzv. ekvivalentnej kanonizácii, kedy sa neskúma život osoby, ani sa za svätú nevyhlasuje v slávnostnom akte; osoba sa vyhlási za svätú na základe stáročného kultu.[1]
Život
upraviťHildegarda z Bingenu sa narodila ako desiate dieťa urodzenej nemeckej rodiny. V detstve ju rodičia dali do opatery Jutty zo Sponheimu, ktorá spolu s niekoľkými ženami žila pustovníckym životom v blízkosti mužského benediktínskeho kláštora Disibodenberg pri Staudernheime. Po Juttinej smrti prebrala Hildegarda von Bingen vedenie medzitým stále sa rozrastajúceho spoločenstva pobožných žien a neskôr sa s nimi presťahovala do Rupertsbergu pri Bingene, kde v roku 1147 založila kláštor. Hildegarda z Bingenu je autorkou niekoľkých prác, v ktorých sa okrem svojich náboženských vízií, zaoberala i tematikou prírodnej histórie, liečiteľských účinkov prírodných objektov, otázkami krásy i sexuality v korelácii s detskými dispozíciami. Okrem toho je autorkou básní a textov spievaných ženskými hlasmi ako gregoriánsky chorál. Tie sú zhrnuté v diele Symphonia armoniae celestium revelationum (Symfónia harmónie nebeských zjavení). 77 básní tvorí ucelený liturgický cyklus pre špecifické cirkevné sviatky.
Prírodné vedy a liečiteľstvo
upraviťMimo kresťanskú problematiku je Hildegarda známa ako liečiteľka a na vtedajšiu dobu veľmi dobrá znalkyňa prírody. Zachovali sa jej popisy rastlín, zvierat, kameňov a liečenie stravou, drahými kameňmi, či bylinkami. V jej spôsobe liečenia však mal výrazné miesto predovšetkým vždy jej vzťah k Bohu, čo je v mnohých nekresťanských knihách o liečení Hildegardy buď často úplne zabudnuté, alebo výrazne skreslené. Jej liečiteľské znalosti sa neopierajú len o jej znalosti prírodných vied, ale aj zážitky z jej zjavení.
Niekedy je však v jej spisoch o liečení možné nájsť predpisy, ktoré by sme dnes mohli nazvať poverami. Jedno z viacerých vysvetlení je to, že jej spisy ktoré dnes máme k dispozícii nie sú originálne rukopisy, ale neskoršie opisy a tiež i preto s istou pravdepodobnosťou ide o určité neskoršie kompilácie jednak Hildegardiných originálnych textov, tak aj textov iných autorov – okrem iného i antických, arabských a pod. – ako bývalo vo vtedajšej dobe zvykom. Napísala aj štúdiu o blchách a všiach, ktoré spôsobovali problémy u pacientov, ktorých liečila v nemocnici pre chudobných v nemeckom meste Bingen.
Hildegarda je tiež dnes považovaná za prvú spisovateľsky činnú nemeckú lekárku a zakladateľku vedeckej prírodovedy i entomológie v Nemecku.
Vyobrazenie Hildegardy z Bingenu v Dobšinej
upraviťZaujímavosťou je, že kult Hildegardy z Bingenu je doložený aj na území Slovenska, a to v Dobšinej. Pre reštaurátorov a pamiatkárov bolo veľkým prekvapením, keď našli pri odkrývaní fresiek v dnešnom evanjelickom gotickom kostole v Dobšinej fresku svätice, ktorú sprvu nevedeli identifikovať. Zistilo sa, že ide o Hildegardu z Bingenu. Tento kult sem priniesli nemeckí baníci zo Saska, ktorí kolonizovali Dobšinú. V rámci Slovenska je toto vyobrazenie unikátne.[2]
Dielo
upraviť- Liber Scivias (1141 – 51)
- Liber vitae meritorum (1148 – 63)
- Liber divinorum operum (1163 – 73/74)
- Vita Sancti Ruperti (um 1168)
- Physica
- Causae et curae
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Kardinál Amato vysvetľuje kanonizáciu sv. Hildegardy [online]. tkkbs.sk, 2012-05-15, [cit. 2015-11-04]. Dostupné online.
- ↑ Gotická cesta [online]. 2018-10-27, [cit. 2019-10-25]. Dostupné online.
Literatúra
upraviť- Beuysová, B., Neboť jsem nemocná láskou, Život Hildegardy z Bingenu, Prostor, Praha 2005
- Český slovník bohovědný, V. Kotrba, Praha 1916 – 1930?
- Dlouhá, B., Sv. Hildegarda z Bingen, Vítězové (Krystal), Olomouc 1934
- Hildegarda, sv., Cestyvěz: Vidění a zjevení svaté Hildegardy, přel. J. Deml, 1911
- Jones, K., Velké ženy duchovní tradice I., Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2002
- Letz, J., Mystičky západu, Vydavateĺstvo Michala Vaška, Prešov 2002
- Listy sv. Hildegardy z Bingen, přel. B. Konařík, Krystal, Olomouc 1948
- Moudrost Hildegardy z Bingenu, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1998
- Pernoudová, R., Žena v době katedrál, Vyšehrad, Praha 2002
- Revue pro teologii a duchovní život Salve, č. 3/1998, Hradec Králové 1998
- Schäfer, Th., Vize, Život, dílo a hudba Hildegardy von Bingen, Pragma, Praha 2003
- Strehlow, W., Svízelná cesta k lásce, Z myšlenek sv.Hildegardy, Volvox Globator, Praha 1998
- Sudbrack, J., Mystika, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1995
Iné projekty
upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hildegarda z Bingenu
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hildegarda z Bingenu
|
Tento článok týkajúci sa svätca alebo svätice je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |