Ifigeneia

Ifigeneia alebo Ífigeneia alebo Ifigénia alebo Ifianassa (starogr. Ιφιγένεια, Ἰφιάνασσα – Ifigeneia, Ifianassa/iný prepis Ífigeneia, Ífianassa; lat. Iphigenia) je v gréckej mytológii dcéra mykénskeho kráľa Agamemnóna jeho manželky Klytaimnéstry.

Jej súrodenci boli Orestes a sestry Élektra a Chrysothemis. Osudom jej bolo určené stať sa tragickou postavou mýtov.

Kráľ Agamemnón upevnil mocenské postavenie Mykén, priviedol ich k rozkvetu a bohatstvu. V tejto situácii sa stalo, že trójsky princ Paris uniesol krásnu Helenu, manželku Menelaa, kráľa v Sparte – Agamemnónovho brata. Po márnom vyjednávaní o vrátenie Heleny zhromaždili Gréci veľké vojsko a loďstvo bolo pripravené na odchod.

V prístave Aulida ich však zdržala nepriazeň počasia – panovalo úplné bezvetrie. Po márnom čakaní povolal kráľ veštca Kalchasa ten vyložil, že bezvetrie je z vôle bohyne Artemis, ktorá nemohla zabudnúť, že Agamemnón zabil jej posvätnú laň. Zmareniu celej vojenskej výpravy sa dá zabrániť jedine tým, že Agamemnón obetuje svoju dcéru Ifigeneiu. Agamemnón sa bránil, ale pod nátlakom ostatných veliteľov, ktorí ho nabádali k zodpovednosti voči vojsku a hrozili aj zvolením iného vrchného veliteľa, Agamemnón súhlasil dcéru vydať.

Povolal ju do Aulidy pod falošným sľubom, že veľký hrdina Achilles sa s ňou chce oženiť a Ífigeneia nezaváhala ani na chvíľu a prišla aj so svojou matkou Klytaimnéstrou a bratom Orestom. Na mieste sa dozvedela, že ju čaká smrť. Nechcela zomrieť, bola mladá a krásna, čakala ju veľká budúcnosť. Proti jej smrti sa postavil aj Achilles, bránila ju jej matka. Cez všetky váhania sa pomaly musel podriadiť aj jej otec. Za týchto okolností sa sama Ifigeneia rozhodla: za víťazstvo achájskych zbraní dá dobrovoľne svoj život.

Posledné chvíle u obetného oltára prebiehali za úplného pokoja. Bojovníci oceňovali s dojatím statočnosť dievčiny. Veštec Kalchas chytil nôž, keď ho však priložil k jej telu, božským zázrakom usmrtil iba Artemidinu laň. Bohyňa obete vymenila a dievča uniesla. V ďalekej Tauride (dnešný polostrov Krym) ju ustanovila svoju kňažkou. Ifigeneia mala obetovať každého prichádzajúceho cudzinca, ktorého privedie kráľ Thoas, ochranca Artemidinej sochy. Tam slúžila dlhých sedemnásť rokov.

Za celé dlhé roky nepočula nič o svojej vlasti ani rodine. Netušila, že trójska vojna sa skončila pádom Tróje, že jej otec sa vrátil ako víťaz a po príchode domov bol na uvítacej hostine zabitý najatými vrahmi jej strýka Aigistha so súhlasom jej matky Klytaimnéstry, a že Aigisthos sa stal mykénskym kráľom. A nemala ani tušenie, že jej brat Orestes sa po siedmich rokoch vrátil a potrestal vrahov svojho otca. Zo svojho činu sa mal podľa príkazu boha Apollóna odobrať do Tauridy a tam sa očistiť pred sochou bohyne Artemis.

Orestes sa vydal na dlhú a nebezpečnú cestu, pretože nebolo pre neho nič horšie než prenasledovanie a trýznenie Erinyiami, ktoré týrali jeho svedomie po zabití zradnej matky, sprevádzal ho nerozlučný priateľ Pylades. Na konci svojej dlhej cesty však priamo pod posvätnou sochou padli do zajatia Thoantovým vojakom, aby boli rukami Ifigeneie obetovaní. Tá sa zľutovala a oznámila, že bohyňa si žiada obeť len jedného z nich. Pylades okamžite ponúkol svoj život, ak dostane Orestes slobodu. Ifigeneia sa s nimi rozprávala a dozvedela sa, že sú jej krajania a dopracovali sa čoskoro k tomu, že Orestes je jej brat. To obrátilo sled udalostí. Ifigeneia ľsťou presvedčila Thoanta, že je potrebné vykonať očistenie morskou vodou, podarilo sa im nastúpiť na loď a dostať sa na more. Ale loď sa v búrke vrátila späť na pobrežie. Tu pomohla bohyňa Aténa, prikázala Thoantovi, aby ich všetkých troch prepustil. Tak dostala slobodu i Ifigeneia, musela však zostať v službách bohyne Artemis, ale vo svojej rodnej krajine. Nemusela tiež už nikdy vykonávať ľudské obete. Svoj život dožila v chráme na pobreží pri Aténach, bez manžela a bez potomkov.

Odraz v umení

Ifigeneia žije dodnes ako významná hrdinka veľkých drám:

Euripidova tragédia Ifigeneia v Tauride a Ifigeneia v Aulide (z 5. stor. Kr.)
Racineova Ifigenia v Aulide z roku 1674
Goetheho Ifigenia v Tauride z roku 1776
Hudobne spracoval tento námet Christopher Willibald Gluck v Ifigenii v Aulide (rok 1774)
Jej vyobrazenia sa zachovali na početných vázových maľbách a reliéfoch, najznámejšia je nástenná maľba Obetovanie Ifigeneie v Pompejach, ďalej rímsky reliéf Ifigeneia, Orestes a Pylades v Tauride (z 2. stor. pred Kr.)
Z novodobého umenia je známy obraz Ifigeneia od Anselma Feuerbacha (z roku 1862, dnes v darmstadtskom múzeu)
V roku 1977 natočil grécky režisér Michalis Kakojannis film Ifigeneia

Literatúra

Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s.
Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
Graves, Robert, Řecké mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN 80-7234-287-8
Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky'

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ífigeneia na českej Wikipédii.