Jakub Bogdan

barokový maliar slovenského pôvodu

Jakub Bogdan[1] (* 6. máj 1658, Prešov – † 11. november 1724, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol pôvodom slovenský barokový maliar tvoriaci prevažne v Anglicku.

Jakub Bogdan
slovenský maliar
Narodenie6. máj 1658
Prešov, Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie11. november 1724 (66 rokov)
Londýn, Kráľovstvo Veľkej Británie (dnes Spojené kráľovstvo)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jakub Bogdan

Jeho meno sa vyskytuje aj v iných podobách. Napríklad: Jacob Bogdani, Jakub James Bogdani, ale aj Jakub Bohdan. Jakub Bogdan sa podľa prešovskej evanjelickej matriky narodil 6. mája 1658.[2] Niektoré slovenské historické pramene mylne uvádzajú, že Bogdan sa narodil v roku 1660.[3]

Životopis

upraviť
 
Rodný dom Jakuba Bogdana v Prešove

Bogdan sa narodil a vyrastal v Prešove. Je považovaný za Slováka, čomu nasvedčuje aj jeho rodinné meno (Bogdan-Bohom daný). Rodný dom Bogdana stále stojí na Hlavnej ulici č. 5 v Prešove.[4] Jakub Bogdan patril medzi prvých študentov Kolégia hornouhorských evanjelických stavov v Prešove. Do školy chodil aj vo Viedni. V roku 1684 odišiel do Amsterdamu, kde pôsobil ako maliar zátiší a zvieracích žánrov až do roku 1688, kedy sa presťahoval do Londýna. Od roku 1694 pracoval pre kráľovnú Máriu.[5] Bol maliarom aj na dvore kráľovnej Anny. Bogdan si vzal za manželku Elizabeth Hemmings, s ktorou mal dve deti, Williama, z ktorého sa stal prominentný britský štátny úradník, a dcéru Elizabeth. Bogdan zomrel 11. februára 1724 vo Finchley v Londýne.

Jeho umelecké dielo

upraviť

Charakteristika

upraviť

Bol špecialistom na kvetinové a ovocné zátišia, ako aj na výjavy s drobnou, najmä operenou zverinou. V raných fázach tvorivého vývinu na jeho štýl pôsobili holandské maliarske vzory A. van Beyeren, W. van Aelst a M. de Hondecoeter. Neskoršie zdôrazňoval dekoratívnu stránku koloritu a bohatosť arabesky kompozícií.[5]

Slovensko

upraviť

Z jeho tvorby sa nachádzajú na území Slovenska diela ako Zátišie s akváriom a krajinným pozadím (z raného obdobia) (Bratislava v súkromnej zbierke). Slovenská národná galéria má kolekciu jeho diel Kvetinové zátišie, Zátišie s kyticou a ovocím, Zápas kohútov a Mačky medzi kohútmi. Východoslovenská galéria v Košiciach vlastní jeho plátno Kvetinové zátišie s červenými a bielymi klinčekmi.[5]

Zahraničie

upraviť
 
Jacob Bogdani: Flamingo and Other Birds in a Landscape
 
Jakub Bogdan: Exotické vtáky

Od roku 1684 pracoval ako maliar zátiší v Amsterdame. Do 1. júna 1688 žil v Londýne a usadil sa na Tower Street vo farnosti St. Giles in the Fields. V roku 1694 namaľoval kvetinové dekorácie pre zrkadlovú sálu Márie II. vo vodnej galérii v Hampton Court. Patronovali ho popredné šľachtické rodiny, vrátane Williama Cavendisha, prvého vojvodu z Devonshire v Chatsworth House. Od roku 1703 sa jeho záujem o maľovanie vtákov výrazne zvýšil, pretože mal prístup k voliére admirála Georga Churchilla. Bogdaniho diela ukazujú súbory hospodárskych, divých a exotických vtákov, často s pozadím klasickej architektúry, a stal sa popredným predstaviteľom tohto žánru v Anglicku, o ktorý je veľký záujem. Kráľovná Anne „bola jeho vystúpeniami potešená a veľmi ho povzbudzovala“. Jeho plodný výstup a presné opakovania jeho úspešnejších obrázkov naznačujú spoliehanie sa na náčrty a použitie asistentov. Blahobyt mu umožnil získať majetky a stal sa z neho pán Hitchinovho panstva Herts.

Vo svojej dobe bol veľmi dobré známy najmä pre svoje obrazy zátiší a exotických vtákov. Niektoré z nich sa stali súčasťou kráľovskej zbierky. Medzi jeho klientov patrili špičkoví členovia vtedajšej anglickej aristokracie. Jedným z jeho hlavných patrónov bol admirál George Churchill, brat vojvodu z Marlborough, ktorý mal slávnu voliéru vo Windsor Parku, odkiaľ Bogdan mohol čerpať námety pre niektoré zo svojich obrazov. Objednávky dostával aj z Holandska a Dánska.

Na svojich obrazoch veľmi rád maľoval rôzne druhy exotických vtákov ako sú kakadu a ara, ktoré boli pravdepodobne v tej dobe prvýkrát dovezené do Európy. S obľubou maľoval obrazy, na ktorých dominovala farba vtáčieho peria červená, modrá ale aj zelená. Niektoré z jeho obrazov sú uložené ako základný zbierkový fond napríklad v mestách ako: Budapešť (Maďarská národná galéria), Chatsworth House, Londýn (The Victoria and Albert Museum, The Royal Collection), Nottingham Castle Museum.[6]

Obrazy v kráľovskej zbierke Alžbety II.

upraviť

Referencie

upraviť
  1. BOGDAN, Jakub. In: Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 476.
  2. KÓNYA, P.: Jakub Bogdani - maliar anglického kráľovského dvora. In: KLIMEKOVÁ, A. - AUGUSTÍNOVÁ, E. (eds.): Ján Jessenius : Slováci na panovníckych dvoroch (Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 13. - 14. septembra 2011 v Martine). Martin : Slovenská národná knižnica 2012, s. 238.
  3. Napr.: ŠVORC, P. a kol.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : UNIVERSUM, 1997, s. 24.
  4. ŠVORC, Peter a kol.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : UNIVERSUM, 1997, s. 52.
  5. a b c Bogdan, Jakub. In: Encyklopédia Slovenska I A-D. 2. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 1985. 719 s. S. 214-215.
  6. ELPHICK, Jonathan. Birds:The Art of Ornithology. London : Natural History Museum, 2004. ISBN 1-902686-39-X. S. 24.
  • Encyklopédia Slovenska I. Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977, 624 s.
  • KÓNYA, Peter: Jakub Bogdani - maliar anglického kráľovského dvora. In: KLIMEKOVÁ, Agáta - AUGUSTÍNOVÁ, Eva (eds.): Ján Jessenius : Slováci na panovníckych dvoroch (Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 13. - 14. septembra 2011 v Martine). Martin : Slovenská národná knižnica 2012, s. 237 - 249. ISBN 978-80-89301-93-5
  • Elphick, Jonathan (2004). Birds: The Art of Ornithology. London: Natural History Museum. pp. 24. ISBN 0847827062

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakub Bogdan

Externé odkazy

upraviť
  NODES
chat 2