Jedľa (lat. Abies) je rod stromov z  čeľade borovicovité (Pinaceae), podčeľade jedľovaté (lat. Abietoideae).

Jedľa

Jedľa biela
Vedecká klasifikácia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rod jedľa v minulosti

upraviť

Do druhej polovice 19. storočia sa rod jedľa (Abies) často chápal širšie než dnes; konkrétne buď zahŕňal obsah dnešných rodov jedľa (Abies) [v dnešnom ponímaní], smrek (Picea), jedľovec (Tsuga), duglaska (Pseudotsuga) a prípadne aj jedľovček (Keteleeria), alebo zahŕňal celé dnešné podčeľade jedľovaté (Abietoideae) a smrekovcovaté (Laricoideae) (prípadne okrem rodu céder) z čeľade borovicovité.[1][2][3][4][5][6]

O zámene pojmov Abies a Picea vyskytujúcej sa v literatúre do 19. storočia pozri v článku smrek obyčajný.

Etymológia

upraviť

Vedecký názov rodu Abies pochádza z latinského výrazu pre jedľu - abies. Možno súvisí so starogréckym označením jedle a iných vzhľadovo podobných ihličnanov ako ἄβιν (abin), ale táto súvislosť nie je istá, môže ísť aj o prevzatie z nejakého staršieho neindoeurópskeho jazyka.[7] Skôr uvádzanými etymologickými možnosťami sú latinské abeo v zmysle „prekračujem, presahujem“ podľa toho, že jedľa patrí k najvzrastnejším európskym drevinám a výškovo často prerastá okolité stromy. Výšku značí aj grécky výraz pre jedľu – ελάτη (elaté).[8]

Výskyt

upraviť

Rod je rozšírený na severnej pologuli, prevažne v Severnej Amerike, strednej a juhovýchodnej Európe, v Stredomorí a vo východnej Ázii. V strednej Európe je pôvodným druhom iba jedľa biela (Abies alba).

Ťažisko druhového bohatstva jedlí leží vo východnej Ázii a na západe Severnej Ameriky, kde patria k dôležitým lesotvorným drevinám, tvoriacim zmiešané aj jednodruhové porasty. V južných oblastiach miestami vystupujú až k hornej hranici lesa.

Paleobotanika

upraviť

Podľa paleobotanických objavov sú jedle známe už z obdobia eocénu, teda starších treťohôr, rod ako taký vznikol asi na konci druhohôr.[9]

Jedle dorastajú spravidla výšku 10–60 metrov, niektoré druhy výnimočne aj vyše 80 metrov a dožívajú sa veku aj 700–800 rokov.[10]

Kmeň má hladkú kôru, meniacu sa v starobe na tenkú rozpukanú borku, pri niektorých druhoch v mladosti so živicovými pľuzgierikmi. Kmeň je hrubý až 0,5 – 4 m. Koruna je kužeľovitá.

Ihlice sú sploštené, typicky na vrchole tupo zaoblené a ľahko vykrojené, na spodnej strane obyčajne s dvoma belavými prúžkami; to však neplatí pre všetky druhy. Na rozdiel od smreka nevyrastajú na listových vankúšikoch a vetvičky sú preto hladké. Sú umiestnené v jednej rovine alebo okolo vrchnej polovice vetvičky. Tvar ihlíc a ich postavenie na vetvičke sú významným druhovo určovacím znakom.

Šišky (na rozdiel od smreka obyčajného) na vetvách nevisia nadol, ale vyrastajú vzpriamene a v zrelosti sa rozpadajú na stromoch. Sú valcovité rozpadavé, dlhé 5 – 25 cm. Po rozpadnutí šišky sa uvoľnia okrídlené semená.

Význam

upraviť

Drevo jedlí patrí medzi mäkké drevá a neobsahuje živicu, v hospodárstve je cenené menej než podobné smrekové drevo. Mnoho druhov má značný sadovnícky význam, využitie majú aj aromatické esenciálne oleje a živica. Jedľa patrí k najobľúbenejším vianočným stromčekom.

Zahŕňa v závislosti od autora 40–50 druhov. Identifikácia druhov je založená na veľkosti, farbe a usporiadaní ihlíc, a habituse.

Najznámejšie druhy sú[11]:

Druhy na Slovensku

upraviť

Z týchto druhov na Slovensku je pôvodná iba jedľa biela[14].

Referencie

upraviť
  1. LAUCHE, Wilhelm. Deutsche Dendrologie (Systematische Uebersicht, Beschreibung, Kulturanweisung und Verwendung der in Deutschland ohne oder mit Decke aushaltenden Bäume und Sträucher). [s.l.] : P. Parey, 1883. 727 s. Dostupné online. S. 81 a nasl..
  2. ROYLE, John Forbes. Materia Medica and Therapeutics .... [s.l.] : Lea and Blanchard, 1847. 689 s. Dostupné online. S. 564-565.
  3. BENTLEY, Robert. A Manual of Botany (Including the Structure, Classification, Properties, Uses, and Functions of Plants). [s.l.] : J. & A. Churchill, 1870. 832 s. Dostupné online. S. 661-662.
  4. KLIKA, Josef. Botanika pro vyšší třídy gymnazií a reálných škol. [s.l.] : Kober, 1868. 291 s. Dostupné online. S. 101-102.
  5. REUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 392-393
  6. Pinus. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 15. 1908, S. 894
  7. DE VAAN, Michiel. Etymological Dictionary of Latin and the other Italic Languages [online]. 1.. vyd. Leiden, Boston: Brill. S. 20-21. Dostupné online. ISBN 978-90-04-16797-1. (po anglicky)
  8. MILLER, Philip. The Gardener’s Dictionary [online]. digitalizované 2010. vyd. Bavorská štátna knižnica. Dostupné online. (po anglicky)
  9. SEMERIKOVA, S. A.; SEMERIKOV, V. L.. Molecular phylogenetic analysis of the genus Abies (Pinaceae) based on the nucleotide sequence of chloroplast DNA [online]. January 2014, [cit. 2017-10-27]. S. 12–25. Dostupné online. Archivované 2017-10-28 z originálu.
  10. MUSIL, Ivan; HAMERNÍK, Jan. Lesnická dendrologie 1 : jehličnaté dřeviny : přehled nahosemenných (i výtrusných) dřevin. Praha: Česká zemědělská univerzita. S. 79–98. ISBN 80-213-0992-X.
  11. Slovenské názvy (pokiaľ nie je uvedené inak) sú podľa ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 81.
  12. František Jansa. Sadovníctvo; učebnica pre poľnohospodárske technické a majstrovské školy. [s.l.] : Slovenské vyd. pôdohospodárskej literatúry, 1962. 424 s. S. 140.
  13. [1]
  14. RUŽEK, Ivan, BRISUDA, Jozef a NEVŘELOVÁ, Marta: Obrazový atlas drevín [CD]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodoved. fakulta, 2015. 118 s. ISBN 978-80-223-4017-5. – Skriptá. na stiahnutie >> .PDF (53 MB)

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jedľa (rod)
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jedľa (rod)
  • Naša príroda. [s.l.] : Reader´s Digest Výběr, 2006. ISBN 8088983037.
  • ALLEN J., Coombes. Stromy. Martin : Osveta, 1996. ISBN 80-88824-15-X.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fir na anglickej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku jedle na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  NODES
Idea 3
idea 3