Jezuitská redukcia

Jezuitská redukcia je označenie pre misijné centrá zriaďované príslušníkmi jezuitského rádu (aj Spoločnosť Ježišova, lat. Societas Jesu) na území Južnej Ameriky, v ktorých žili a pracovali pokresťančení indiáni.

Ruiny redukcie La Santísima Trinidad del Paraná v štáte Paraguaj

Dejiny jezuitských redukcií

V súvislosti s kolonizáciou Južnej Ameriky pôsobili medzi domorodými indiánmi aj početní príslušníci mníšskych rádov – najprv františkáni a neskôr jezuiti. Jezuiti okrem šírenia kresťanstva zakladali od začiatku 17. storočia aj administratívne autonómne a ekonomicky samostatné sídla na ktorých žili a pracovali domorodí indiáni. Tieto sídla sa nazývali redukcie (šp. „las reducciónes“). V kristianizácii boli jezuiti úspešní najmä u Guaraníov, ktorí žili v oblasti stredného toku rieky Paraná. Väčšina redukcií sa nachádzala na území dnešných štátov Paraguaj, Brazília a Argentína. Správa o stave jezuitských misií z roku 1732 hovorila o 141 000 obyvateľoch týchto redukcií (išlo najmä o indiánov skupiny Guaraníov).

Na čele každej redukcie stáli niekoľkí jezuiti a rada zložená zo starších Indiánov. Blízke redukcie tvorili konfederáciu, na čele ktorej stál superior. V redukciách žili indiáni ako slobodní ľudia a redukcie sa preto stávali útočiskom pre tých domorodcov, ktorí utekali pred lovcami otrokov. V redukciách indiáni obrábali pôdu na ktorej sa pestovala cukrová trstina, obilie, prípadne kukurica, alebo sa na nej choval hovädzí dobytok. Okrem toho indiáni vyrábali aj hudobné nástroje a odevy. Jezuiti indiánov aj vzdelávali a viedli ich tiež ku spevu a hre na hudobné nástroje.

Ruiny hlavného chrámu redukcie São Miguel das Missões, Brazília

Spory o redukcie a ich zánik

V roku 1750 sa zmluvou medzi Španielskom a Portugalskom posunula dovtedy platná hranica medzi ich koloniálnymi územiami v Južnej Amerike viac na západ, čím Portugalsku pripadli rozsiahle územia na východ od horného toku rieky Uruguaj. Na tomto území sa nachádzalo aj sedem tzv. Východných misií (špan. Misiones Orientales, jednou z nich bola redukcia São Miguel das Missões; dnes ide o územie federatívneho štátu Rio Grande do Sul), ktoré mali ich obyvatelia i jezuiti opustiť. Obyvatelia redukcie sa ale postavili v roku 1754 na odpor, a tak sa začal konflikt, nazývaný guaraníjská vojna, alebo tiež vojna siedmich redukcií. Boj proti nespokojným indiánom viedli spojené španielsko-portugalské vojská. Odpor indiánov bol zlomený v bitke pri Caiboaté dňa 10. februára 1756, keď asi trojtisícové španielsko-portugalské vojsko zmasakrovalo 1 500 indiánov (Európania mali vraj len štyroch padlých). V tom istom roku nariadil jezuitský generál v Ríme Luigi Centurione jezuitom, aby opustili Východné misie (redukcie) a presťahovali sa na španielske územie západne od rieky Uruguay. Keď v roku 1767 španielsky kráľ Karol III. vyhnal jezuitov zo Španielska a španielskych kolónií, museli opustiť aj juhoamerické redukcie. Bez jezuitskej správy tieto sídla hospodársky upadali a indiáni ich postupne opúšťali. V priebehu 19. storočia sa viaceré premenili na ruiny.

Zvyšky niektorých redukcií sú zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. V Paraguaji sú to redukcie La Santísima Trinidad del Paraná a Jesús de Tavarangué v departmente Itapua, v Brazílii redukcia São Miguel das Missões v štáte Rio Grande do Sul a v Argentíne San Ignacio Miní, Santa Ana, Nuestra Señora de Loreto a Santa Maria Mayor v provincii Misiones.

Literatúra

• CHARLEVOIX, Pierre-François-Xavier de (1682-1761): Paraguay v době jezuitských redukcí. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2008. 449 s. ISBN 978-80-7412-008-4
• NOVOTNÁ, Eva: Jezuitské misie ve světle globalizace. In: Geografické rozhledy, roč. 4, 2007, č. 6—7, s. 26–27. Dostupné on-line Archivované 2017-01-10 na Wayback Machine.