Julie Delpyová
Julie Delpyová ( * 21. december 1969, Paríž, Francúzsko) je francúzsko-americká herečka, scenáristka a režisérka. Je známa z filmov ako Zlá krv (1986), Európa Európa (1990), Homo Faber (1991), Pred úsvitom (1995), Ale ja som roztlieskavačka (1999), Pred súmrakom (2004), Zlomené kvety (2005), 2 dni v Paríži (2007), Bátoryčka: Krvavá grófka (2009), 2 dni v New Yorku (2012), Pred polnocou (2013) a Nová šanca (2017). Delpyová bola dva krát nominovaná na ocenenie Academy Awards, v kategórii Najlepší adaptovaný scenár k filmom Pred súmrakom (2005) a Pred polnocou (2013).
| Julie Delpyová | |
|---|---|
 | |
| v roku 2002 | |
| Celé meno | Julie Delpy |
| Narodenie | 21. december 1969 (54 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Povolanie | herečka, scenáristka, režisérka |
| Roky pôsobenia | 1976 – súčasnosť |
| Manžel | Dimitris Birbilis (od 2015) |
| Priateľ | Marc Streitenfeld (2007 – 2012) |
| Deti | 1 |
Detstvo a mladosť
upraviťDelpyová sa narodila do hereckej rodiny Alberta Delpyho a Marie Pillet. Je jedináčik.
Kariéra
upraviťV roku 1985 bola obsadená do vedľajšej úlohy vo francúzskom filme Detektív. O rok neskôr bola obsadená do filmu Zlá krv, kde jej herecký výkon bol pozitívne prijatý filmovými kritikmi a bola nominovaná na cenu César za najsľubnejšiu herečku.
Medzinárodný úspech Delpyová získala účinkovaním vo filme Európa Európa z roku 1990, ktorý režírovala Agnieszka Holland. O rok neskôr, si zahrala po boku Sama Shepharda vo filme Homo Faber, pričom bola za svoj herecký výkon nominovaná na ocenenie European Film Awards, v kategórii Najlepšia herečka.
V roku 1993 sa pripojila k hereckému obsadeniu ako Charlie Sheen, Kiefer Sutherland, Chris O’Donnell a Rebecca De Mornay do filmu Traja mušketieri. V rovnakom roku ju obsadil režisér Krzysztof Kieślowski do hlavnej ženskej úlohy vo filme Tri farby: Biela z roku 1994, ktorý bol druhým filmom z trilógie, pričom sa Delpyová vo vedľajšej úlohe objavila aj v jeho ďalších dvoch častiach, Tri farby: Modrá (1993) a Tri farby: Červená (1994).
V roku 1995 si zahrala po boku Ethana Hawka vo filme Pred úsvitom, kde stvárnila postavu Céline. Film získal skvelé recenzie a bol považovaný za jeden z najvýznamnejších filmov hnutia nezávislého filmu 90. rokov. Svoju rolu vo filme si zopakovala ešte dva krát a to vo filmoch Pred súmrakom (2004) a Pred polnocou (2013). V oboch filmoch sa Delpyová podieľala aj na scenári, ktorý jej vyslúžil dve nominácie na Academy Awards. Za stvárnenie postavy Céline získala niekoľko ocenení, vrátane cien filmových kritikov, Zlatého glóbusu či César.
V roku 1998 si zahrala vo filme Los Angeles bez mapy. V roku 2005 si zahrala vo filmoch Zlomené kvety a Záhada Lucy Keyes. O rok neskôr účinkovala po boku Richarda Gereho vo filme Škandál.
V roku 2009 účinkovala v hlavnej úlohe vo filme Bátoryčka: Krvavá grófka, ku ktorému napísala scenár a aj ho režírovala. Film bol inšpirovaný príbehom grófky Alžbety Bátoriovej. Vytvorila scenár a režírovala aj film Le Skylab z roku 2011.
Stvárnila postavu Madame B vo filme Avengers 2: Vek Ultrona z roku 2015. V roku 2021 účinkovala v televíznom seriáli On the Verge, ktorý vytvorila a podieľala sa aj na réžii a scenári. V roku 2023 si zahrala v britskom filme The Lesson.
Súkromný život
upraviťDelpyová sa v roku 1990 presťahovala do New Yorku a o niekoľko rokov neskôr do Los Angeles. V roku 2001 ponechala francúzske občianstvo a stala sa naturalizovaným občianstvom USA. V rokoch 2007 až 2012 mala vzťah s nemeckým filmovým skladateľom Marcom Streitenfeldom, s ktorým má syna narodeného v roku 2009. V roku 2015 sa vydala za filmového producenta Dimitrisa Birbilisa.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julie Delpyová
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julie Delpy na anglickej Wikipédii.