Kamenná doba (lingvisticky nevhodne: doba kamenná[pozn 1]) je najstaršie a najdlhšie obdobie praveku aj celých dejín ľudstva. Trvalo od cca 2,6 [príp. 3,3] miliónov rokov do cca 3000/2000/1500 [príp. v užšom zmysle 5500/4500] pred Kr. Je nazvané podľa hlavnej suroviny používanej na výrobu pracovných nástrojov – kameňa.

Kamenné sekáče kultúry Olduvan pochádzajúce spred 1,7 milióna rokov BP, objavené na nálezisku Melka Kunture v údolí rieky AwašEtiópii.

Dejiny skúmania

upraviť

Kamennú dobu vyčlenil dánsky múzejník Christian Jürgensen Thomsen na základe toho, že podľa zachovaných archeologických nálezov v tomto období človek používal kameň ako hlavnú surovinu na výrobu pracovných nástrojov a iných predmetov.

Datovanie začiatku a konca

upraviť

Presný začiatok kamennej doby nie je istý, pretože nie je istý presný moment, kedy človek (Homo) alebo australopitek (Australopithecus) začal cieľavedome zhotovovať pracovné nástroje na zabezpečenie vlastných potrieb.[4] Podľa najstarších dochovaných nálezov sa kladie približne do 2,6 miliónov rokov pred súčasnosťou (BP) (podľa jedného novšieho nálezu je možný sporný začiatok už 3,3 miliónov rokov BP). V minulosti sa namiesto uvedených 2,6 miliónov rokov nesprávne uvádzal dátum 2,8 alebo 3 milióny rokov BP.

Kamenná doba predchádza bronzovej dobe resp. podľa niektorých delení medenej dobe. Ak sa za koniec kamennej doby pokladá začiatok bronzovej doby, kamenná doba sa končí okolo roku 2000 pred Kr.[5] alebo okolo 3000 pred Kr.[6]. Ak sa za koniec kamennej doby pokladá začiatok medenej doby, kamenná doba sa končí o niekoľko storočí skôr, približne okolo 5500 pred Kr. na Strednom východe a 4500 pred Kr. v strednej Európe[6]

Periodizácia

upraviť

Kamenná doba:

Periodizácia na Slovensku

upraviť

Charakteristika

upraviť

Človek kamennej doby na výrobu predmetov aj na rozloženie ohňa používal predovšetkým tvrdý štiepny kameň označovaný ako pazúrik, ktorý je druhom silicitu. Okrem toho sa používal aj kvarcit, obsidián či rádiolarit a v neolite predovšetkým bázické premenené horniny (amfibolit, serpentinit, zelené bridlice). Okrem kameňa využíval drevo, kosť, parožie, mamutie kly a v eneolite aj prvé človekom spracované kovy, predovšetkým meď.[5]

Poznámky

upraviť
  1. Inverzný slovosled, pri ktorom v slovnom spojení stojí adjektívum za substantívom, sa v staršom období spisovnej slovenčiny uplatňoval v širšej miere, hoci nemal oporu v slovenských nárečiach. Do terminológie jednotlivých odborov sa dostal pod vplyvom iných jazykov, najmä latinčiny. Podľa vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, je uplatňovanie inverzného slovosledu mimo zoologických a botanických názvov (napr. kuna skalná, smrekoved opadavý) a chemických názvov (napr. kyselina sírová) nevhodným riešením, lebo „by sa tak narúšali základné pravidlá o slovoslede v spisovnej slovenčine“ a preto radí „názvy jednotlivých periodizačných úsekov pravek a staroveku dôsledne používať v podobe ľadová doba, kamenná doba, medená doba, bronzová doba, laténska doba, halštatská doba, železná doba, rímska doba, teda tak, ako sa niektoré z týchto termínov uvádzajú v Krátkom slovníku slovenského jazyka[1].“[2] V takejto podobe názov uvádza aj Encyklopédia archeológie (1986).[3]

Referencie

upraviť
  1. Pozri: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „doba“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 802240750X 
  2. Pozri bližšie: Spytovali ste sa : Bronzová doba či doba bronzová?“, Kultúra slova 31 (2): 118 – 120, 1997, ISSN 0023-5202, http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1997/2/ks1997-2.html#spytovali-ste-sa 
  3. Novotný 1986, s. 657. „[P]aleolit (st.[aršia] kamenná doba)...“
  4. Novotný 1986, s. 657
  5. a b kamenná doba. In Encyclopaedia Beliana. Dostupné online. [cit. 2021-10-22].
  6. a b Porovnaj delenie uvedené v článku eneolit.

Použitá literatúra

upraviť
  • Novotný, Bohuslav; et al. (1986), „paleolit“, Encyklopédia archeológie, Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 657-659 

Iné projekty

upraviť
  NODES