Koloman (Halič)
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Koloman (maď. Kálmán; * približne 1208 – † 1241, Záhreb) bol slavónsky vojvoda v rámci Uhorska a haličský kráľ v prvej polovici 13. storočia.
Koloman Haličský | |
Knieža a neskôr kráľ haličský | |
Kolomanova socha v Gödöllő | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Arpádovci |
Panovanie | 1214 – 1219 1219 – 1221 |
Korunovácia | 1215 alebo 1216 |
Predchodca | Vladislav Kormiličič (regent) |
Nástupca | Mstislav Mstislavič |
Ostatné tituly | Vojvoda slavonský, chorvátsky a dalmátsky |
Biografické údaje | |
Narodenie | približne 1208 |
Úmrtie | 1241 Záhreb |
Rodina | |
Manželka |
Salomena Poľská |
Otec | Ondrej II. (Uhorsko) |
Matka | Gertrúda Meranská |
Odkazy | |
Koloman (multimediálne súbory na commons) | |
Život
upraviťKoloman bol mladším synom uhorského kráľa Ondreja II. a Gertrudy Meranskej. Zdá se, že už roku 1214 bol oženený so Salomenou Poľskou, dcerou Leška Bieleho, otcovho súpera o ovládnutie Haliče.
„ | Nie je dobré, aby v Haliči vládol bojar. Vydaj moju dcéru za Tvojho syna Kolomana a daj mu vládu v Haliči... | “ |
– Leško Biely kráľovi Ondrejovi II. (Haličsko-volynský letopis[1] ) |
Koloman bol inštalovaný v Haliči krátko po páde regenta Kormiličiča. Keďže Koloman bol neplnoletý, za správu kniežatstva bol vymenovaný Benedikt Plešatý. Ďalší uhorský šľachtic Demetrius Aba sa stal pánom správcov na Kolomanovom dvore. Kormiličičov bývalý spojenec Sudislav bol jedným z popredných galícijských bojarov, ktorí podporovali Kolomana.
Z listov kráľa Ondreja pápežovi Inocentovi, vyplýva, že Koloman bol s najväčšou pravdepodobnosťou korunovaný za kráľa Haliče dvakrát: najprv (koncom roku 1214 alebo začiatkom roku 1215) provizórnou korunou v Uhorsku, neskôr (pravdepodobne začiatkom roku 1216) korunou zaslanou pápežom.[2]
Mier dlho nevydržal, Ondrej odobral Leškovi zverené územia, ten se spojil s novgorodským kniežaťom Mstislavom a spoločne napadli Halič. Roku 1219 sa Mstislavovi dokonca podarilo Kolomana aj s manželkou zajať a ich sloboda bola vykúpená svadbou Kolomanovho brata Ondreja s Máriou, dcérou Mstislava. Halič bola odovzdaná mladému Ondrejovi a Koloman se vrátil do Uhorska, kde mu otec zveril vládu Slavónie, Chorvátska a Dalmácie.
Roku 1241 vpadli do Uhorska Tatári (Mongoli), vedení chánom Batuom, ktorému kráľ Belo IV. odmietol zložiť sľub poslušnosti. Koloman sa pripojil k bratovmu vojsku a spoločne s ním sa stretol s nájazdníkmi na rieke Slanej. V uhorskom vojsku vládlo presvedčenie, že Tatári ustúpia a neprejdú most cez rieku a tiež sa prejavili rozpory medzi kráľom Belom IV. a nespokojnými magnátmi. V okamihu, keď Tatári vypustili svoje šípy, sa vojaci rozpŕchli na všetky strany a jediní, kto se vzchopili k odporu, boli Koloman s templármi a vojskom arcibiskupa Ugrina.
Veľmajster templárov so svojimi rytiermi v bitke zahynul a Koloman spoločne s Ugrinom boli prinútení ustúpiť. Uhorské vojsko bolo na hlavu porazené a přeživší sa zachránili útekom. Koloman bol v bitke tažko ranený a na následky zranení následne v Záhrebe zomrel. Bol pochovaný v dominikánskom kláštore v Ivaniči pri Čazme.
„ | A zničené bolo celé vojsko krajiny. Kráľa zahnali až k moru, jeho brata Kolomana zabili... | “ |
– Spišskosobotská kronika[3]:104-111
|
Referencie
upraviť- ↑ HOMZA, MALINOVSKÁ, Martin, Nora. Haličsko-volynská kronika, Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2019. ISBN 978-80-8128-233-1. S. 105.
- ↑ HOLLÝ, Karol. Princess Salomea and Hungarian – Polish Relations in the Period 1214 – 1241. Historický časopis (Bratislava: SLOVAK ACADEMIC PRESS, spol. s r. o., Bratislava). Dostupné online. ISSN 0018-2575.
- ↑ SOPKO, Július. Kroniky stredovekého Slovenska, Stredoveké Slovensko očami kráľovských a mestských kronikárov. 1. vyd. Budmerice : Rak, 1995. 384 s. ISBN 80-85501-06-6.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koloman (Halič)