Kontinentálny kongres
Kontinentálny kongres (iné názvy: Philadelphský kongres, Filadelfský kongres; angl. Continental Congress, Philadelphia Congress) bolo zhromaždenie delegátov Trinástich kolónií, ktoré vystúpili proti britskej nadvláde v americkej revolúcii a v júli 1776 vyhlásili nezávislosť od Veľkej Británie a sformovali Spojené štáty. Kontinentálny kongres bol ustanovený celkom trikrát – v roku 1774 (Prvý kontinentálny kongres), v rokoch 1775 – 1781 (Druhý kontinentálny kongres) a v rokoch 1781 – 1789 (Konfederačný kongres).
Prvý kontinentálny kongres (1774)
upraviť
Prvý kontinentálny kongres sa zišiel nakrátko, od 5. septembra do 26. októbra 1774 v budove Carpenters' Hall v Philadelphii v kolónii Pensylvánia. Pozostával z 56 delegátov z dvanástich severoamerických kolónií, keďže najnovšia a najjužnejšia z kolónií, provincia Georgia, potrebovala ochranu Britskej armády pred útokmi viacerých indiánskych kmeňov. Prezidentom kongresu bol do 22. októbra delegát Virgínie Peyton Randolph a od 22. do 26. októbra delegát Južnej Karolíny Henry Middleton, tajomníkom bol delegát Pensylvánie Charles Thomson.[1]
Benjamin Franklin presadzoval myšlienku stretnutia zástupcov kolónií, avšak nedokázal ich presvedčiť až dokiaľ Británia neuvalila blokádu na prístav v Bostone, ktorou reagovala na bostonské pitie čaju. Väčšina delegátov nebola pripravená na vyhlásenie nezávislosti od britskej koruny, ale mali záujem na tom, aby kráľ Juraj III. a britský parlament vystupoval férovejšie voči ich požiadavkám.
Zástupcovia kolónií sa v reakcii na tzv. neznesiteľné resp. donucovacie zákony (zákon o bostonskom prístave schválený 20. marca 1774 a platný od 1. júna 1774, zákon o vláde v provincii Massachusetts schválený 20. mája 1774 a platný od 1. júla 1774, zákon o výkone spravodlivosti v provincii Massachusetts platný od 20. mája 1774)[2] prijaté parlamentom v roku 1774 zhodli na bojkote Británie a odoslaní petície kráľovi. Kolonisti boli jednotní vo svojom postupe pri požadovaní odstránenia krívd, avšak rozchádzali sa v názore, či má byť ultimatívnym riešením uzmierenie s Veľkou Britániou alebo nezávislosť.
26. októbra 1774 Kongres odročil svoje zasadnutie. Podarilo sa mu skoordinovať kolónie v bojkote britského tovaru (od 1. decembra 1774), čo viedlo k poklesu importu z Británie o 97 % v roku 1775 oproti roku 1774.[3] Delegáti sa dohodli na opätovnom zvolaní kongresu 10. mája 1775 pokiaľ parlament nepristúpi na nápravu ich sťažnosti.
Druhý kontinentálny kongres (1775 – 1781)
upraviťDruhý kontinentálny kongres zasadol 10. mája 1775 v Philadelphii. 4. júla 1776 prijal Deklaráciu nezávislosti Spojených štátov. De facto išlo o prvú federálnu vládu Spojených štátov, nakoľko Kongres zabezpečoval vedenie vojny a uzatváral medzinárodné zmluvy. Bol odročený 1. marca 1781.
|
Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite. |
Konfederačný kongres (1781 – 1789)
upraviťKonfederačný kongres zasadol 1. marca 1781 a bol odročený 4. marca 1789. 17. septembra 1787 predložil finálny návrh Ústavy Spojených štátov, ktorú v priebehu nasledujúcich rokov ratifikovali jednotlivé štáty. Ako posledný z pôvodných 13 štátov tak učinil Rhode Island (29. máj 1790).
|
|
Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite. |
Referencie
upraviť- ↑ Risjord, Norman K. (2002). Jefferson's America, 1760-1815. Rowman & Littlefield. p. 114.
- ↑ Zákon o vydržiavaní vojska schválený 15. mája 1765 sa tiež pokladá za súčasť tzv. neznesiteľných zákonov, keďže ho kolonisti pokladali za diskutabilný, avšak vyvolával medzi nimi najmenej odporu.
- ↑ Kramnick, Isaac (ed); Thomas Paine (1982). Common Sense. Penguin Classics. p. 21.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kontinentálny kongres
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Continental Congress na anglickej Wikipédii, First Continental Congress na anglickej Wikipédii a Congress of the Confederation na anglickej Wikipédii.