Ladislav Fuks
Ladislav Fuks (* 24. september 1923, Praha – † 19. august 1994, Praha) bol český spisovateľ. Jeho texty bývajú označované za psychologické, inotajné, alegorické, temné, kafkovské, expresionistické či absurdné. Dva z jeho románov (Myši Natalie Mooshabrové, Oslovení z tmy) sú radené do science fiction. Hoci nebol Židom, často sa venoval téme židovského osudu, zrejme preto, že sám bol príslušníkom inej menšiny – homosexuálnej – a o pocitoch s tým spojených nemohol či nechcel prehovoriť priamo.[1]
| Ladislav Fuks | |
| český spisovateľ | |
 | |
| Narodenie | 24. september 1923 Praha, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 19. august 1994 (70 rokov) Praha, Česko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ladislav Fuks |
Život
upraviťJeho detstvo nebolo príliš šťastné. Otec, policajný úradník, bol chladný a dominantný; matka sa starala len o správnu spoločenskú výchovu. Téma smutného detstva a snahy o vzdor proti otcovi sa potom objavili v niekoľkých jeho knihách. Najväčšou životnou krízou prešiel v čase dospievania, teda na začiatku druhej svetovej vojny, keď si prvýkrát uvedomil svoju homosexualitu. Krutý osud svojich židovských spolužiakov z gymnázia prežíval citlivejšie ako iní, pretože sám trpel silným pocitom ohrozenia – keby vyšlo najavo, že je homosexuál, bol by nacistami pravdepodobne tiež perzekvovaný. Spomienky na svojich spolužiakov, ktorých zmiznutie sa ho dotklo, zhrnul vo svojej druhej knihe Moji čiernovlasí bratia (1964).
Po dokončení gymnázia bol totálne nasadený na poľnohospodárskej správe v Hodoníne. Po vojne pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, kde sa venoval filozofii, psychológii a dejinám umenia. Štúdiá úspešne ukončil v roku 1949. Potom pracoval niekoľko rokov ako úradník v papierňach a v polovici 50. rokov sa stal zamestnancom Štátnej pamiatkovej starostlivosti na zámku Kynžvart.[2] Zbierka kuriozít, ktorá na tomto zámku zostala po kniežati Metternichovi, Fuksa natoľko nadchla, že on sám neskôr zozbieral podobný súbor morbídnych bizarností v izbe svojho bytu v pražskom Bubenči.
Od roku 1959 bol Ladislav Fuks zamestnancom Národnej galérie. Toho roku literárne debutoval v časopise Květen. V roku 1963, teda vo svojich štyridsiatich rokoch, vydal svoju prvú knihu – Pan Theodor Mundstock. Kritika bola nadšená originálnym autorom a z Ladislava Fuksa sa stal za veľmi krátku dobu jeden z najuznávanejších československých spisovateľov, ktorý začal byť aj prekladaný.
Krátko po svojom debute sa pokúsil striasť homosexuálnu identitu, keď sa v roku 1964 prekvapivo oženil. Jeho ženou sa stala bohatá Talianka Giuliana Limiti a svadba sa konala v Bazilike Santa Maria Maggiore v Miláne. Blahoželania k sobášu vtedy zaslal ako pápež Pavol VI., tak i predseda Talianskej komunistickej strany Palmiro Togliatti. Ladislav Fuks však na svadobnej hostine zviedol rumunského čašníka, s ktorým zo svadby utiekol a zrejme aj strávil noc. Keď sa potom dostal do Prahy, dal sa hospitalizovať na psychiatrii, aby unikol pred svojou nahnevanou novomanželkou.[3] Prijatie homosexuálnej orientácie u Fuksa komplikovala jeho kresťanská viera.[4]
Atmosféra konca 60. rokov jeho intelektuálnym textom (Variácie pre temnú strunu, 1966, Smrť morčaťa, 1969) mimoriadne priala a rýchlo získaval prestíž, okrem iného aj vďaka tomu, že jeho novela Spaľovač mŕtvol (1967) bola sfilmovaná Jurajom Herzom ako ukážkové dielo československej novej vlny (1969). Posledný text, ktorý Fuks napísal ešte svojím typickým temne-groteskným štýlom, boli Myši Natálie Mooshabrovej (1970).
Potom však Fuks podľahol politickému tlaku normalizácie. Poskytol niekoľko rozhovorov, v ktorých chválil socialistické zriadenie a dištancoval sa od Pražskej jari. Zmenil aj štýl próz. Literárnym odpustkom bol predovšetkým angažovaný román Návrat z ražného poľa, hanobiaci emigráciu. V 70. a 80. rokoch stále vydával ďalšie knihy (Príbeh kriminálneho radu, Oslovení z tmy, Nebožtíci na bále, Mŕtvy v podchode, Pasáček z doliny, Obraz Martina Blaskowitze) a stále ho pravidelne navštevovala tajná polícia, preto sa po roku 1989 ocitol v zoznamoch jej spolupracovníkov. Fuks od ŠtB okrem iného potreboval zabezpečenie možnosti pravidelne cestovať do Viedne, kde zbieral materiál pre svoj posledný veľký román Vojvodkyňa a kuchárka.
Ladislav Fuks zomrel 19. augusta 1994 vo svojom pražskom byte, v úplnej osamelosti. Jeho telo bolo objavené až dva dni po úmrtí.
Referencie
upraviť- ↑ Před 20 lety zemřel Ladislav Fuks, autor Spalovače mrtvol. Deník.cz, 2014-08-19. Dostupné online [cit. 2017-02-14]. (po česky)
- ↑ Slovník české literatury [online]. www.slovnikceskeliteratury.cz, [cit. 2017-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou [online]. iDNES.cz, 2013-09-15, [cit. 2017-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Ladislav Fuks. Autor Spalovače mrtvol měl i své temnější stránky. Topzine.cz. Dostupné online [cit. 2017-02-14]. (po česky)
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ladislav Fuks na českej Wikipédii.