Londýnska zmluva (1913)
Londýnska zmluva, Londýnska mierová zmluva alebo Londýnsky protokol (ang. Protocol of London) z roku 1913 je mierová zmluva, ktorá bola podpísaná 30. mája 1913 medzi Bulharskom, Čiernou Horou, Srbskom a Osmanskou ríšou po skončení prvej balkánskej vojny. Do obsahu tejto zmluvy patrilo vyhlásenie nezávislého Albánska, rozdelenie Kosova, Sandžaku, Macedónie, Trácie medzi balkánske štáty a vytýčenie nových hraníc Osmanskej ríše.[1]
Nie všetky balkánske krajiny považovali túto dohodu za spravodlivú, a preto 29. júna 1913 vypukla druhá balkánska vojna, ktorá sa skončila 12. augusta 1913.
O prvej balkánskej vojne pozri Prvá balkánska vojna.Prvá etapa Prvej balkánskej vojny
upraviť
Prvá balkánska vojna vypukla 8. októbra 1912, keď krajiny Balkánskeho zväzu z roku 1912 (Grécko, Bulharsko, Srbsko a Čierna Hora) napadli Osmanskú ríšu.
Bulhari
upraviťBulharský cár, Ferdinand I., so svojim vojskom zaútočil na Osmanskú ríšu. Bulhari porazili stred tureckých vojsk, dostali sa cez Lozengrad a Burgas. Keď sa nachádzali už len 40 km od Carihradu (Istanbul), Osmanská ríša chcela podpísať prímerie. Bulhari však nesúhlasili, a preto čoskoro opäť napadli Osmanov. Ich druhý vpád do ríše už nevyšiel podľa očakávaní, skončil sa neúspechom, a tak 20. novembra 1912 súhlasili a podpísali mierovú zmluvu.
Srbi, Gréci, Čiernohorci
upraviťSrbskej, čiernohorskej a gréckej armáde sa v boji proti Turkom tiež darilo, tým pádom krajiny Balkánskeho zväzu vyhrali prvú etapu vojny. [3]
Pokus o mierovú dohodu
upraviť3. decembra 1912 sa v Londýne začalo rokovať o mierovej dohode. Podľa víťazov prvej etapy sa Osmanská ríša mala vzdať všetkých oblastí v Mýzii a ostrovov v Egejskom mori. Turci sa zo začiatku nesúhlasili, nakoniec však uznali, že by mali balkánskym krajinám ustúpiť. Vtedy bola v Carihrade (Istanbul) zvolená nová vláda, ktorá mienila v boji pokračovať. [3]
Druhá etapa Prvej balkánskej vojny
upraviťNová osmanská vláda sa snažila o obrat vo vojne, avšak ich plány boli Bulharmi na Galipolskom polostrove prekazené. Turkom ostali už len pevnosti Odrin, Janina a Shkodër. V dňoch 11. - 13. marca 1913 sa uskutočnila najdôležitejšia bitka vojny. Šesť mesiacov obliehalo 105 000 Bulharov a 35 000 Srbov pevnosť Odrin. Turecký sultán Šukri paša sa 13. marca 1913 vzdal v prospech Bulharov.
Obsah Londýnskej zmluvy z roku 1913
upraviťLondýnska zmluva bola podpísaná 30. mája 1913.
Obsah tejto zmluvy:
- Osmanská ríša sa vzdala väčšiny územia na Balkánskom polostrove.
- Albánsko sa stalo nezávislým štátom.
- Srbsko a Čierna Hora si podelilo Sandžak.
- Bulharsko a Srbsko si podelilo vnútornú časť Macedónska.
- Bulharsko získa severnú časť Trácie. [4]
Nie všetky balkánske krajiny považovali túto dohodu za spravodlivú, a preto 29. júna 1913 vypukla druhá balkánska vojna, ktorá sa skončila podpísaním Carihradskej a Bukurešstkej zmluvy 12. augusta 1913.[5]
Referencie
upraviť- ↑ ANDERSON, Frank Maloy; HERSHEY, Amos Shartle; NATIONAL BOARD FOR HISTORICAL SERVICE. Handbook for the diplomatic history of Europe, Asia, and Africa, 1870-1914 Dostupné online. [s.l.] : Washington, D.C. : G.P.O., 1918. Dostupné online. S. 429 - 434.
- ↑ ANDERSON, Frank Maloy; HERSHEY, Amos Shartle; NATIONAL BOARD FOR HISTORICAL SERVICE. Handbook for the diplomatic history of Europe, Asia, and Africa, 1870-1914. [s.l.] : Washington, D.C. : G.P.O., 1918. Dostupné online.
- ↑ a b Balkan Wars | Facts, Causes, Map, & Significance [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ (HIS,P) Treaty of Peace between Greece, Bulgaria, Montenegro, Serbia on the one part and Turkey on the other part. (London) May 17/30, 1913 [online]. www.zum.de, [cit. 2020-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Treaty of Bucharest | Balkan history [1913] [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-05-18]. Dostupné online. (po anglicky)