Lovec nacistov

Lovec nacistov je jednotlivec, ktorý od ukončenia 2. svetovej vojny pátra, snaží sa dolapiť a postaviť pred súd nacistických vojnových zločincov Tretej ríše, zodpovedných za masové zločiny proti ľudskosti a holokaust, ktorí po vojne ušli a skrývali sa pred spravodlivosťou.

Najslávnejšími takýmito ľuďmi boli Simon Wiesenthal, Serge a Beáta Klarsfeldovci. V súčasnosti je ním Efraim Zuroff. Niekoľkých nacistov úspešne chytila aj izraelská tajná služba Mossad.

Po páde nacistického Nemecka 8. mája 1945 sa tisíce nacistických vojnových zločincov stratili v povojnovom chaose a snažili sa ujsť, najmä do štátov Južnej Ameriky, aby sa vyhli zodpovednosti za zločiny, ktoré spáchali počas trvania 2. svetovej vojny. Niektorí nacisti sa konca vojny nedožili, iní boli potrestaní v Norimberskom procese, no stále existovala skupina nacistov, ktorí utekali pred spravodlivosťou a ostávali (ostávajú) ukrytí na slobode.

Prečo nacisti utekali do Južnej Ameriky?

V štátoch Južnej Ameriky boli v druhej polovici 20. storočia pri moci prevažne silne pravicové diktátorské režimy, ktoré sympatizovali s nacistickými myšlienkami, a preto zatvárali oči, ak nejaký nacista prišiel do ich krajiny hľadať útočisko. Pri útekoch z Európy im pomáhala aj ODESSA, či dokonca katolícky biskup v Ríme, sympatizujúci s nacistickým režimom, Alois Hudal. Nacistickí zločinci, ktorí prišli na územie týchto štátov, mali bohaté skúsenosti v oblasti tajných služieb, vypočúvania a tajnej polície, lebo neraz sa jednalo o príslušníkov a dôstojníkov Waffen-SS, Gestapa a podobne. Tieto ich vedomosti využívali miestni diktátori pre vlastné účely a nacisti sa stali oddanými napomáhačmi diktatúr v štátoch Južnej Ameriky.^{[chýba zdroj]} Zato im bola poskytovaná ochrana a ničím nerušený život. Štátmi, ktoré prijímali a odmietali vydať vojnových zločincov boli najmä Bolívia, Čile, Uruguaj, Brazília a Argentína.

Zoznam najhľadanejších nacistických zločincov, ktorí boli na úteku

(V zozname sú uvedení iba niektorí nacistickí vojnoví zločinci, o ktorých som sa dočítal. V skutočnosti ich boli tisíce)

Medzi najznámejších nacistov, ktorým sa podarilo po 2.svetovej vojne ujsť z Európy a boli prenasledovaní lovcami nacistov, patrili:

Josef Mengele, prezývaný aj Anjel Smrti, sadistický a brutálny nacistický lekár Waffen-SS v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, ktorý vykonával zvrátené medicínske pokusy na ľuďoch, najmä na dvojčatách. Pri takzvanej selekcii sa podieľal na zavraždení viac ako 400 000 ľudí v plynových komorách.
Adolf Eichmann, nacista, ktorý organizoval plán Hitlerovho konečného riešenia na vyhladenie židovského obyvateľstva, a teda sa podieľal na zavraždení viac ako 5 miliónov ľudí.
Klaus Barbie, kvôli extrémnej brutalite prezývaný aj Mäsiar z Lyonu, člen tajnej polície Gestapo, ktorý riadil transporty francúzskych židov do koncentračných táborov, s veľkým potešením väzňov mučil a je osobne zodpovedný za smrť asi 4 000 ľudí. V apríli 1944 nariadil deportáciu 44 židovských detí zo sirotinca v Izieu do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Franz Stangl, veliteľ koncentračných táborov Sobibor, neskôr Treblinka, bol zodpovedný za smrť 800 000 - 900 000 ľudí.
Gustav Wagner, zástupca a „verný žiak“ Franza Stangla, prezývaný aj Beštia kvôli svojej brutalite a sadizmu. Po odchode Stangla do Treblinky sa stal veliteľom koncentračného tábora Sobibor.
Franz Murer, prezývaný aj kat Židov vo Vilniuse
Aribert Heim, sadistický nacistický lekár v službách Waffen-SS, prezývaný aj Doktor Smrť, ktorý podobne ako Josef Mengele vykonával zvrátené medicínske pokusy na väzňoch v koncentračnom tábore Mauthausen-Gusen a tak má na svedomí smrť mnohých väzňov, ktorí zomreli krutým týraním.
Herbert Cukurs, prezývaný aj Kat z Rigy, lotyšský nacistický vojnový zločinec v službách nacistov, zodpovedný za smrť tisícok ľudí obzvlášť brutálnym spôsobom.
Kurt Lischka, šéf Gestapa v Paríži, ktorý organizoval transport 73 000 francúzskych židov do plynových komôr.
Erich Priebke, kapitán Waffen-SS v Ríme, ktorý zorganizoval 24. marca 1944 masaker v jaskyni Fosse Ardeatine v Taliansku, pri ktorom zomrelo 335 Talianov.
Paul Touvier bol francúzsky nacistický kolaborant, ktorý Nemcom počas II.svetovej vojny napomáhal v páchaní vojnových zločinov na francúzskom ľude.
Alois Brunner, pravá ruka a verný priateľ Adolfa Eichmanna, je zodpovedný za transporty viac ako 140 000 Židov zo Slovenska, Grécka, Juhoslávie, Francúzska a Rakúska do koncentračných táborov.
Ivan Mykolajovyč Demjaňuk známy ako John Demjanjuk, ukrajinský strážnik v službách nacistického Nemecka vo vyhladzovacom tábore Sobibor, ktorý mal od väzňov údajne dostať aj prezývku "Ivan Hrozný" kvôli brutalite akou ich týral pred vstupom do plynových komôr. V Sobibore mal pôsobiť od 27. marca 1943 do polovice septembra 1943. Po vojne emigroval do USA, kde žil až do roku 2009. Momentálne sa zdržiava v Nemecku.
Richard Baer, od 11. mája 1944 až do evakuácie tábora v januári 1945 bol veliteľom koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. V roku 1939 ako vyštudovaný a nezamestnaný cukrár vstúpil do jednotiek SS-Totenkopfverbände, ktoré mali na starosti správu koncentračných táborov. Neskôr postúpil na miesto pobočníka koncentračného tábora Neuengamme, ale pôsobil aj v iných koncentračných táboroch. V roku 1944 nastúpil na miesto tretieho a posledného veliteľa koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Eduard Roschmann, príslušník Waffen-SS, od roku januára roku 1943 veliteľ geta v Rige, prezývaný aj Mäsiar z Rigy, pretože bol zapletený do mnohých chladnokrvných vrážd a krutostí.
Boļeslavs Maikovskis bol lotyšský nacistický kolaborant, ktorý pôsobil ako šéf polície 2. okrsku v Rēzekne, v Lotyšsku.
Josef Schwammberger bol príslušník Waffen-SS, od júla 1942 do jari 1944 veliteľ pracovného tábora v Krakove, v Poľsku.
Dinko Šakić bol chorvátsky nacistický kolaborant, vodca profašistického, Nezávislého Chorvátskeho Štátu v rokoch 1941–1945. Taktiež bol veliteľom najväčšieho vyhladzovacieho koncentračného tábora Jasenovac v profašistickom Chorvátsku.
Karl Silberbauer bol rakúsky dôstojník fašistickej Sicherheitsdienst, teda SD, bezpečnostnej služby, ktorá za zaoberala civilnou rozviedkou a kontrarozviedkou. V okupovanom Holandsku zatkol židovské dievča Annu Frankovú spolu s jej rodinou, ktorí následne boli deportovaní a umreli v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau.
Walter Rauff bol nemecký dôstojník Waffen-SS, ktorý sa v júni 1944 stal plukovníkom Waffen-SS. Od januára 1938 bol pobočníkom Reinharda Heydricha, spočiatku pôsobil v SD (Sicherheitsdienst-bezpečnostná služba), neskôr člen RSHA(Reichssicherheitshauptamt-hlavný ríšsky bezpečnostný úrad). Zodpovedný je za smrť najmenej 100 000 ľudí.
Hermine Braunsteiner, prezývaná aj Kobyla z Majdanku, sadistická dozorkyňa v koncentračnom tábore Majdanek, ktorá sa vyžívala v brutálnom mučení najmä mladých žien pred vstupom do plynových komôr.

Niektorí nacisti boli dolapení a odsúdení, no niektorým sa podarilo úspešne utekať po zvyšok života.

Úspešné operácie lovcov nacistov

Adolf Eichmann bol chytený agentmi Mossadu roku 1960 na predmestí Buenos Aires v Argentíne. Následne bol unesený do Izraela, kde bol postavený pred súd za vojnové zločiny, a tento súd ho odsúdil na trest smrti, ktorý bol vykonaný roku 1962.

Klaus Barbie bol dolapený roku 1983 v Bolívii, kde v tomto roku padol diktátorský režim, ktorý poskytoval Barbiemu podporu. Bol vydaný do Francúzska, kde páchal pred 40 rokmi ohavné zločiny, a bol odsúdený na doživotie. Zomrel v roku 1991 v Lyonskej väznici. Najvýznamnejšiu úlohu pri jeho dolapení zohrali lovci nacistov Serge a Beáta Klarsfeldovci.

Franz Stangl bol zatknutý roku 1967 v Brazílii za pomoci lovca nacistov Simona Wiesenthala. Bol transportovaný do Nemecka a odsúdený na doživotie. Zomrel Roku 1971 vo väzení.

Gustav Wagner, miesto jeho úkrytu bolo odhalené roku 1971 po tom, čo Franz Stangl, jeho bývalý priateľ a nadriadený, vyzradil po zatknutí jednej novinárke v interview informácie vedúce k jeho osobe. Ukrýval sa v Brazílii Sao Paulo, avšak nikto ho nemohol vystopovať. Nakoniec sa Wagner roku 1978 sám zo strachu prihlásil na polícii a následne bol zatknutý. Najvyšší brazílsky súd ho však nevydal do Nemecka, ale z neznámych dôvodov ho prepustil na slobodu. Roku 1980 sa našlo jeho telo mŕtve v dome, kde žil. Na hrudi mal niekoľko bodných rán od noža, a predpokladá sa, že ho zabila nejaká obeť holokaustu alebo lovec nacistov.

Herberts Cukurs bol vypátraný agentmi Mossadu roku 1965, v Brazílii. Žil v biede, a ako bývalý pilot robil vyhliadkové lety pre turistov ponad Buenos Aires. Agent Mossadu prezlečený za bohatého rakúskeho obchodníka sa s ním spriatelil, nahovoril ho na spoločné podnikanie, neskôr ho vylákal v zmysle obchodu do Uruguaja, kde bol Cukurs v jednom malom domčeku zadržaný a ihneď popravený agentmi Mossadu.

Kurt Lischka bol zatknutý nemeckými úradmi roku 1979, za pomoci lovcov nacistov Serga a Beáty Klarsfeldovcov. Bol odsúdený na 10 rokov väzenia, avšak odpykal si len polovicu trestu, následne umrel v sanatóriu.

Erich Priebke bol zadržaný roku 1995 v Argentíne. Následne bol vydaný do Talianska, kde si dodnes odpykával doživotný trest za vojnové zločiny. Zomrel v roku 2013.

Paul Touvier bol dolapený roku 1989 francúzskou políciou v kláštore v Nice na juhu Francúzska. Viac ako 40 rokov mu v útekoch, a v ukrývaní sa spolu s rodinou napomáhalo pravicové krídlo katolíckej cirkvi vo Francúzsku. Bol odsúdený na doživotie a zomrel roku 1996.

Mnoho nacistov bolo postavených pred súd a následne potrestaných roku 1946 v slávnom Norimberskom procese.

Neúspešné operácie lovcov nacistov

Josef Mengele ako jediný vysokopostavený a smutne slávny nacista dokázal pred spravodlivosťou utekať po zvyšok svojho života od ukončenia II.svetovej vojny, roku 1945. Mengele sa po vojne skrýval na statku v Nemecku, neskôr roku 1949 ušiel cez Taliansko do Argentíny. Tu žil do roku 1959, lebo bol varovaný, že ho vystopovali lovci nacistov. Preto ušiel do Paraguaja. Odtiaľ ušiel koncom 60. rokov do Brazílie, kde pracoval ako manažér na farme. Posledné roky života žil sám a v chudobe. Umrel na mŕtvicu roku 1979.

Franz Murer bol roku 1948 deportovaný do ZSSR a odsúdený na 25 rokov ťažkého väzenia. Roku 1955 bol prepustený a vrátil sa do rodeného Rakúska. Roku 1963 sa ho pokúsil znova obžalovať Simon Wiesenthal, ale Murer bol oslobodený.

John Demjanjuk (Ivan Mykolajovyč Demjaňuk) stál už v roku 1988 pred izraelským súdom za vojnové zločiny a bol odsúdený na trest smrti, avšak roku 1993 bol rozsudok smrti zrušený, pretože sa ukázalo, že došlo k zámene osôb obžalovaných. V roku 2009 sa začal ďalší súd s Johnom Demjanjukom, ktorého USA, kde dovtedy žil zbavili amerického občianstva a vypovedali ho z krajiny. Postavil sa pred súd v Mníchove, ktorý ho uznal vinným a odsúdil na 5 rokov, avšak pre vysoký vek na výkon trestu nenastúpil. Obvinený bol zo spoluúčasti na zavraždení viac ako 29-tisíc Židov.

Richard Baer od konca vojny v roku 1945 až do roku 1960 žil a pracoval ako lesník neďaleko nemeckého mesta Hamburg pod falošným menom Carl Neumann. V roku 1960 bol zatknutý a uväznený, avšak na radu svojho právnika odmietol vypovedať a roku 1963 vo väzení umiera.

Stále nažive a na úteku

Aribert Heim, najhľadanejší nacistický vojnový zločinec súčasnosti, je údajne mŕtvy. Na 100% sa to však nedá potvrdiť. Isté zdroje tvrdia, že umrel roku 1992 v Egypte, avšak "Posledný Lovec Nacistov" Efraim Zuroff sa domnieva, že žije niekde na juhu Čile, a preto po ňom vytrvalo pátra. Dnes (2024) by mal mať už 110 rokov.

Alois Brunner, ušiel po vojne ako aj Aribert Heim do Egypta. Neskôr ušiel do Sýrie, kde by sa mal nachádzať dodnes pod falošným menom Georg Fischer. Sýria však odmieta tvrdenia, že ho ukrýva. Brunner údajne žije v Damasku, v prísne stráženej vile. Prišiel o oko a 4 prsty, keď mu v ruke explodoval balíček zaslaný od neznámeho zdroja, zrejme túžiaceho po pomste za Brunnerove zločiny z II.svetovej vojny. Dnes by mal mať už 100 rokov a šanca na jeho dolapenie je veľmi malá.

Sándor Képíró, bol maďarský žandársky dôstojník, kolaborujúci s nacistami, ktorý sa mal roku 1942 (21.-23. január) podieľať na zavraždení 1246 civilistov v srbskom Novom Sade. Tento 97-ročný starec sa postavil roku 2011 pred súd, kde sa zodpovedal za údajné vojnové zločiny z roku 1942. Efraim Zuroff trval na tom, že je vinný a má byť spravodlivo potrestaný. Súd nakoniec obvineného oslobodil z pod obžaloby.

Milivoj Ašner bol policajný šéf v Chorvátsku, kolaborujúci s nacistami počas druhej svetovej vojny, podieľal sa údajne na deportáciách stoviek Srbov, Židov a Rómov do koncentračných táborov. Žil v Rakúsku. Zomrel 14. júna 2011 vo veku 98 rokov.

Na zoznamoch kancelárie Efraima Zuroffa a Strediska Simona Wiesenthala pre nacistické vojnové zločiny, ktorá sa snaží postaviť pred súd ešte posledných žijúcich nacistických vojnových zločincov však figurujú až stovky mien rôznych dozorcov v koncentračných táboroch, žandárov, a ďalších zločincov, ktorí spolupracovali s nacistickým režimom a podieľali sa na vraždení civilného obyvateľstva, či vojnových zajatcov. Čas hrá však proti lovcom nacistov, pretože poslední žijúci vojnoví zločinci z II. svetovej vojny už majú vysoký vek a čas postaviť ich pred súd sa kráti.