Mária Anna Falcká (1667 – 1740)

	Mária Anna Falcká
	Španielska kráľovná
Panovanie
Panovanie	1689 – 1700
Predchodca	Mária Lujza Orleánska
Nástupca	Mária Lujza Savojská
Biografické údaje
Pôvodné meno	Maria Anna von der Pfalz-Neuburg; Mariana de Neoburgo
Narodenie	28. október 1667; Düsseldorf, Nemecko
Úmrtie	16. júl 1740 (72 rokov); Guadalajara, Španielsko
Pochovanie	El Escorial, Španielsko
Rodina
Manžel	Karol II.
Otec	Filip Viliam
Matka	Alžbeta Amália
Odkazy
	Mária Anna Falcká; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Mária Anna Falcká (špa. Mariana de Neoburgo, nem. Maria Anna von der Pfalz-Neuburg; * 28. október 1667, Düsseldorf, Nemecko – † 16. júl 1740, Guadalajara, Španielsko) bola ako druhá manželka Karola II. v rokoch 1689 až 1700 španielskou kráľovnou.

Detstvo

Mária Anna sa narodila v zámku Benrath ako dvanáste dieťa Filipa Vilima, kurfirsta Palatinatu, a jeho manželky Alžbety Amálie. Jej rodina bola veľmi početná – pochádzala zo 14 detí.

Detstvo strávila v Neuburgskom zámku spolu so svojimi sestrami Máriou Sofiou, Dorotou Sofiou a Hedvigou Alžbetou, kde na ich výchovu a vzdelanie dohliadala vychovávateľka pani von Klauová. Blízka rodina ju volala „Mariandl“. Máriu Annu opisovali ako povýšeneckú, márnomyseľnú, autoritatívnu a sebeckú.

Mária Lujza Orleánska, prvá manželka španielskeho kráľa Karola II., zomrela bezdetná dňa 12. februára 1689. Karol II. si Máriu Annu vybral za svoju druhú manželku. Pravdepodobne k tomu prispel aj fakt, že jej staršia sestra, Eleonóra bola manželkou rímskonemeckého cisára a rakúskeho arcivojvodu Leopolda I., a to by pomohlo posilniť vzťahy medzi španielskou a rakúskou vetvou Habsburgovcov.

Svadba so španielskym kráľom

Svadba Márie Anny sa konala 28. augusta 1689 v Ingolstadte v Nemecku a bola to tzv. svadba v zastúpení. Svadby sa zúčastnilo niekoľko významných hostí, okrem iných napríklad švagor Márie Anny, cisár Leopold, a jej sestra Eleonóra. Mária Anna sa však vydala do Španielska až niekoľko mesiacov po svadbe, a to až na jar roku 1690. Oficiálna svadba sa konala 14. mája 1690 v San Diego, čo je neďaleko Valladolidu. No aj toto manželstvo zostalo bezdetné, čím sa potvrdilo, že kráľ mal zdravotné problémy.

Manželstvo

Mária Anna sa počas obdobia, kedy bola kráľovnou, podieľala na intrigách na španielskom kráľovskom dvore. Snažila sa o to, aby sa jej synovec Karol VI. Habsburský stal ďalším španielskym kráľom. Aj táto jej snaha bola príčinou jej zlého vzťahu so svokrou, Kráľovnou matkou, Máriou Annou Habsburskou, ktorá presadzovala na trón svojho pravnuka Jozefa Ferdinanda Bavorského.

Mária Anna bola všeobecne na kráľovskom dvore veľmi neobľúbená. Dôvodom bol, okrem iného, aj jej veľmi nákladný spôsob života, pričom veľa finančných prostriedkov posielala svojej rodine. Dokonca aj vzácne obrazy zo španielskej umeleckej zbierkye posielala svojim nemeckým príbuzným.

Vdova

Portrét Márie Anny na koni.

Manžel Márie Anny zomrel 1. novembra 1700 v Madride a vo svojej poslednej vôli uviedol, že jeho manželka má nárok na každoročný finančný príspevok a vyslovil želanie, aby jeho nástupca s ňou zaobchádzal s rešpektom. Ale nový kráľ Filip V. prikázal Márie Anne opustiť Madrid ešte predtým, ako do mesta sám vstúpi. Vdova po kráľovi nemala inú možnosť ako mesto opustiť a usadila sa neďaleko mesta Toledo, kde žila v starom a tmavom hrade Alcazar. Počas obdobia, kedy tu žila, poslala niekoľko listov svojej rodine, v ktorých žiadala o pomoc. Na začiatku roku 1701 jej starší brat Johann Wilhelm, kurfirst Palatínu adresoval cisárovnej Eleonóre nasledujúci list:

„

Čo sa týka španielskej kráľovnej, je mi úprimne ľúto, že sa z nej stala chudobná a nešťastná dáma; ale aby som pravdu povedal, všetko sa jej stalo jej vinou ako dôsledok jej nesprávneho správania sa. Myslím si, že to, čo žiada od Vášho Veličenstva, je viac nemožné ako reálne. Ale ak by ste jej mohli pomôcť a podporiť ju v jej nešťastnej situácii, bola by to tiež veľká pomoc aj pre mňa...

“

Posledné roky života a smrť

Nepriek tomu musela Mária Anna naďalej zostať v starom Alcazare v Tolede. O dva roky neskôr, v roku 1706, sa zmenila jej situácia, keď jej synovec arcivojvoda Karol VI. Habsburský obsadil so svojou armádou mesto Toledo. Máriu Annu táto udalosť veľmi potešila a synovca s armádou privítala, čo bol dôvod, prečo ju kráľ Filip V. vykázal o niekoľko rokov neskôr zo Španielska. Vtedy sa Mária Anna usadila v Bayonne vo Francúzsku, kde žila niekoľko nasledujúcich desaťročí. V roku 1739, keď bola už stará a mala podlomené zdravie, sa konečne vrátila do Španielska. Zostala bývať v paláci Infantado v Guadalajare, kde nakoniec aj 16. júla 1740 zomrela. Pochovaná je v kráľovskej hrobke El Escorial.

Genealógia

Filip Ľudovít von Pfalz-Neuburg

Wolfgang Wilhelm von Pfalz-Neuburg

Anna Jülichsko-klévsko-bergská

Filip Viliam Falcko-neuburský

Viliam V. bavorský

Magdaléna Bavorská

Renáta Lotrinská

Mária Anna Falcká

Ľudovít V. Hesensko-darmstadtský

Juraj II. Hesensko-darmstadtský

Magdaléna Brandenburgská

Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská

Ján Juraj Saský

Sofia Eleonóra Saská

Magdaléna Sybilla Priská

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Anna Falcká (1667 – 1740)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maria Anna of the Palatinate-Neuburg na anglickej Wikipédii.

Tituly

Vladárske tituly
Predchodca Mária Lujza Orleánska	Španielska kráľovná; Neapolská a Sicílska kráľovná Brabantská; Guelderská, Limburgská, Lothierska, Luxemburgská vojvodkyňa; Flanderská, Hainautská a Namurská grófka 1690 – 1700	Nástupca Mária Lujza Savojská