Malajzia
Malajzia je federálna islamská konštitučná monarchia v juhovýchodnej Ázii. Skladá sa zo 14 štátov (Negeri) a troch federálnych dištriktov (Wilayah Persekutuan). Hlava štátu sa nazýva Yang di-Pertuan Agong (menej presne kráľ) a volí sa na obdobie 5 rokov spomedzi dedičných monarchov deviatich Malajských štátov.
| Malajzia | |||||
| |||||
| Štátna hymna: Moja krajina (Negaraku ) | |||||
 | |||||
| Hlavné mesto | Kuala Lumpur 3°08′ s.š. 101°42′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Kuala Lumpur | ||||
| Úradné jazyky | malajčina, čiastočne angličtina a čínština
| ||||
| Štátne zriadenie |
konštitučná monarchia | ||||
| Vznik | 31. augusta 1957 | ||||
| Susedia | Thajsko, Indonézia, Singapur, Filipíny, Brunei | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
330 803 km² km² km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2013) • sčítanie (2013) • hustota (2013) |
28 859 154 28 859 154 /km² | ||||
| Mena | Ringgit (MYR) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC) (UTC) | ||||
| Internetová doména | .my | ||||
| Smerové telefónne číslo | +60 | ||||
Súradnice: 3°46′50″S 102°18′52″V / 3,7805111°S 102,31436166667°V
Prídavné meno k slovu Malajzia znie malajzijský (nie: malajský). Akíkoľvek obyvatelia/štátni občania Malajzie sa volajú Malajzijčania. Malajzijčania zahŕňajú Malajcov (pozri ďalej), Číňanov, Tamilov a podobne.
Prídavné meno k slovám Malajsko a Malajci (Malajčania) znie malajský (nie: malajzijský). Etnikum žijúce primárne na Malajskom polostrove a Malajskom súostroví (toto etnikum tvorí okrem iného hlavnú časť Malajzijcov) sa volá Malajci alebo Malajčania.
Geografia
upraviť
Najvyšším vrchom Malajzie je Gunung Kinabalu (4 095 m n. m.) na ostrove Borneo. Dĺžka malajského pobrežia je 4 675 km. Až 63,6% povrchu Malajzie tvoria lesy, 17,6% trvalé porasty a 5,5% orná pôda. 30,7% krajiny je chráneným prírodným územím.[3] Pevninská časť štátu je hornatá. Pohoria sa smerom na juh znižujú. Na juhu krajiny prevládajú nížiny. Podnebie je rovníkové s vysokými teplotami a vysokou vlhkosťou po celý rok. Horské oblasti sú pokryté tropickým pralesom. Medzi najvzácnejšie živočíchy patrí orangutan, tiger či nosorožec. Vodstvo, medzi najznámejšie a zároveň najvýznamnejšie rieky v Malajzií patria Pahang, Perak a Rajang.
Dejiny
upraviťMalajský polostrov bol osídlený už v praveku. Prvé malajské kmene, ktoré prišli z Južnej Číny v niekoľkých vlnách, sa začali na území dnešnej Malajzie usádzať už od 1. tisícročia pred Kr. Od prelomu letopočtov bolo územie významnou križovatkou rôznych kultúr a vplyvov. V 15. stor. väčšinu Malajského polostrova dobyla thajská ríša. Od začiatku 15. stor. začali na územie prenikať Portugalci, v 16. stor. Nizozemci. V pol. 17. stor. bol celý polostrov zjednotený v sultanáte Džohor, po jeho rozpade v 19. storočí sa dostala Malajzia pod správu anglickej koruny. Počas druhej svetovej vojny v rokoch 1942 - 1945 nasledovala japonská okupácia. V roku 1946 bol vyhlásený "Malajský zväz" (alebo "Malajská únia"), od roku 1948 premenený na "Malajskú federáciu" (krátky tvar: "Malajsko") v rámci Spoločenstva národov. V roku 1957 bola táto Malajská federácia vyhlásená za nezávislú. V roku 1963 bola rozšírená o Singapur (vystúpil v roku 1965), Sarawak a Britské severné Borneo a tento väčší štát dostal nové meno "Malajzia" (názov nemá dlhý tvar, staršie sa ale uvádzal dlhý tvar "Malajzijská federácia"). Proti založeniu Malajzie vystúpili Indonézia a Filipíny, kríza trvala do konca 60. rokov.
Malajzia bola 22 rokov (1981 – 2003) pod vládou premiéra Mahathira Mohamada. Pod jeho vládou sa malajzijská ekonomika zmenila z krajiny, ktorá len exportovala suroviny, na krajinu vyvážajúcu výrobky, služby a na turisticky atraktívnu destináciu. Malajzia exportuje ropu a zemný plyn.
Referencie
upraviť- ↑ Rumánek, I.: Pravopis a používanie ázijských slov v slovenčine in: Slovenská reč ročník 61 (1996), č. 1 [1]
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 2000 (slovníková časť)
- ↑ ZUBRICZKÝ, Gabriel. Geografia štátov sveta. Bratislava: MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2009, s. 78. ISBN 978-80-8067-227-0
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malajzia