Maximilian von Weichs

	Maximilian von Weichs zu Glon
	nemecký poľný maršal počas 2. svetovej vojny
Narodenie	12. november 1881; Dessau, Nemecko
Úmrtie	27. jún 1954 (72 rokov); Burg Rösberg, NSR
Podpis
Odkazy
Commons	Maximilian von Weichs
	Biografický portál

Maximilian Maria Joseph Karl Gabriel Lamoral Reichsfreiherr von Weichs zu Glon (* 12. november 1881, Dessau, Nemecko – 27. jún 1954, Burg Rösberg, NSR) bol nemecký generál poľný maršal počas druhej svetovej vojny.

Život

Mladosť a raná kariéra

Narodil sa v šľachtickej rodine v meste Dessau ako syn vojaka z povolania. V roku 1901 vstúpil do jazdectva bavorskej armády. Ako príslušník kavalérie bojoval aj na začiatku prvej svetovej vojny. Medzi rokmi 1915 a 1918 slúžil v nižších veliteľských funkciách štábu 3. bavorského armádneho zboru. Po vojne zostal v Reichswehre, kde slúžil vo viacerých vyšších funkciách na generálnom štábe aj ako profesor na vojenskom pechotnom učilišti. Na jeseň 1930 bol poverený vedením štábu 1. jazdeckej divízie, neskôr od jari 1933 do jari 1935 velil 3. pechotnej divízii. Následne bol poverený vedením 3. jazdeckej divízie, ktorú reorganizoval na 1. tankovú divíziu. V októbri 1937 sa stal veliteľom XIII. armádneho zboru, ktorý sa v roku 1938 podieľal na obsadení Sudiet.

Druhá svetová vojna

Blitzkrieg

Na začiatku 2. svetovej vojny sa ako veliteľ armádneho zboru Weichs podieľal na invádzii do Poľska. Po poľskej kapitulácii sa zúčastnil príprav na vpád do Francúzska, keď od októbra 1939 velil 2. armáde, ktorá bola súčasťou Rundstedtovej skupiny armád A. Za svoje úspechy na francúzskej pôde bol vyznamenaný Rytierskym krížom a povýšený na generálplukovníka. Neskôr viedol svoju armádu v Balkánskej kampani.

Počas operácie Barbarossa bola 2. armáda súčasťou skupiny armád Stred Fedora von Bocka. V roku 1941 viedol svoju armádu do bitky o Kyjev, Smolensk, Viazmu a Brjansk. V ktorých bolo zajaté obrovské množstvo sovietskych vojakov.

Stalingrad

V auguste 1942 bol von Weichs poverený velením Skupine armád B, ktorá sa skladala z jeho bývalej 2. armády, ktorej teraz velil Hans von Salmuth, ďalej Hothovej 4. tankovej a Paulusovej 6. armády. Pod jeho velenie tiež spadala 2. maďarská kráľovská armáda, talianska 8. armáda. neskôr k jeho silám pribudli rumunská 3. a 4. armáda, ktoré sa predtým podieľali na likvidácii Sevastopoľa. 6. armáda mala za úlohu obsadiť strategicky dôležité mesto Stalingrad nachádzajúce sa v ohybe rieky Volga a zároveň musela chrániť asi 800 km dlhý front.

Počas prebiehajúcich bojov von Weichs viackrát varoval nemecké najvyššie velenie, že sa jeho línie veľmi roztiahli a že nemá dostatok síl, aby ich mohol pevne držať v prípade sovietskych útokov. Hitler však jeho varovania ignoroval. Keď sovietsky protiútok rozdrvil taliansku, maďarskú a rumunské armády na krídlach 6. armády von Weichs navrhoval okamžitý ústup, čím stratil Hitlerovu priazeň. Časť jeho skupiny armád B bola v novembri pridelená novovytvorenej skupine armád Don Ericha von Mansteina. Neskôr vo februári s ňou splynul aj zvyšok jeho vojsk a skupinu premenovali na Juh. Von Weichs bol na čas prevelený do štábnej zálohy.

Zvyšok vojny

Už v auguste 1943 bol poverený vedením Skupina armád F operujúcej na Balkáne. Tu sa podieľal na príprave obrany pre prípadným vylodením Spojencov ako aj na protipartizánskej vojne. Koncom roku 1944 dohliadal na ústup z Grécka a väčšiny Juhoslávie.

25. marca 1945 bol prepustený z funkcií a v máji bol zajatý americkými jednotkami.

Povojnové obdobie

Počas Norimberského procesu bol von Weichs obvinený z vojnových zločinov, ktoré spáchal počas bojov proti partizánom, neskôr bol súdený počas procesu s Wilhelmom Listom, no zo zdravotných dôvodov nebol ďalej stíhaný.

Zomrel v Burg Rösberg neďaleko Bonnu v lete 1954.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maximilian von Weichs na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maximilian von Weichs