Michaél Attaleiates
Michaél Attaleiates (aj Attaliates[1]; iné verzie mena Michaél: Michael, Michail, Michal, starogr. Μιχαήλ Ἀτταλειάτης; * medzi 1020 až 1030, Attália (?) – † po 1085) bol byzantský historik a právnik.
| Michaél Attaleiates | |
| spisovateľ, historik, právnik | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 1020 až 1030 |
| Úmrtie | po 1085 |
| Národnosť | grécka |
| Manželka | I. Irena II. Sofia |
| Deti | syn Theodóros |
| Dielo | |
| Žánre | kronika |
| Obdobie | prechodné obdobie medzi Macedónskou dynastiou a Komnénovcami |
| Témy | dejiny Byzantskej ríše |
| Významné práce | História |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
 | Michaél Attaleiates (multimediálne súbory na commons) |
Životopis
upraviťMichal sa narodil do chudobnej málo významnej rodiny. Podľa mena je možné, že pochádzal z Attálie (dnes Antalya). Po dokončení štúdií sa stal advokátom a následne aj civilným a vojenským sudcom. Za jeho služby mu boli postupne udelené vysoké tituly patrikia a proedra a získal aj značný majetok, z ktorého okolo roku 1077 financoval založenie kláštora Krista Panoiktirmoona v hlavnom meste a chudobinca (xenodocheionu) v Rhaideste (dnešný Tekirdağ). Zakladacie listiny inštitúcií (nazývané Diataxis)[2] sú považované za cenné pramene spoločenských (hospodárskych a kultúrnych) pomerov v Byzancii 11. storočia.[3]
Dielo
upraviť- História (Dejiny)
Nedokončený historický spis, v ktorom popisuje historický vývoj Byzantskej ríše od roku 1034 do roku 1080. Najväčšia časť diela sa venuje vláde Nikéfora III. Botaneiata, ktorému je dielo venované. Túto časť diela možno označiť i ako pangeriku - oslavnú chválu, hoci si stále zachováva istý uhol objektívnosti.[3] Dielo obsahuje viacero popisov prírodných ale i spoločenských a kultúrnych javov.[3] Jazykovo sa dielo blíži ku komnénovskému archaizujúcemu štýlu,[4] namiesto Boha napríklad v istých okamihoch ako príčinu náhody, či šťastia spomína Tyché (Fortúnu).
- právnická príručka Ponema Nomikon
Vznikla v roku 1072 pre cisára Michala VII. Popísal v nej vývoj rímskeho práva od republiky až po vydanie Bazilík.
Referencie
upraviť- ↑ Attaliates In: Catholic Encyclopedia [online]. [Cit. 2019-10-31]. Dostupné online.
- ↑ ATTALEAIATES, MICHAEL In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 229.
- ↑ a b c Attaleiates, Michael. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 53.
- ↑ DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 201.
Ďalšia literatúra
upraviť- HUNGER, Herbert. Die hochsprachliche profane Literatur der Byzantiner. 1. Aufl. Zväzok 1. Philosophie, Rhetorik, Epistolographie, Geschichtsschreibung, Geographie. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1978. 542 s. ISBN 3-406-01427-5. S. 382 – 389.