Mikuláš Kopernik

	Mikuláš Kopernik
	astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm
	; Kopernikov portrét od neznámeho autora, 1580;; vystavený v radnici mesta Toruň
Narodenie	19. február 1473; Toruň, Kráľovské Prusko/Poľské kráľovstvo
Úmrtie	24. máj 1543 (70 rokov); Frombork, Kráľovské Prusko/Poľské kráľovstvo
Profesia	katolícky kňaz, astronóm, právnik, ekonóm, matematik, vedec, fyzik a filozof
Podpis
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Mikuláš Kopernik; (plné texty diel autora)
Commons	Mikuláš Kopernik
	Biografický portál

Mikuláš Kopernik^[1] (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník^[2]^[3]^[4] [t.j. s dlhým í], v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24. máj 1543, Frombork, Kráľovské Prusko) bol astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm, ktorý pôsobil na území Poľska. Bol to významný predstaviteľ renesančnej filozofie; nahradil geocentrický obraz sveta heliocentrickým.

Kopernikovo učenie obsahovalo kinematickú schému slnečnej sústavy, ktorá sa stala začiatkom vývinu nebeskej mechaniky a umožnila aplikovať pojmy zemskej mechaniky na kozmos. V Kopernikovom učení sa začalo zbližovanie astronómie so zemskou mechanikou.

Pôvod

Jeho materinským jazykom bola nemčina a obaja rodičia boli Nemci.^[5]

Mestá, v ktorých sa narodil a zomrel, patrili v tom čase (od roku 1466) do Kráľovského Pruska, čo bolo špecifické územie uznávajúce zvrchovanosť poľského kráľa, ale inak majúce (v tom čase ešte) vlastný snem a vlastného správcu.

Mesto Toruň bolo navyše v tom čase členom Hanzy a fungovalo ako do značnej miery nezávislé územie pod ochranou poľského kráľa.^[6]

Heliocentrizmus

Hrob Mikuláša Kopernika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Heliocentrizmus

Mikuláš Kopernik bol veľmi dobrý pozorovateľ oblohy, dokázal z faktov dedukovať správne závery. Všimol si, že vnútorné planéty sa na oblohe ukazujú len na rannej a večernej oblohe, vonkajšie planéty sú viditeľné aj cez hlbokú noc. Z tohto pozorovania usúdil poznatok, že centrom slnečnej sústavy nie je Zem, ako si v tej dobe mysleli všetci učenci, ale Slnko, okolo ktorého sa pohybujú planéty po kruhových dráhach. Tomuto systému hovoríme heliocentrizmus. Svoje poznanie stihol detailne rozpracovať vo svojej najznámejšej knihe De revolutionibus orbium coelestium, v ktorej dôkladne spochybnil geocentrizmus. Kniha vyšla v roku jeho úmrtia.

Hrob

Kopernikov monument vo Varšave

Po smrti bol pochovaný vo Fromborskej katedrále pri oltári, o ktorý sa staral, ako bolo zvykom u kanonikov. Nebolo však známe, ktorý oltár mal na starosti. Poľskí archeológovia hľadali jeho hrob v katedrále mnoho rokov a 3. novembra 2005 oznámili, že v auguste nájdená lebka s veľkou pravdepodobnosťou patrila Mikulášovi Kopernikovi.^[7] Dôkazom má byť počítačová rekonštrukcia tváre v Ústrednom kriminalistickom laboratóriu vo Varšave. Stopercentnú istotu však nešlo dosiahnuť, pretože chýbali testy DNA jeho potomkov (ako duchovný nemohol mať Kopernik deti). Autentickosť pozostatkov bola preukázaná až v roku 2008, keď poľskí vedci s pomocou švédskych kolegov porovnali DNA vlasu z knihy, ktorú Kopernik vlastnil, a DNA jeho zuba z objaveného hrobu.^[8]

Diela

Obehy nebeských sfér – 1543 (slovenský preklad vyšiel v roku 1974)
Commentariolus – nevydané, rukopis nájdený v roku 1877

Referencie

↑ Kopernik, Mikuláš. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 355
↑ BARTKO, Michal. Cestami tvorby a myslenia. [s.l.] : Slovenský spisovateľ, 1994. 163 s. ISBN 978-80-220-0569-2. S. 51.
↑ Koperník, Mikuláš. In: Slovenský náučný slovník II, 1932, S. 255
↑ Koperník, Mikuláš. In: Malá československá encyklopedie
↑ Cop(p)ernicus (Koppernigk), Nikolaus. In: Deutsche Biographie. [1]
↑ BERNDORFF, Lothar. Die Prediger der Grafschaft Mansfeld (eine Untersuchung zum geistlichen Sonderbewusstein in der zweiten Hälfte des 16. Jahrhunderts). [s.l.] : Universitätsverlag Potsdam, 2010. 404 s. ISBN 978-3-86956-008-3. S. 293.
↑ Poľskí vedci objavili hrobku Koperníka Pravda, 03.11.2005
↑ Vědci identifikovali Koperníkovy ostatky, pomohly jim vlasy z knihy iDNES, 20.11.2008 (po česky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikuláš Kopernik

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroje

Matematický portál
Astronomický portál

KUZNECOV, G. B.. Od Galileiho po Einsteina. Bratislava : Pravda, 1975.

[1] Kopernik, Mikuláš. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 355

[2] BARTKO, Michal. Cestami tvorby a myslenia. [s.l.] : Slovenský spisovateľ, 1994. 163 s. ISBN 978-80-220-0569-2. S. 51.

[3] Koperník, Mikuláš. In: Slovenský náučný slovník II, 1932, S. 255

[4] Koperník, Mikuláš. In: Malá československá encyklopedie

[5] Cop(p)ernicus (Koppernigk), Nikolaus. In: Deutsche Biographie. [1]

[6] BERNDORFF, Lothar. Die Prediger der Grafschaft Mansfeld (eine Untersuchung zum geistlichen Sonderbewusstein in der zweiten Hälfte des 16. Jahrhunderts). [s.l.] : Universitätsverlag Potsdam, 2010. 404 s. ISBN 978-3-86956-008-3. S. 293.

[7] Poľskí vedci objavili hrobku Koperníka Pravda, 03.11.2005

[8] Vědci identifikovali Koperníkovy ostatky, pomohly jim vlasy z knihy iDNES, 20.11.2008 (po česky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]